Kto ho nahradí a čo jeho odchod znamená?
Rezignácia britského premiéra Borisa Johnsona zarmútila Kyjiv, Brusel je opatrný a Moskva sa vytešovala
Žiadny západoeurópsky líder nemá na Ukrajine takú vysokú podporu ako britský premiér Boris Johnson. Mesto Fontanka mu chce venovať ulicu, Odesa mu udelila titul čestného občana a v kyjivskej pekárni po ňom pomenovali croissant.
Na rozdiel od Ukrajincov však stratil podporu veľkej časti Spojeného kráľovstva vrátane vlastnej Konzervatívnej strany. Po tom, čo od neho odišlo vyše päťdesiat vládnych predstaviteľov, vo štvrtok ohlásil rezignáciu. Johnson by chcel ostať vo funkcii ešte aspoň niekoľko mesiacov, ale viacerí jeho kolegovia sú proti. V nasledujúcich dňoch tak výrazne narastie vplyv takzvaného Výboru 1922.
Ako sa bude voliť nový britský premiér a kto sa ním stane? Čo znamená Johnsonov odchod pre Ukrajinu a vzťahy s Európskou úniou? Ako si budeme Johnsona pamätať a čo bude robiť?
PREČO BORIS JOHNSON ODSTUPUJE PRÁVE TERAZ?
Britský premiér musel v posledných dvoch rokoch vysvetľovať hneď niekoľko veľkých škandálov. Medzi nimi aj nelegálne večierky v čase prísnych epidemiologických opatrení, za ktoré dostal od polície pokutu.
Zdá sa však, že zlom priniesli nové zistenia v prípade Chrisa Pinchera, ktorého Johnson povýšil do exekutívnej funkcie. Pincher čelí obvineniu zo sexuálneho zneužitia dvoch mužov a Johnson o tom podľa všetkého od začiatku vedel.
Johnson v stredu podvečer priznal, že urobil chybu, a ospravedlnil sa, no už bolo neskoro. Po osemnástej hodine ohlásil rezignáciu minister zdravotníctva Sajid Javid a krátko po ňom aj šéf rezortu financií Rishi Sunak.
Ani jeden z nich síce priamo nespomenul Pincherovo meno, no z ich vyjadrení vyplynulo, že po poslednom škandále už s Johnsonovou vládou nechceli mať nič spoločné. Počas noci z vlády odišlo vyše päťdesiat ďalších predstaviteľov.
Johnson spočiatku trval na zotrvaní vo funkcii, ale vo štvrtok ráno predsa ohlásil svoju rezignáciu.
Viacerí sa pritom domnievajú, že konzervatívci jeho výmenu presadili nielen z ideologických, ale aj z pragmatických dôvodov. V posledných týždňoch mu výrazne klesla popularita, za nedôveryhodného ho považujú až tri štvrtiny Britov.
ČAKAJÚ BRITÁNIU NOVÉ PARLAMENTNÉ VOĽBY?
Nie. Briti nevolia premiéra, ale poslancov dolnej komory parlamentu. Premiérom sa zväčša stáva líder strany s najvyšším počtom mandátov. Posledné voľby sa konali pred tromi rokmi a konzervatívci v nich získali výraznú väčšinu, ktorú majú bez ohľadu na to, kto je na čele vlády.
Nové voľby by sa mali uskutočniť až o vyše dva roky. Opoziční labouristi by chceli vláde vysloviť nedôveru, čím by automaticky došlo k rozpusteniu dolnej snemovne a predčasným voľbám. To však konzervatívci takmer určite nedopustia.
ČO SA BUDE DIAŤ ĎALEJ?
Konzervatívci si nájdu nového lídra, ktorý Johnsona nahradí na pozícii premiéra. Jeho voľba bude pozostávať z dvoch fáz.
V tej prvej budú kľúčoví konzervatívni poslanci v dolnej snemovni, ktorých úlohou bude vybrať dvoch najsilnejších kandidátov. Následne budú hlasovať členovia strany z celej krajiny, ktorých je vyše 180tisíc.
Zatiaľ nie je jasné, ako dlho bude tento proces trvať. Očakáva sa, že minimálne niekoľko týždňov. Samotný Johnson by chcel ostať britským premiérom až do októbra, keď budú mať konzervatívci snem, viacerí členovia strany sú však proti.
Napríklad bývalý premiér John Major tvrdí, že by mal odísť okamžite a dočasne by mal vládu viesť jeho aktuálny zástupca Dominic Raab.
V nasledujúcich dňoch bude kľúčový Výbor 1922 zložený z konzervatívnych poslancov dolnej komory. Tí majú okrem iného právomoc zmeniť pravidlá volieb nového lídra, a celý proces tak urýchliť.
KTO SA STANE NOVÝM BRITSKÝM PREMIÉROM?
To v tejto chvíli nevieme, do úvahy prichádza minimálne šesť silných kandidátov.
Podľa nedávneho prieskumu je medzi členmi Konzervatívnej strany najobľúbenejší minister obrany Ben Wallace, ktorý sa však o post lídra uchádzať nebude. Namiesto toho sa plánuje venovať svojmu rezortu.
Stávkové kancelárie tak favorizujú bývalého ministra financií Rishiho Sunaka, o ktorého premiérskych ambíciách sa vo Westminsteri špekuluje už dlhšie. Ide o úspešného absolventa Oxfordu, ktorý patrí medzi najbohatších ľudí v celej Británii.
Sunakovi však v posledných mesiacoch výrazne uškodil škandál s nelegálnymi večierkami počas lockdownu, za ktoré dostal spolu s Johnsonom pokutu. Na jar sa navyše objavili správy, že jeho manželka nemala rezidenciu v Spojenom kráľovstve, čiže krajine neodvádzala dane.
Kandidovať bude aj exminister zdravotníctva Sajid Javid, ktorý spolu so Sunakom spustil vlnu desiatok rezignácií a následné Johnsonovo ohlásenie rezignácie.
Ďalšou z favoritiek je bývalá ministerka obrany a súčasná šéfka rezortu pre zahraničný obchod Penny Mordauntová, ktorá však v Johnsonovej vláde ostala. Tvrdila, že rezignácia všetkých ministrov by destabilizovala Spojené kráľovstvo.
Ďalej o post premiéra zabojuje umiernený konzervatívec Jeremy Hunt, ktorého pred tromi rokmi porazil Boris Johnson, či predseda výboru pre zahraničné veci Tom Tugendhat.
Všímať si treba aj Nadhima Zahawiho, ktorý má ako prisťahovalec z Iraku inšpiratívny osobný príbeh. V posledných dňoch si však poškodil renomé tým, že najprv prijal od Johnsona funkciu nového ministra financií, no už po niekoľkých hodinách ho vyzval na rezignáciu.
Cez víkend sa špekulovalo aj o tom, či by mohol znova kandidovať aj Johnson. Niečo také však podľa súčasných stanov Konzervatívnej strany nie je možné, a zasiahnuť by tak musel Výbor 1922.
ČO ZNAMENÁ JOHNSONOV ODCHOD PRE UKRAJINU?
Britský premiér patrí medzi najbližších spojencov Ukrajiny. V apríli ako prvý západoeurópsky líder navštívil Kyjiv a odvtedy s prezidentom Volodymyrom Zelenským absolvoval množstvo telefonátov a vybudoval si s ním osobný vzťah.
Na Ukrajine je mimoriadne populárny, hoci podľa niektorých britských komentátorov vojnu využil na odvrátenie po
Dúfame, že raz budú vo Veľkej Británii profesionálnejší lídri, ktorí budú svoje rozhodnutia robiť na základe dialógu.
zornosti od domácich škandálov. Mnohí sa však domnievajú, že jeho záujem bol autentický a Johnson ako veľký obdivovateľ Winstona Churchilla chcel „stáť na správnej strane dejín“.
Johnson na rozdiel od väčšiny západných lídrov pochopil vážnosť situácie už na konci minulého roka, keď v súkromí aj pred novinármi hovoril o ruskej hrozbe. Aj vďaka tomu si vo východnej Európe, kde ho mnohí porovnávali s nevýrazným nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, vybudoval veľký rešpekt.
Spojené kráľovstvo pod jeho vedením poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc vo výške takmer 2,8 miliardy eur. Vyššou čiastkou prispeli len Spojené štáty americké.
Experti sa zhodujú, že Británia z krátkodobého hľadiska svoj postoj k vojne nezmení a Ukrajinu bude finančne aj materiálne podporovať aj naďalej.
„V Británii je v tejto téme silný konsenzus naprieč politickým spektrom,“povedal pre Denník N politológ Tim Haughton. Na strane Ukrajiny sú nielen rôzne frakcie vnútri Konzervatívnej strany, ale aj najdôležitejší predstavitelia labouristov.
V Kyjive sa však predsa obávajú, že odchod charizmatického lídra ho môže oslabiť z dlhodobého hľadiska pri budúcich rokovaniach o podmienkach mieru. Johnson bol známy svojimi tvrdými postojmi a Zelenskému odporúčal, aby sa Ukrajina za žiadnych okolností nevzdávala ani časti územia.
To, ako sa bude správať nový líder, nie je jasné.
AKO REAGOVALI OSTATNÉ KRAJINY?
Zatiaľ čo Ukrajinci za Johnsonom smútia, v Bruseli veľká časť diplomatov prijala správu o jeho rezignácii s opatrným nadšením.
Britský bulvár sa napríklad opýtal hovorcu Európskej komisie, či si pri tejto príležitosti nedali kúpiť šampanské. „V našej inštitúcii je spotreba alkoholických nápojov veľmi limitovaná,“odpovedal ironicky.
Johnson v Európskej únii
Dmitrij Peskov hovorca Kremľa
nebol populárny, keďže podľa mnohých nebol serióznym partnerom pri rokovaniach o brexite a jednostranne porušoval pravidlá napríklad o dohode o Severnom Írsku. Európsky vyjednávač pre brexit Michel Barnier napísal, že jeho odchod „otvára novú kapitolu vzťahov so Spojeným kráľovstvom“.
„Tešíme sa, že odišiel. Len ťažko si predstaviť, ako by pod novým lídrom mohla byť situácia horšia,“povedal pre Politico nemenovaný diplomat.
Francúzsky minister financií Bruno Le Maire vyhlásil, že Johnson mu „osobne nebude chýbať“. „Povedal by som, že za sebou nezanechá nič dobré,“dodal.
Paríž mal s Johnsonom históriu napätých vzťahov, ktoré vyvrcholili založením aliancie Aukus, ktorú okrem Británie tvoria aj Spojené štáty a Austrália. Francúzsko to vnímalo ako „úder pod pás“.
Časopis Le Canard enchaîné vlani v decembri napísal, že prezident Emmanuel Macron britského premiéra v súkromnom rozhovore nazval „šašom“.
Na Johnsonovu rezignáciu zareagoval aj Kremeľ, ktorého hovorca Dmitrij Peskov uviedol: „Johnson nemá rád nás a my nemáme radi jeho.“
„Dúfame, že raz budú vo Veľkej Británii profesionálnejší lídri, ktorí budú svoje rozhodnutia robiť na základe dialógu.“
Ruský miliardár Oleg Deripaska dokonca Johnsona na Telegrame označil za „hlúpeho šaša“. To, že je „šašom“, povedal aj hovorca dolnej komory ruského parlamentu.
AKO SA ZMENÍ BRITSKÁ ZAHRANIČNÁ POLITIKA?
Veľa bude závisieť od nového lídra. V Bruseli sa niektorí obávajú, že Johnsonova rezignácia krátkodobo prinesie do vzťahov s Londýnom ešte väčšiu nestabilitu.
Očakáva sa, že v kampani budú viacerí kandidáti využívať silnú nacionalistickú rétoriku, ktorej súčasťou bude pokračovanie v snahe jednostranne zmeniť severoírsky protokol. Ten hovorí o tom, že Severné Írsko je aj po vystúpení z Británie súčasťou jednotného trhu s Európskou úniou.
Predstava, že by sa Spojené kráľovstvo v nasledujúcich rokoch vrátilo do Únie, je nereálna. Momentálne ju odmietajú aj labouristi, nieto ešte konzervatívci. Lenže ak by sa stal novým premiérom Sunak či šéf zahraničného výboru Tugendhat, dá sa očakávať, že vzťahy medzi Britániou a Bruselom by sa z dlhodobého hľadiska zlepšili.
Johnsonove vzťahy so Spojenými štátmi neboli zlé, hoci Joe Biden mal problém s tým, ako Británia porušovala pravidlá pri rokovaniach o brexite. Vo Washingtone si navyše mysleli, že Johnson by radšej v Bielom dome videl republikánskeho exprezidenta Donalda Trumpa.
Zásadné zmeny v britsko-amerických vzťahoch sa však neočakávajú.
AKO SI BUDEME PAMÄTAŤ BORISA JOHNSONA?
Johnson je mimoriadne ambicióznou osobou. Pred rokmi povedal, že do politiky vstupuje, pretože ešte nikto nepostavil sochu novinárovi.
Osem rokov bol starostom Londýna a vo vláde Theresy
Tešíme sa, že odišiel. Len ťažko si predstaviť, ako by pod novým lídrom mohla byť situácia horšia.
nemenovaný európsky diplomat
Mayovej zastával funkciu ministra zahraničných vecí. Pred tromi rokmi práve on nahradil Mayovú na poste premiéra a v nasledujúcich voľbách získal pre konzervatívcov najväčšiu väčšinu od čias Margaret Thatcherovej.
Johnson pre svoju stranu nadchol aj voličov, ktorí desaťročia podporovali labouristov, a to najmä na severe Anglicka či vo Walese. Jeho hlavným sľubom bolo dostať Britániu z Európskej únie, čo sa mu podarilo.
Už menej úspešný však bol v ambícii dostať krajinu pod kontrolu. Pandémia a s ňou spojená inflácia síce zasiahla celý svet, no Británia je z makroekonomického hľadiska najviac postihnutou krajinou spomedzi členov G7.
Nový premiér bude čeliť dvojcifernej inflácii, poklesu hospodárskeho rastu a nedostatku bytov.
Navyše sa ukazuje, že brexit zatiaľ nielenže nepriniesol pre britských zamestnávateľov výhody, ale dokonca im v mnohom sťažil podnikanie. Okrem iného majú viac byrokracie, sťažujú sa na nedostatok pracovnej sily a zvýšili sa im prevádzkové náklady. Johnsonovu vládu chválili komentátori za mimoriadne rýchly proces vakcinácie a jasný postoj k vojne na Ukrajine, mnohí si ju však budú pamätať predovšetkým pre množstvo škandálov.
ČO TERAZ BUDE JOHNSON ROBIŤ?
Po tom, čo definitívne odstúpi z premiérskeho postu, sa vráti do parlamentu, kde môže byť naďalej vplyvným poslancom.
O svojich ďalších ambíciách zatiaľ nehovoril, no očakáva sa, že bude naďalej činný vo verejnom priestore. Dá sa predpokladať, že sa vráti k písaniu komentárov pre niektorý z konzervatívnych denníkov, a je pravdepodobné, že o svojom pôsobení v politike napíše knihu.
Denník Washington Post píše, že jeho zoznam priorít bude nasledovný: 1. zarobiť peniaze, 2. napraviť si renomé, 3. vrátiť sa do politiky.
Viacerí si myslia, že Johnson ešte raz bude chcieť zabojovať aj o najvyššie funkcie vrátane tej premiérskej.