Žiadny Messi z osady. Matovičov balíček nepomôže chudobným
Aké zmeny znamená Matovičov balíček pre najchudobnejšie rodiny: zruší sa príspevok pre prvákov, najchudo bnejší dostanú len malý daňový bonus a štát vezme polovicu prídavkov deťom, ktoré rodičia neposielajú do školy – hoci tie peniaze už nedostávajú rodič
Ak sa na Slovensku narodí dieťa v chudobnej rodine, s najväčšou pravdepodobnosťou v nej ostane celý život. Štát mu príliš nepomôže vymaniť sa z ťažkých podmienok – ani cez školu či sociálny systém.
Generačná chudoba je u nás pevne zakotvená a ukazuje to hneď niekoľko čísel. Slovensko je medzi krajinami, kde má sociálne pozadie dieťaťa najväčší vplyv na jeho úspech v škole. Až 21 percent rozdielov medzi deťmi vo výsledkoch testovania PISA v matematike možno vysvetliť sociálno-ekonomickým zázemím. Priemer krajín OECD je 14 percent.
Deti z chudobných rodín sa horšie učia – nemajú pomôcky či podporu od rodiny alebo učiteľov. Výsledkom je, že častejšie prepadávajú. Až 11 percent žiakov z chudobných rodín ukončí predčasne školskú dochádzku, medzi bežnými deťmi sú to 3 percentá.
A tínedžeri, ktorí nedokončili ani základnú školu, sa len ťažko zamestnajú. Najviac prvákov prepadáva v siedmich okresoch na východe Slovenska, kde sa práca zháňa najťažšie. Tento kolotoč už viac ako desaťročie prehlbuje generačnú chudobu.
Ohrozené deti nezískajú veľa novej podpory ani zo sociálneho balíčka, ktorý prijal parlament v júni. Jedno z opatrení poškodí deti z vylúčených komunít aj podľa prezidentky Zuzany Čaputovej.
Oslovili sme ekonómov a odborníkov na vzdelávanie. Kvôli prehľadnosti sme zostavili päť bodov, ako Matovičov balíček ovplyvní život detí, ktoré sa narodia do chudoby a nedokážu sa z nej vymaniť.
1. POTRESTÁ DIEŤA ZA NEZODPOVEDNÝCH RODIČOV
Medzi najkritizovanejšie opatrenia patrí krátenie prídavku na dieťa, keď nechodí do školy. Ako svojím príspevkom k balíčku sa tým chváli Marian Kotleba a jeho ĽSNS – poslanec OĽaNO György Gyimesi s touto zmenou prišiel po tom, ako minister financií Igor Matovič rokoval s podpredsedom ĽSNS Martinom Beluským.
Túto zmenu namietala aj prezidentka Zuzana Čaputová, keď zákon vetovala – jej veto však napokon prelomili poslanci OĽaNO, Sme rodina, ĽSNS a traja poslanci okolo Tomáša Tarabu. Osobnosti, ktoré sa venujú zlepšeniu života Rómov, spísali výzvu proti takémuto postupu.
Ak dieťa vymešká príliš veľa hodín v škole bez ospravedlnenia, štát potrestá jeho rodičov tým, že im odoberie prídavky na deti. Tieto peniaze nevyplatí do rúk im, ale obci. Cieľom je, aby peniaze nedostal rodič zanedbávajúci dieťa, ale sociálni pracovníci, ktorí môžu nakúpiť deťom potrebné veci. Formálne sa to nazýva inštitút osobitného príjemcu.
Po prijatí Matovičovho balíčka sa to zmení – ak rodič zanedbá dochádzku dieťaťa, prídavok na dieťa sa mu zníži o polovicu. Dieťa tak dostane iba 20 eur, pričom je to o päť eur menej, ako dostávajú teraz. Ostatné deti dostanú prídavok na dieťa vo výške 40 eur. Obec tak cez inštitút osobitného príjemcu dostane menej peňazí, ktoré môže smerovať dieťaťu.
Ekonómovia tomuto kroku nerozumejú. Štát už predsa potrestal rodiča, ktorý neposiela dieťa do školy – a to odňatím peňazí. Zosekanie sumy na po
Opatrenia pri otázke najchudobnejších rodín sa zameriavajú menej na to, ako im pomôcť, a viac na to, ako im znemožniť podvádzať.
lovicu poškodí priamo dieťa, pre ktoré bude môcť samospráva nakúpiť menej hygienických či školských pomôcok. „Krátenie predstavuje penalizáciu s priamym dosahom na dieťa,“tvrdí ekonóm Rozpočtovej rady Viktor Novysedlák.
Opatrenie kritizuje aj Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. „Osobitný príjemca by sa mal využívať častejšie a aj preventívne, nie ho odkladať a ešte aj finančne penalizovať.“
Bývalý rómsky splnomocnenec Ábel Ravasz pripomína práve ĽSNS za touto zmenou. „Znepokojujúco, táto zmena bola súčasťou pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil poslanec Gyimesi pravdepodobne po vypracovaní skupinou poslancov ĽSNS.“
2. DAŇOVÝ BONUS – VIAC MOTIVÁCIA PRACOVAŤ NEŽ PODPORA RODÍN
Súčasťou podpory rodín v balíčku je daňový bonus na každé dieťa. Tým najchudobnejším deťom sa z týchto peňazí veľa neujde. Daňový bonus je určený pracujúcim rodičom s tým, že od výšky príjmu sa odvíja aj výška bonusu.
Ľudia vo vylúčených komunitách si len ťažko hľadajú zamestnanie. Začína sa to tým, že nedostávajú kvalitné vzdelanie, v spojení s predsudkami okolia. Deťom rodičov, ktorí sú nezamestnaní alebo pracujú načierno, daňový bonus nijako nepomôže, pretože ich rodičia žiadne zdaniteľné príjmy nemajú.
Ak sa človeku z vylúčenej komunity podarí aj legálne zamestnať, zvyčajne iba za minimálny plat. Lenže sociálny balíček prináša pravidlo – čím nižší plat, tým nižší daňový bonus. „Z celého znenia zákona vidno snahu ešte viac otvoriť nožnice medzi reálnou podporou strednej triedy a bohatých oproti chudobným,“tvrdí Michal Páleník.
Ekonóm Viktor Novysedlák z rozpočtovej rady uvádza príklady v jednoduchej a prehľadnej tabuľke:
● Rodič s minimálnou mzdou mal doteraz na tri deti daňový bonus 141 eur, po schválení balíčka si prilepší ešte o ďalších 50 eur.
● Rodič, ktorý zarobí o polovicu menej, dostane menšiu pomoc – iba necelých sto eur.
Novysedlák oceňuje, že sociálny balíček prinesie daňový bonus aj rodičovi, ktorý zarába ešte menej než polovicu minimálnej mzdy. Doteraz by nárok na bonus nemal vôbec. Novysedlák však pripomína, že títo rodičia dostanú nižší daňový bonus ako vysokopríjmové rodiny s rovnakým počtom detí. „Novým nastavením systému daňového bonusu sa zavádza asymetria, keď nízkopríjmoví dostávajú nižšiu pomoc vo forme daňového bonusu v porovnaní s lepšie zarábajúcimi rodičmi,“dodáva ekonóm.
Daňový bonus sa zaviedol ešte v roku 2004 s cieľom zvýšiť motiváciu pracovať. Podľa Novysedláka treba tento účel prehodnocovať k aktuálnej situácii na trhu práce. „A teda či má prevážiť vplyv opatrenia na motiváciu pracovať, alebo ide skôr o podporu rodín,“vysvetľuje.
„Z medializovaných informácií som zachytil, že hlavným dôvodom týchto obmedzení na príjem bolo zachovanie istej formy zásluhovosti a obava zo zneužívania tejto pomoci, čo však nebolo znova ani dostatočne vysvetlené a hlavne dátovo podložené,“dodáva Novysedlák. Podľa neho by sa nemali opatrenia nastavovať od stola, ale overovať na reálnych dátach.
3. ZRUŠILO SA STO EUR PRE PRVÁKOV, OBMEDZENÁ JE DOTÁCIA NA OBEDY
Rodičia s príjmom nižším ako polovica minimálnej mzdy síce po novom budú mať nárok na daňový bonus, budú sa však musieť rozhodnúť, či radšej nechcú dotáciu na obedy. Obe mať nemôžu.
„V prípade rodičov s veľmi nízkym príjmom (pod úrovňou štvrtiny minimálnej mzdy) výška daňového bonusu nedosiahne ani úroveň mesačnej dotácie na stravu vo výške 26 eur,“vysvetľuje Novysedlák.
„Je to ďalší moment, ktorý znižuje výšku dotácie nízkopríjmových rodín, ktoré využívajú daňový bonus,“kritizuje Ábel Ravasz.
Pre rodičov, ktorí majú plat vyšší ako polovica minimálnej mzdy, ostáva všetko po starom. Je pre nich aj naďalej výhodnejšie uplatniť si daňový bonus.
Balíček takisto kráti peniaze rodičom s deťmi v poslednom roku materskej školy. Títo rodičia mohli jeden rok čerpať daňový bonus aj dotáciu na stravu. Po novom sa aj oni musia rozhodnúť, ktorý príspevok si vyberú. Dotáciu na stravu dostávajú deti v rodinách v hmotnej núdzi či s príjmom na úrovni životného minima. Takisto deti v škole, kde je najmenej polovica detí žijúcich v rodinách v hmotnej núdzi. No a aj deti z rodín, v ktorých si nikto neuplatňuje daňový bonus.
Páleník upozorňuje, že v rámci Matovičovho balíčka sa zrušil 100eurový príspevok pre deti, ktoré idú do prvého ročníka. Tento príspevok dostávali automaticky. „Má kompenzovať vyššie nárazové výdavky na čerstvých prváčikov,“vysvetľuje Páleník. Po schválení balíčka ho už rodičia dostávať nebudú.
4. KRÚŽKOVNÉ – TREBA, ABY RODIČIA HLÁSILI DETI CEZ APLIKÁCIU
Vláda od ďalšieho roka bude každému dieťaťu posielať mesačne 60 eur, ktoré bude môcť použiť na voľnočasové aktivity. Krúžkovným chcel minister financií zaručiť, aby sa pomoc štátu dostala priamo deťom. Igor Matovič vyslovil aj nádej, aby v lokalitách, kde žiadne krúžky nie sú, „vyrástli takí naši messiovia“– s narážkou na známeho futbalistu Lionela Messiho.
Odborníci sa obávajú, že práve k deťom z najchudobnejších lokalít sa krúžkovné nedostane. Vidia dve bariéry.
Po prvé, nedostupnosť voľnočasových aktivít v týchto lokalitách. „Ak je vo vylúčených komunitách problémom povinná školská dochádzka a slabá ponuka voľnočasových aktivít už dnes, tak aj využitie tohto príspevku bude pravdepodobne výrazne nižšie ako v prípade ostatnej populácie,“vysvetľuje Novysedlák.
Nerovnosti medzi dostupnosťou krúžkov v Bratislave a v chudobnejších lokalitách očakáva aj Ábel Ravasz. Podľa Páleníka sa pre tieto peniaze nájde iné využitie. „V lepšom prípade sa využije na financovanie družín, ktoré budú mať nedostatok financií pre zníženie podielových daní obciam,“tvrdí.
Po druhé, rodičia majú krúžky objednávať cez aplikáciu. Podľa Ábela Ravasza je to presne opačná pomoc, akú potrebujú rodiny z vylúčených komunít. „V prípade nízkopríjmových rodín je oveľa lepšie, ak sa sústreďujeme na formy pomoci, ktoré sú automatické, bez potreby intervencie rodiča,“tvrdí. Takýmto plošným opatrením boli napríklad obedy zadarmo, ktoré dostávali všetky deti a ich rodičia to nemuseli vybavovať. „Môžeme sa obávať, či to zvládnu aj rodičia, ktorí sa ani doteraz nevedeli kvalitne postarať o voľný čas dieťaťa.“
„Rómske deti nezačnú hrať teraz vo veľkej miere hokej, lebo samotných 60 eur náklady nepokryje,“dodáva Stanislav Daniel, odborník na vzdelávanie a politiky zlepšujúce život Rómov. Krúžky sprevádza veľa ďalších nákladov – oblečenie, tenisky a rôzne pomôcky či prípadne lístok na autobus.
Na to môže byť odpoveď, že pri mnohých krúžkoch je 60 eur vysoká suma, mnohé krúžky dnes stoja výrazne menej.
Úspech krúžkovného bude závisieť od toho, ako štát dokáže priniesť aktivity do vylúčených oblastí. Podľa Novysedláka by do toho mal štát zapojiť obce a sociálnych pracovníkov.
5. NA CHUDOBNÝCH V BALÍČKU MYSLELI – ABY NEPODVÁDZALI
Posledným bodom je celková filozofia vládneho balíčka. Opatrenia pri otázke najchudobnejších rodín sa zameriavajú menej na to, ako im pomôcť, a viac na to, ako im znemožniť podvádzať. Komunikácia tejto vlády sa podľa Stanislava Daniela zásadne neodlišuje od tých predošlých – len čo je niečo prosociálne, vníma sa to ako podpora pre Rómov. „V spoločnosti začnú okamžite rezonovať predsudky a stereotypy. A namiesto toho, aby vláda argumentovala dátami, pristúpi na diskusiu a začne sa obhajovať, že to nie je pre Rómov,“tvrdí.
Daniel aj Ravasz zhodne tvrdia, že balíček poškodí aj celkovej politike začleňovania Rómov. Jednak posilňovaním presvedčenia o tom, že zneužívajú prídavky, jednak tým, že štát nebude mať peniaze na ďalšie dôležité opatrenia na zlepšenie života Rómov. „Môžeme očakávať, že prijatie tohto miliardového opatrenia bude slúžiť ako argument, prečo nemáme peniaze na iné opatrenia,“vysvetľuje Daniel.
Páleník vymenúva, na aké ďalšie opatrenia neostane – obedy zadarmo, zlepšovanie kvality škôl a znižovanie segregácie či nedostupnosť škôlok a jasieľ, ktoré dokážu najefektívnejšie začleňovať sociálne vylúčené deti. „Bez opravy týchto vecí sa situácia v segregovaných komunitách nepohne k lepšiemu,“dodáva.
Aj ekonóm Novysedlák vidí ako problém, že vláda jasne nekomunikuje, čo chce vlastne balíčkom dosiahnuť. Má to byť podpora na dieťa, lenže tá má svoje limity – berie do úvahy aj príjem rodičov, školskú dochádzku či možné zneužívanie systému. „Podpora nesúvisí len priamo s tým, že rodina má dieťa, ale implicitne aj so statusom danej rodiny,“tvrdí.
Novysedlák nespochybňuje, že si vďaka balíčku niektoré rodiny s menším príjmom prilepšia. Paradoxné podľa neho je, že kým sociálne politiky v zahraničí idú podľa jasného vzorca – čím vyšší príjem, tým nižšia pomoc štátu –, my sme si zvolili opačnú politiku.
„Z parametrov je zrejmé, že štát sa chcel chrániť pred nesprávnym a ‚nekalým‘ správaním týchto rodín, čo však zďaleka nemusí sedieť s reálnym stavom. Existujú aj objektívne príčiny, ktoré rodina sama nevie bez ďalšej pomoci vyriešiť, aj z dôvodu zlyhaní na strane štátu, takže s takýmto plošným vyhodnotením by som bol veľmi opatrný,“dodáva Novysedlák.
Ak je balíček zameraný na širšiu podporu rodín, chýba podpora pre tie najchudobnejšie. „Hlavne ak sa nachádzame v stave veľmi nízkej sociálnej mobility, teda šance viesť kvalitný život bez ohľadu na to, v akých podmienkach sa kto narodil,“vysvetľuje ekonóm. „Celý balíček je postavený na podpore strednej triedy a bohatých a je úmyselne urobený tak, aby chudobnejší ľudia, teda ľudia najviac finančne postihnutí covidom aj infláciou, dostali čo najmenej,“zhŕňa Páleník.
Medzi najkritizovanejšie opatrenia patrí krátenie prídavku na dieťa, keď nechodí do školy. Ako svojím príspevkom k balíčku sa tým chváli Marian Kotleba a jeho ĽSNS