Pred očami nám miznú horolezecké cesty
Skúsený horolezec Igor Koller hovorí o tom, ako sa klimatická zmena prejavuje v skalných masívoch
Zľadovca na Marmolade za posledných tridsať rokov ubudli dve tretiny,“hovorí Igor Koller, bývalý predseda Slovenského horolezeckého spolku JAMES. Na Marmoladu chodí už 50 rokov, jeho najznámejším výstupom je legendárna Cesta cez rybu z roku 1981 práve na talianskej Marmolade. Pád časti ľadovca nastal 3. júla a bol podľa neho absolútne nečakaný.
V blízkosti vrcholu hory Marmolada v talianskych Alpách sa odtrhol obrovský kus ľadovca, lavína následne zmietla viacerých ľudí. Čo sa stalo?
Marmolada je najvyšší kopec Dolomitov. Na jeho južnej stene sa odohrávala história lezenia v Dolomitoch. Ľadovcom je pokrytá severná strana, ktorá nie je taká strmá. Je to osamotený kus ľadovca, nie ako obrovské ľadovce v západných Alpách. Za posledných tridsať rokov z neho rapídne ubudlo – minimálne dve tretiny.
Stalo sa to blízko vrcholu, kde sa končí lanovka, ktorá ide z Malga Ciapely. Ľadovec tam vyzeral plochý, vedie po ňom výstupová trasa zo severu, tzv. normálka, na hlavný vrchol. Ako sa ľad topil, ostal tam kus hrubý možno dva až desať metrov a vnútri bola kaverna, diera v skale, vyplnená ľadom. Tam bolo možno 50 alebo 60 metrov ľadu. Bolo to na relatívne hladkej skale, a ako sa to rozpúšťalo, už to nebolo previazané, opreté o spodnú časť ľadovca.
Navyše boli veľmi špecifické podmienky, na vrchole namerali plus desať stupňov, čo je v 3300 metroch nad morom rekordne vysoká teplota. Ľad sa topil, bola tam zrejme nejaká trhlina, a tak sa stalo, že polovica toho ľadovcového kotla sa odtrhla a šmykla po hladkých skalných platniach.
Zobrala so sebou množstvo skál a vznikla ľadovo-skalná lavína, masa tvrdých úlomkov, ktoré zomleli všetko živé. Kto bol na kraji, ostal zranený, no tí, čo sú nezvestní, nemali šancu na prežitie. Rútilo sa to 300-kilometrovou rýchlosťou. Nikdy by som nebol odhadol, že niečo také sa tam môže stať.
Aké turistické alebo horolezecké trasy vedú cez túto oblasť?
V pravej časti severného svahu, ako sú lanovky, niekde rovno pod tým, ako padla lavína, sa nastupuje a robí sa dlhý traverz ľadovcom doprava pod skalný hrebeň. Ním sa dostanete na skalné rebro na snehové polia, ktorými sa vyjde na hlavný vrchol. Ľudia sa tiež vozia na ľadovec lanovkou, chcú sa po ňom poprechádzať. Čiže sa to netýka len horolezcov a turistov. Z vrcholu sa aj lyžuje smerom doľava na upravených zjazdovkách.
Ako dlho chodievate na Marmoladu?
Prvý raz som tam bol v roku 1972, takže tento rok to bude 50 rokov. Vtedy bol ten ľadovec podstatne väčší. Párkrát som ním zostupoval, raz aj tým stredom, kde teraz padla lavína. Vtedy to asi nehrozilo. Prirodzene sa niečo odtrháva a padá dole naspodku ľadovca, s tým každý počíta a nechodí sa tam. Ale že sa pod hrebeňom odtrhnú stovky ton ľadu, zoberú so sebou kamene a všetko vymetú v šírke niekoľko sto metrov, to sa nedalo predpokladať.
Už sa to niekde stalo?
Napríklad v oblasti Mont Blancu padajú častejšie seraky (ľadová veža – pozn. red.). Normálka, teda chodecká výstupová trasa, na Mont Blanc vedie popod menšie seraky, ktoré nebývajú veľkou hrozbou. No pred 15 rokmi sa zrazu odlomili nezvyčajne obrovské seraky a zahynulo tam asi desať ľudí, väčšinou horských vodcov s klientmi, aj jeden náš dobrý známy, Angličan. Na túru pritom vyrazili skoro ráno, bolo približne osem hodín a už mali za sebou dve hodiny v teréne, nič nepodcenili.
Asi najbližšie k Slovensku je malý ľadovec medzi vrcholom Dachsteinu a horskou chatou Adamek Hütte. Dochádza aj tam k topeniu a zmenám?
To môže byť veľmi podobné ako na Marmolade, lebo sú to izolované ľadovce. Nejde o ľadovec, ktorý sa tiahne 20 kilometrov dolinou. Začali byť nebezpečné a myslím si, že kompetentné orgány a glaciológovia sa takýmito menšími ľadovcami budú zaoberať. Budú sa snažiť predpovedať, či by tam mohlo byť podobné nebezpečenstvo nečakaného odtrhu ako na Marmolade. Zrejme sa vstup na niektoré miesta zakáže alebo minimálne pribudnú upozornenia.
Ako majú teraz turisti pristupovať k plánovaniu túr cez alpské ľadovce?
Všeobecne sú ľadovce nebezpečnejšie, seraky sú menej stabilné. Je jedno, či to je v Alpách alebo inde. Podmienky sa veľmi menia aj v Himalájach. Kde sa chodilo po firne, teraz sa chodí po sutine, čo je oveľa nebezpečnejšie. Juhozápadná stena Everestu, známa Bonningtonova cesta alebo Hard Way, sa už zrejme nebude dať zopakovať alebo to bude oveľa náročnejšie a nebezpečnejšie.
Asi sa treba pýtať lokálnych ľudí, aká je aktuálna situácia, čo sa týka padania ľadovcových lavín, a byť pozornejší. Istotne sa niektoré trasy stanú natoľko nebezpečné, že sa prestanú používať. Napríklad aj na Marmolade sa teraz bude veľmi vyhodnocovať, kadiaľ je bezpečná prístupová trasa na hlavný vrchol. Horolezci evidujú aj množstvo skalných lavín, akosi sa to kopí.
Nedávno sa odtrhla veľká kamenná lavína z masívu Kežmarského štítu, kamene odtiaľ padajú doteraz. Na Hiking.sk sme v rokoch 2012 a 2014 uverejnili reportáže o pádoch kamenných lavín. Jedna z nich zasiahla turistický chodník z Chaty pod Rysmi a v roku 2014 zabil kameň z takejto lavíny turistu pod Mengusovským štítom. Súvisia kamenné lavíny s globálnym otepľovaním?
Pred 30 rokmi bolo v Tatrách kamenných lavín určite menej. A že by padali lavíny cez turistický chodník na Rysy, to nikdy nebolo. Vrchol Kôpka, odkiaľ to spadlo, by stál aj za geologický prieskum a či vôbec má viesť turistický chodník po pravej strane Žabích plies. Som presvedčený, že aj v Tatrách sa počet skalných lavín zvyšuje práve zmenami klímy.
Odtrhy padajú zo severných stien, ktoré sú lámavé a menej stabilné, sneh sa topí a mrzne, skala zvetráva. Napríklad severozápadná stena Stredohrotu: tam sa direttissima, teda priama cesta na vrchol, liezla cez vežu, ktorá stála 30 centimetrov od hlavného masívu, potom naň z nej bolo treba prekročiť. Táto veža sa zrútila, našťastie tam nikto nebol. Za posledných 20 až 30 rokov sa počet veľkých kamenných odtrhov v Tatrách zvýšil.
Menia sa podmienky na lezenie v Tatrách?
Lezci vyhľadávajú najmä pevné steny. Napríklad na Malom Kežmarskom štíte sa málokedy lezie direttissima až na vrchol, sú tam horšie podmienky aj v zime. Sneh a ľad to trocha spevní, ale lezie sa vo väčšej sutine, v čerstvých výlomoch, teda miestach po odtrhoch, v menej stabilných skalách. Ale to môže byť jedno percento lezeckých možností v Tatrách. Takže by som netvrdil, že v Tatrách sa všeobecne pod vplyvom klimatických zmien zhoršujú podmienky na lezenie.
Otázka je, či sa nezomelie niečo aj v pekných pevných stenách. V Alpách alebo v Yosemitskom národnom parku sa stalo, že padli steny, kde sa kedysi veľmi veľa liezlo, boli tam populárne cesty. Množstvo skalných odtrhov sa zväčšilo a objavujú sa aj tam, kde by to nikto nečakal.
O ktoré cesty išlo?
Napríklad veľmi známa západná stena Petit Dru v skupine Mont Blancu. Známa cesta Bonattiho pilier alebo cesta Americká direttissima. Celá táto časť západnej steny sa posledných 25 rokov začala rúcať. Bonattiho cesta, Direttissima či ďalšia známa cesta Drastissima zmizli. Celé padli do údolia. Našťastie to nebolo veľmi frekventované, nikto sa tam nezabil. Boli to najznámejšie a vyhľadávané cesty v skupine Mont Blancu.
Ďalší závažný príklad je Yosemitský národný park, El Capitan. Je to asi najznámejší bigwallový lezecký objekt na svete, veľká stena vysoká tisíc metrov. Pred tromi alebo štyrmi rokmi sa zrútila pravá hrana steny, ktorá bola veľmi často lezená. Nebola to totiž taká náročná cesta ako cesty The Nose či Salathe v južnej stene Kapitána. Nastal obrovský odtrh, zahynuli tam horolezci, ktorí práve liezli, a aj turisti. Mŕtvi boli traja či štyria ľudia. Obrovská časť bočného hrebeňa sa zrútila do doliny, kamene padli až na chodník v údolí. To sa už nikdy nedá do pôvodného stavu.
Takisto v Yosemitoch je veľmi známy kopec Half Dome. Takzvaná normálka vedie po severozápadnej stene Half Domu. Jej spodná tretina spadla, nikto tam vtedy nebol, ale prakticky sa to teraz nedá liezť.
V roku 2017 na Pic Cengalo na taliansko-švajčiarskej hranici padol obrovský výlom, a hoci to nikoho v doline nezabilo, bola z toho obrovská kamenno-bahenná lavína, ktorá zbehla údolím až do osady Bondo po hlavnú cestu, ktorá ide zo St. Moritzu do Chiavenny. Zahynulo asi 15 ľudí, zrovnalo to so zemou niekoľko rodinných domov.
Počet kamenno-bahenných lavín v severnom Taliansku v posledných desiatkach rokov stúpol.
Zmenilo sa niečo v lezení ľadov v zimnej sezóne?
Ľad buď vznikne, alebo nevznikne. Ako sa otepľuje, na niektorých miestach, kde ľady boli, už nie sú. Ľad nateká, potom sa topí, vždy má nestabilné štádium a môže samovoľne padnúť. Ale posúva sa výšková hranica.
Často sme chodili liezť ľady do Francúzska do doliny Freissinieres. Boli tam nádherné ľadové píšťaly vysoké asi 50 metrov, samovoľne stojace, ktoré sme chceli vyliezť. No už začiatkom 90. rokov tam boli čudné podmienky, tieklo tam veľa vody. A po 20 rokoch bolo vždy tak teplo, že v nižších častiach doliny sa tie ľady prestali vytvárať alebo boli také nestabilné, že sa nedali liezť.
V Tatrách sa to zatiaľ výrazne neprejavilo, väčšina známych ľadov má v zime dobré podmienky. No niektoré v nižších polohách sa vytvárajú menej často a dajú sa liezť kratšie obdobie. Treba vedieť vyhodnotiť spolu s domácimi, či je ľad stabilný a dá sa liezť.
Poľskí vedci nedávno oznámili, že našli v tatranskej Medenej kotlinke ľadovec schovaný pod suťoviskom. Viete o tom?
Snehy v Malej Zmrzlej doline a v Medenej kotlinke ostávali po celý rok, ale hovorilo sa, že sú to len letné snehové polia na miestach, kde predtým boli ľadovce. Že pod sutinou sa môže nachádzať ľadovec, som počul a je to veľmi reálne. Keď na ľad napadá sutina, môže ho chrániť pred ďalším roztápaním.
Čo sa týka bezpečnosti, teoreticky by sa pri otepľovaní mohol roztopiť a spadnúť do tzv. Fľašky, na reťaze smerom do Malej Zmrzlej doliny. Ak by to bolo vo veľkom rozsahu, tak to padne až cez pilier, ktorým ide vysokohorská trasa do Malej aj Veľkej Zmrzlej doliny.
Spomínali ste kamenno-bahenné lavíny. Na Slovensku taká spadla v roku 2014 v Malej Fatre, zasypala až údolnú stanicu kabínkovej lanovky vo Vrátnej doline. Tieto lavíny sa tiež dajú pripísať globálnemu otepľovaniu?
Boli také lavíny predtým? Myslím, že neboli. Ani obrovské búrky v takomto rozsahu a s takým množstvom zrážok, ktoré spadne v malej oblasti, a voda potom berie svahy a všetko so sebou. Netreba absolútne pochybovať, že je to dôsledok klimatických zmien. Tak ako tornádo na Morave. Je len náhoda, že to nebolo na Záhorí.
Klimatológovia hovoria, že musíme rátať s tým, že takéto javy budú častejšie, a je to šialené. Ľudstvo by malo oveľa výraznejšie robiť niečo s tým, aby sa to aspoň zastavilo a nezhoršovalo. Zlepšiť sa to už asi nezlepší. Špekulanti môžu hovoriť o tom, že vždy boli doby ľadové, ale nikdy tie zmeny neboli také rýchle. Tu absolútne niet pochybností, že k takýmto zmenám dochádza našou vinou.
Ak by to takýmto smerom pokračovalo, čo to môže znamenať pre horolezcov a športy na horách?
To by som špekuloval. My ešte dožijeme v normálnych podmienkach a činnosť v horách to zásadne neovplyvní, ale ťažko povedať. Trebárs táto Marmolada je naozaj varovný prst. Keby mi niekto povedal, že toto sa tam môže stať, tak mu poviem, aby nežartoval. Môžeme len dúfať a snažiť sa niečo s tým urobiť.
Často sme liezli ľady vo Francúzsku v doline Freissinieres. Boli tam nádherné ľadové píšťaly, no už začiatkom 90. rokov tam tieklo veľa vody. A po 20 rokoch bolo tak teplo, že v nižších častiach doliny sa tie ľady prestali vytvárať alebo boli nestabilné.