Na teplo si treba privykať
Teploty sa majú tento týždeň výrazne zvyšovať. Treba si dávať pozor na používanie klimatizácie, ale aj na ľadové nápoje či sprchy
Tento týždeň výrazne stúpnu teploty. Na niektorých miestach sa podľa predpovedí budú blížiť k 40 stupňom Celzia. Všeobecná lekárka pre dospelých Jana Bendová v rozhovore hovorí, ako sa správať vo vysokých teplotách, ako sa starať o deti a seniorov, kedy počas tepla športovať, ale aj to, ako dodržiavať pitný režim.
Niektoré stránky o počasí predpovedajú na Slovensku na druhú polovicu júla teploty blížiace sa k 40 stupňom Celzia. Ako na takéto teploty reaguje naše telo?
Telo má vyvinuté úžasné mechanizmy, aby sa prispôsobilo zmenám. Volá sa to termoregulácia, teda mechanizmus, keď sa telo snaží udržať rovnováhu medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Tento mechanizmus sme potrebovali vo vývoji, aby sme prežili až do dnešných dní, a potrebujeme ho aj teraz. Ale aj tento mechanizmus má svoje limity. Pri bežných teplotách do 30 stupňov Celzia si s tým telo poradí ľahko. Čím vyššie sú teploty, tým horšie sa termoregulácia udržuje. Niektorí sa na chlad či teplo vedia adaptovať lepšie, niekto môže mať tieto mechanizmy oslabené – vekom alebo aj chronickou chorobou.
Ako by sa človek mohol lepšie adaptovať na vysoké teploty?
Je tu globálne otepľovanie – a ak chceme prežiť, musíme sa venovať výskumu, čo robiť, aby sme toto teplo prežili. Je viacero možností. Sú príklady ľudí, ktorí sa presťahovali z chladnejších do horúcejších oblastí a adaptovali sa, telo si zvyklo. Je známe, že horšie znášame horúčavy, keď nastúpia v máji alebo júni, ako keď sú v auguste. Vtedy ich vnímame normálnejšie a telo je už viac privyknuté. Vedci dnes prezentujú, že ľudské telo má hranice, cez ktoré sa nedá ísť. Ale je možné, že sa výskumom príde na to, ako tieto hranice posunúť. Robil sa napríklad výskum na zdravých ľuďoch, ktorí športovali.
Ako to vyzeralo?
Niektorí športovali pri normálnej teplote, niektorí v horúčave. Išlo o intenzívne športovanie počas šiestich dní. Zistilo sa, že už týchto šesť dní tréningu v horúcom prostredí prinieslo zmeny v organizme, ktoré viedli k lepšiemu zvládaniu horúčav. Došlo k zmenám na bunkovej úrovni, keď sa merali takzvané proteíny horúceho šoku. Tieto proteíny sa v bunkách zvýšili. Umožnilo to ľuďom lepšie zvládať horúčavu. A takisto sa v ľudskom tele zvýšil objem plazmy. To využívajú aj športovci pri športovej príprave. Jej zvýšený objem umožňuje, že z tela lepšie odvádza teplo.
Ak by si ľudia teda chceli privyknúť na teplo, mali by v teplejších dňoch športovať vonku a tráviť tam čas, aby si telo zvyklo?
Nie. Boli to laboratórne podmienky, ľudia boli pod prísnym dohľadom. Prehltli prístroj, ktorý meral vnútornú teplotu. Experiment sa dal kedykoľvek zastaviť, ak by ohrozoval ich život. V bežných podmienkach to nemôžem odporučiť.
Asi nie je riešenie, že sa budeme zatvárať doma a v kanceláriách s klimatizáciou a von budeme vychádzať len vtedy, keď teplota klesne pod 35 stupňov. Keďže takých období bude čoraz menej. Ako si teda na teplo zvyknúť?
Je dôležité, aby si ľudia uvedomili, že byť neustále v klimatizovanom priestore je cesta do pekla, lebo sa v podstate nezapínajú adaptačné mechanizmy. Treba si určiť limity, koľko hodín budem mať doma zapnutú klimatizáciu, a privykať si na teplo. Čakajú nás aj ďalšie roky horúčav a klimatizácia sa nedá používať tak intenzívne, lebo aj to má zdravotné riziká. Na horúčavy sa dá pripraviť aj psychicky. Ľudia, ktorí sa psychicky pripravili na to, že bude horúco, ich lepšie zvládajú.
Koľko hodín by ľudia mali stráviť v klimatizovanom priestore?
Závisí to od viacerých faktorov. Ak máte malý byt pod strechou a sú tam extrémne horúčavy, potrebujete mať klimatizáciu zapnutú dlhšie. Ale vtedy je dobré ju mať na nižšom výkone. Aby nebola pustená naplno, lebo to organizmu škodí. Nie je presne určené, koľko hodín je ešte zdravých a koľko už nie. Ja by som odporučila snažiť sa o minimum používania klimatizácie.
Aká je primeraná teplota pri klimatizácii?
Jedna vec sú odporúčania odborníkov a druhá, čo je ľuďom príjemné. Lebo odporúčania často nedodržiavajú. Rozdiel medzi vonkajším a vnútorným prostredím, kde je pustená klimatizácia, by nemal byť viac ako 5 až 7 stupňov. Pri extrémnych horúčavách možno najviac desať stupňov. Pri 37 stupňoch Celzia vonku by to teda bolo najmenej 27 stupňov. Úprimne však nepoznám nikoho, kto si nastaví klimatizáciu na 27 stupňov. No tak by to malo byť, ak chceme byť ohľaduplní k svojmu zdraviu.
Niektorí ľudia majú klimatizáciu zapnutú aj počas spánku, keďže teploty v noci často neklesajú pod 20 stupňov. Je dobré spať pri zapnutej klimatizácii?
Ak je to len trochu možné, je lepšie používať klimatizáciu, len keď nespíme. Vieme teplotu lepšie ovplyvniť a cítime, kedy nám už je chladno alebo na nás fúka. Ako lekárka odporúčam radšej si vychladiť miestnosť predtým, ako ideme spať, zaspať v príjemnom chladnejšom prostredí a telo si počas noci poradí s tým, že teplota v miestnosti bude postupne stúpať.
Ak niekto nemá klimatizáciu a v noci je 20 či 25 stupňov, čo pomôže zaspať?
Rozdiel je, či ste mladý zdravý človek alebo starší človek, prípadne ide o deti. Práve starší ľudia a deti sú viac ohrození prehriatím organizmu. Keď hovoríme o zdravom človeku v produktívnom veku, telo si poradí s vyššími teplotami. Ak nie je klimatizácia, môžete použiť ventilátor, ktorý ochladzuje telo prúdením vzduchu. Je dokázané, že pomáha vlažná sprcha, ale pozor, nie ľadová. Lebo jedna vec je, čo je pocitovo príjemné – ľadová sprcha je niečo ako dať si zmrzlinu, druhá vec, čo to spraví s organizmom.
Čo spraví ľadová sprcha?
Pre telo je signálom, že potrebuje zvýšiť teplotu, zapojí mechanizmy, aby sa teplota zvýšila. Hoci nám je na chvíľu príjemne, z dlhodobého pohľadu telu nepomôžeme. Pomôže vlažná sprcha alebo kúpeľ. Ale ľadové sprchy pôsobia úplne naopak.
Vo vysokých teplotách by mali ľudia piť viac ako bežné dni. Aký je ideálny príjem tekutín počas dní s teplotami nad 30 stupňov Celzia?
V bežných teplotách by sme na desať kilogramov mali prijať aspoň štyri decilitre vody. Keď je horúce prostredie, treba piť viac. Závisí to aj od toho, ako sa potíme. Keď sme v miestnosti, kde nie je klimatizácia, potrebujeme vypiť viac, lebo telo dokáže vyprodukovať až dva litre potu za hodinu. Musíme vtedy vypiť dva litre tekutín za hodinu, čo je už extrém. Pri potení sa dostáva z tela von nielen voda, ale aj minerály, elektrolity, treba dopĺňať aj tie.
Dôležité je nielen koľko pijeme, ale aj čo pijeme. Čo by sme počas teplých dní mali piť?
Vypiť v teple kolový nápojov alebo pivo môže byť príjemné, ale zo zdravotného hľadiska to nie sú vhodné nápoje. Sladené nápoje, alkohol či káva nás ešte viac odvodnia a nepomôžu dostatočne hydratovať organizmus. Ideálna je čistá voda a piť ju dostatočne a v predstihu, teda nie až vtedy, keď pociťujete smäd. Vhodné sú aj teplé nápoje. Pri pití teplého čaju organizmus dostane signál, že sa má ochladzovať, a začne sa viac potiť. Tým zapojí termoregulačné mechanizmy, aby sa telo neprehrievalo.
Je teda v poriadku dať si teplú polievku, aj keď je vonku 35 stupňov?
Áno, možno to vyznieva divne, ale keď sa to v laboratórnych podmienkach zmeralo, teplá polievka vyšla lepšie ako studené pivo.
Byť neustále v klimatizovanom priestore je cesta do pekla, lebo sa v podstate nezapínajú adaptačné mechanizmy. Treba si určiť limity, koľko hodín budem mať doma zapnutú klimatizáciu, a privykať si na teplo.
Je bezpečné, aby ľudia pili v takýchto teplotách alkohol, alebo to treba výrazne obmedziť?
Dôležité je, aby sme do príjmu tekutín nezapočítavali malinovky, pivo, alkohol a kávu. Tie nám na hydratácii nepomáhajú, práve naopak, dehydratujú organizmus. Výnimkou sú seniori, pri nich je často ťažké, aby prijímali dosť tekutín. Vtedy odporúčam, aby dostali čokoľvek. Ak ten človek preferuje džúsy, čaje aj osladené, radšej to ako nič. Starší ľudia často odmietajú piť a robia všetko pre to, aby zakryli, že pili málo. Preto u nich odporúčam akékoľvek tekutiny okrem alkoholu.
Seniori sú počas vysokých horúčav jednou z najrizikovejších skupín. Ako by sa mali správať?
Opatrne a zodpovedne. Mali by mať niekoho, s kým sa môžu rozprávať, kto im vie pomôcť. Nemusia si uvedomiť prvé signály dehydratácie a prehriatia. Môže u nich dôjsť k spomaleným reakciám či spavosti až k halucináciám. Vtedy si nedokážu ani otvoriť okno či zapnúť klimatizáciu. Starší ľudia a najmä tí, ktorí trpia nejakým ochorením, ako je Alzheimerova choroba alebo Parkinsonova choroba, potrebujú pomoc iných ľudí, aby tieto horúčavy dokázali prekonať.
Mali by v takýchto horúčavách ostať doma alebo by mali ísť aj von?
Odporúča sa ísť von, keď ešte nie je tak horúco, napríklad ráno do desiatej hodiny alebo večer po západe slnka, aby neboli na priamom slnku. Treba myslieť moderne, sú aj verejné priestory, ktoré sú chladené. Ak senior nemá možnosť urobiť si vhodné prostredie doma, môže ísť do nákupného centra alebo klimatizované sú aj niektoré zdravotnícke zariadenia.
V Spojených štátoch amerických, v ktorých ročne zomiera niekoľkotisíc ľudí na následky horúčav, je to sumárne viac ľudí ako na hurikány, záplavy a tornáda, sa robia akčné plány, aby mali ľudia prístup na verejné miesta, ktoré sú chladené, napríklad knižnice. Na týchto miestach môžu stráviť niekoľko hodín a sú tam optimálnejšie podmienky. My takýto plán nemáme, čo je škoda. Ak chceme zabrániť zbytočným úmrtiam, mali by sme sa nad tým zamyslieť.
Pri akých teplotách by už ľudia mali začať uvažovať, kedy pôjdu do práce, na prechádzku alebo kedy pôjdu športovať vzhľadom na vysoké teploty?
Zdraví ľudia by nemali mať problém ani v horúčavách nad 37 stupňov Celzia. To je teplota ľudského jadra, vnútorných orgánov, hrudníka, brucha aj mozgu. Nad touto teplotou to začína byť pre organizmus problém. Ak na Slovensko príde niekto, kto dlhodobo žil v Afrike, oveľa ľahšie zvláda extrémne horúčavy, bez rizika môže ísť von, aj keď je 40 stupňov Celzia. Ak niekto neustále žije v klimatizovanom prostredí a udržuje si teplotu na 20 či 21 stupňov Celzia, pre neho je šok ísť do prostredia, kde je viac ako 35 stupňov Celzia, môže mu to aj uškodiť.
Ak pretrvávajú teploty, ktoré sa blížia k 40 stupňom Celzia, koľko času majú ľudia tráviť vonku? Je dobré, ak niekto ide ráno okolo desiatej na kúpalisko a vráti sa domov o štvrtej poobede?
To určite vhodné nie je, lebo tam je priame slnečné žiarenie. Je príjemné okúpať sa vo vode, ktorá je chladnejšia, a byť v tieni. Takto je to v poriadku. Ale pre malé deti, seniorov, tehotné ženy a ľudí s chronickými chorobami takýto postup nemôžem odporučiť.
No ak je niekto zdravý, môže sa celý deň opaľovať v takýchto vysokých teplotách?
V takýchto vysokých teplotách treba byť v tieni, nie na priamom slnku. Je to zbytočné vystavovanie sa zdravotným rizikám.
Ako by sa mali rodičia malých detí prispôsobiť vysokým teplotám? Treba s deťmi chodiť von len doobeda a podvečer? Ako by mali upraviť režim?
Ako ste povedali. Treba myslieť na dieťa a upraviť režim. Som zástankyňa toho, že s dieťaťom treba chodiť von za každého počasia. Ale pri takýchto teplotách treba ísť ráno, keď je ešte sviežejší ranný vzduch, alebo večer, keď zapadá slnko, aby bolo dieťa na čerstvom vzduchu, ale aby sa jeho telo neprehrievalo.
Ako prispôsobiť klimatizáciu, ak je v domácnosti dieťa?
Záleží aj na veku dieťaťa. Najhoršie je to pri novorodencoch a dojčatách. Klimatizácia na nich pôsobí agresívnejšie. Neodporúča sa mať klimatizáciu v miestnostiach, kde je dieťa, preto radšej chladiť v inej miestnosti a nechať otvorené dvere, kde s dieťaťom sme, aby bolo chladenie nepriame. Nesmie nastať situácia, keď klimatizácia fúka priamo na dieťa, to je nevhodné.
Ak žije rodina s novorodencom a nemajú klimatizáciu, majú ho pravidelne ochladzovať napríklad vlažnými sprchami?
Určite áno. Dá sa použiť aj ventilátor a treba veľmi dbať na pitný režim dieťaťa. Dá sa aj ochladzovať vodou alebo môžu nechať dieťaťu vlhké tričko a osvieženie vydrží dlhšie.
Ako prispôsobiť šport počas veľmi teplých dní?
Športovať treba aj počas horúcich dní, ale je dobré si vybrať čas, keď nie sú extrémne horúčavy – najmä u ľudí, ktorí nie sú trénovaní. Tréningom sa dá zvýšiť adaptácia na horúce počasie. Ak niekto pravidelne trénuje v horúcom prostredí, je zdravý, počúva svoje telo a pozná jeho signály, u neho by som nepovedala, že šport neodporúčam. U bežných rekreačných športovcov by som odporučila, aby si na šport privstali, kým je ešte chladno. Alebo môžu športovať tam, kde nie je priame slnko. Ja chodím do fitnescentra, ktoré je vonku, je zastrešené, nesvieti na nás slnko priamo, trochu tam pofukuje, vtedy sa dá cvičiť aj pri oveľa vyšších teplotách.
A keď cvičí v klimatizovanom fitnescentre, kde sú často teploty výrazne nízke?
Ani vo fitnescentrách by nemala byť klimatizácia nastavená tak, že je teplota o viac ako desať stupňov nižšia ako vonku. Ak je tam silná klimatizácia, je vhodné, aby človek nešiel rovno von do tepla. Môže napríklad počkať na chodbe, trochu sa adaptovať a až potom vyjsť von. Pri rýchlom prechode z chladnejšieho prostredia do extrémne teplého telo zažíva šok a je to preň stresujúce. Ale cvičiť v klimatizovanom prostredí nie je podľa mňa problém.
A cvičenie, ktoré sa deje vo vysokých teplotách, ako je napríklad hot joga, je v týchto teplotách bezpečné?
Nemám s tým skúsenosť, je to však situácia, keď sa ľudia postupne adaptujú na cvičenie vo vysokých teplotách, keďže cvičia takmer v 40 stupňoch. Vtedy sa pracuje aj so psychikou, lebo ľudia vidia, že sa naučili aj takéto vysoké teploty zvládať a nič sa im nestalo. Títo ľudia aj v reálnom živote často zvládajú vysoké teploty lepšie, lebo si na to zvykli. Ale neviem, či je niekomu príjemné chodiť v takých vysokých teplotách na hot jogu. Nemyslím si, že z toho vyplýva viac zdravotných rizík, ako keby išli na ňu v zime.
Budú teploty stále viac ovplyvňovať, ako budeme žiť? Ako bude vyzerať náš bežný deň?
Ak chceme ako ľudstvo prežiť, tak určite áno. Historicky prežívali jedinci, ktorí sa dokázali prispôsobiť. Keď neboli vymoženosti ako klimatizácia, musel sa prispôsobiť organizmus, no mal na to dlhší čas. Otepľovanie sa nedialo tak rýchlo ako teraz. Teraz narážame na limity ľudského organizmu, ktorý sa do istej miery môže adaptovať, nie však donekonečna. Bude si treba zvykať na horúce prostredie a vymyslieť aj iné stratégie okrem klimatizácie, ako sa ochladzovať.
Nie je používanie klimatizácie, ktoré je stále častejšie, reálne kontraproduktívne, lebo spomaľuje adaptáciu?
Presne tak. Je to kontraproduktívne a z pohľadu globálneho otepľovania nevhodné. A je to cesta do pekla. Telu nijak nepomáhate sa adaptovať. Nie som odporkyňou klimatizácie, ale snažím sa jej používanie limitovať. Snažiť sa vydržať aj teplejšie prostredie. Nevadí, ak sa spotím, tak sa niekoľkokrát krátko osprchujem. Nie je to dôvod, aby som celý deň bola v klimatizovanom prostredí. Aj keď sa budem o klimatizáciu starať najlepšie, ako sa dá, dobre ju čistiť, nie je to pre telo prirodzené, že ste v chladnom prostredí, vysušujú sa vám sliznice, koža, oslabuje sa imunitný systém. Hoci je to pocitovo príjemné, tak to môže mať a často aj má zdravotné následky. Aj závažné.
Ak sa dnes niekto rozhoduje, či si domov kúpi klimatizáciu, odporučili by ste mu, aby to nerobil?
To nie. Je dobré, keď ju ľudia doma majú. Môže sa stať, že budú chorí, dostanú horúčku, covid. Vtedy telo ešte horšie znáša horúčavy. Mám klimatizáciu, ale keď ju niekoľko dní nepoužijem, aj keď sú horúčavy, som na seba hrdá a prekonala som to vlastnými mechanizmami v organizme. Možno to treba vnímať aj ako výzvu a od klimatizácie si odvykať.
Športovať treba aj počas horúcich dní, ale je dobré si vybrať čas, keď nie sú extrémne horúčavy – najmä u ľudí, ktorí nie sú trénovaní. Tréningom sa dá zvýšiť adaptácia na horúce počasie.