Je 700 eur veľa alebo málo?
Minimálna mzda 700 eur môže byť problémom pre firmy v chudobných regiónoch. Štát bude musieť dorovnávať najnižšie tabuľkové platy vo verejnej a štátnej správe
Minimálna mzda na budúci rok bude 700 eur. Dôležitá je nielen výška minimálnej mzdy, ale aj to, že sa odborári, zamestnávatelia a zástupcovia samospráv dokázali prvýkrát v histórii zhodnúť. Predtým rokovania v tripartite vždy zlyhávali. O minimálnej mzde rozhodovala vláda v nariadení po návrhu ministra práce. Presnejšie, minimálnu mzdu na ďalší rok oznamoval vtedajší premiér Robert Fico na prvomájových oslavách, skôr, ako o nej začali sociálni partneri vyjednávať.
Zamestnávatelia a odborári zostávali len štatisti. Je to horšie, ako keď kupovali Rómov za cigarety, komentoval dávnejšie prax politikov viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Tvrdil, že kým kandidáti v komunálnych a župných voľbách to robili za vlastné a zdanené peniaze, v prípade Smeru to robili politici za peniaze daňových poplatníkov, za peniaze, s ktorými majú spravovať štát, a nie rozdávať ich na rôzne populistické účely.
INFLÁCIU TO NEPOKRYJE
Minimálna mzda bola pre Smer najmä jedným z dôležitých marketingových nástrojov, ktorý mal zamestnanca presvedčiť, že mzdu mu zvyšuje politická strana. Dôsledkami skokového rastu minimálnej mzdy na rast ceny práce v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou sa príliš nezaoberala.
Dohoda zamestnávateľov a odborárov o minimálnej mzde na budúci rok politické zneužívanie tejto témy zrušila. Diskusia, čo to bude znamenať pre zamestnancov a čo pre zamestnávateľov, je však na mieste.
Zamestnanec bude musieť zarobiť na budúci rok najmenej 700 eur. V hrubom sa jeho minimálna mzda zvýši zo súčasnej sumy 646 eur o 54 eur. V čistom zamestnanec uvidí na výplatnej páske sumu 568,97 eura, teda o 43,32 eura viac.
Zamestnancovi sa rast najnižšej mzdy o 8,5 % pri vysokej inflácii, ktorá tento rok prekoná 10 %, môže zdať málo. Ibaže rast minimálnej mzdy nezávisí od inflácie. V zákone je nastavené jej zvyšovanie v závislosti od rastu priemernej mzdy v prípade, ak sa sociálni partneri nedohodnú. Najnižšia mzda by mala narásť na 57 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Podľa toho by mala byť 691 eur. Sociálni partneri svojím návrhom išli nad rámec v zákone schváleného automatu.
Základnou otázkou bolo, či je možné zvyšovať minimálnu mzdu aj o viac ako 57 %, čo určuje automat. Odborári presadzovali, aby sa do zákona vložil vyšší percentuálny nárast. Proti neboli ani zamestnávatelia, napriek tomu, že situácia v priemysle je napätá. Vyššia minimálna mzda porastie viac, ako určuje zákonný automat, teda jej nárast bude aspoň čiastočne kompenzovať výraznú infláciu.
Minimálnu mzdu zamestnancovi zvyšujú príplatky za prácu v noci, v sobotu a v nedeľu. Vlani však ich zvyšovanie vláda odpojila od minimálnej mzdy. Na ich raste sa zatiaľ tripartita nedohodla. Ak sa to nezmení, od januára budú zmrazené.
ČO JE CENA PRÁCE
Zamestnanca zaujíma najmä to, o koľko viac uvidí v čistom. Pre zamestnávateľa je však podstatné, koľko ho zamestnanec aj s odvodmi bude stáť. Ak mu dá plat 700 eur, znamená to preňho náklad 946 eur. Ďalším problémom sumy 700 eur je to, že v skutočnosti takúto mzdu vypláca zamestnancom len torzo zamestnávateľov. Platí iba pre najmenej náročné práce – napríklad takúto mzdu môže dostať pomocný robotník alebo upratovačka.
Ak ide o náročnejšie práce, zamestnávateľ musí zamestnancovi priznať vyššiu mzdu. Zákonník práce pozná šesť stupňov minimálnej mzdy odstupňovaných podľa náročnosti práce. Napríklad v druhom stupni, kam patrí predavačka, kuchár či čašník, bude musieť byť minimálna mzda na budúci rok 816 eur, dnes je 762 eur. Na poslednom šiestom stupni musí od januára zamestnanec zarobiť najmenej 1280 eur, dnes je to 1226 eur.
Minimálna mzda 700 eur bude problémom aj pre štát, najnižšie tabuľkové platy vo verejnej a v štátnej správe sú pod hranicou minimálnej mzdy. Štát bude musieť svojim zamestnancom tabuľkové platy dorovnávať príplatkami.
V ČOM JE EŠTE PROBLÉM
Ak by sme porovnávali našu minimálnu mzdu s okolitými krajinami, sme približne na rovnakej úrovni. Vo viacerých štátoch EÚ je však najnižšia mzda nižšia, v Česku po prepočte na eurá 652 eur, v Poľsku 675 eur a v Maďarsku 442 eur. Problémom môže byť to, že minimálna mzda za posledných desať rokov rástla oveľa rýchlejšie ako priemerná mzda aj ako produktivita práce. Ak sa pozrieme na poslednú dekádu, tak sa u nás viac ako zdvojnásobila, pričom priemerná mzda vzrástla o 65 % a produktivita práce len o 35 %.
Podľa údajov OECD z roku 2020 tvorí minimálna mzda voči priemernej až 65 % v Portugalsku. Vo Francúzsku je to 61 %, v Slovinsku je to 59 %. Ak by sme prepočítali tento údaj na našu minimálnu mzdu 700 eur, z priemernej mzdy za rok 2021, ktorá je 1211 eur, tvorí takmer 58 %.
Odborári tvrdia, že čo sa týka porovnania minimálnej mzdy v EÚ, sme v parite kúpnej sily tretí od konca. Iní zase hovoria, že čo sa týka výšky minimálnej mzdy vzhľadom na mzdovú úroveň, sme na špici krajín EÚ.
Dáta za Slovensko vyjadrené v parite kúpnej sily sú podľa Róberta Chovanculiaka, analytika INESS, dlhodobo chybné. Výrazne totiž podhodnocujú naše priemerné aj minimálne mzdy. Navyše medzinárodné porovnania miezd sa pozerajú na „hrubé mzdy“, ale z hrubých miezd platia zamestnávatelia ešte odvody. A na Slovensku sú tieto odvody platené zamestnávateľmi druhé najvyššie v EÚ.
Jediný ako-tak objektívny spôsob, ako zistiť, nakoľko to politici prehnali so zvyšovaním minimálnej mzdy, je podľa analytika porovnať ju s priemernou mzdou. Tá do značnej miery vzniká na trhu a za podobných daňovo-odvodových podmienok.
Zvyšovanie minimálnej mzdy malo v rokoch 2010 až 2018 negatívny vplyv na zamestnanosť. Takýto je záver aktuálnej štúdie Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií.
MÁ AJ NEGATÍVA
„Minimálna mzda je zlý nástroj na dosiahnutie dobrého cieľa. Jej negatíva sú vo forme ľudí, ktorých minimálna mzda vyradí z trhu práce a ich skutočná mzda je následne 0 eur. Sú nútení poberať dávky,“myslí si Chovanculiak.
Ekonómovia kritizujú najmä fakt, že minimálna mzda je pre krajinu rovnaká. To znamená, že podnikateľ musí zaplatiť pracovníkovi v Bratislave aj v Trebišove či Rimavskej Sobote minimálne 700 eur plus dane a odvody štátu. No ceny na západe krajiny sú vyššie ako na východe. V Bratislavskom kraji mzda 700 eur podnikateľom neurobí problém, v chudobných regiónoch s vysokou nezamestnanosťou môže spôsobiť, že firmy si nebudú môcť dovoliť zamestnávať ľudí. To môže znamenať prepúšťanie alebo výplatu mzdy načierno.
V máji bolo 19 okresov, kde je miera nezamestnanosti vyrátaná z celkového počtu uchádzačov vyššia ako 10 %, a 7 okresov, kde je vyššia ako 15 %. Všetky tieto okresy sa nachádzajú v „tradičných“klastroch chudoby. A máme aj dva okresy, kde je miera nezamestnanosti vyššia ako 20 %. Ide o Rimavskú Sobotu a Revúcu. V nich minimálna mzda pôsobí najnegatívnejšie.
Problémom je aj vznik pracovných miest v týchto oblastiach.
Počet voľných miest je na Slovensku približne rovnaký ako pred pandémiou. Avšak počet voľných pracovných miest v Prešovskom a Košickom kraji bol pred pandémiou o 50 % vyšší, než je dnes.
Výskumy potvrdzujú, že najväčšie negatívne dosahy má minimálna mzda na ľudí s nízkou kvalifikáciou, ktorí u nás žijú v chudobnejších okresoch. Takéto závery obsahuje aj výskum minimálnej mzdy a straty pracovných miest v USA.
STRATA PRACOVNÝCH MIEST
Zvyšovanie minimálnej mzdy malo v rokoch 2010 až 2018 negatívny vplyv na zamestnanosť. Takýto je záver aktuálnej štúdie Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií (IFP). Podľa štúdie analytikov rast minimálnej mzdy o 5 % v priemere súvisel s poklesom zamestnanosti o 0,8 %, čo je necelých 14-tisíc pracovných miest. Efekt však časom klesal a líšil sa medzi regiónmi.
Štúdia potvrdila to, čo tvrdia aj mnohí iní ekonómovia. V ekonomicky rozvinutých okresoch bol efekt rastu minimálnej mzdy zanedbateľný. V menej rozvinutých okresoch bol, naopak, vplyv na zamestnanosť silnejší. Citlivosť zamestnanosti v dôsledku zvyšovania minimálnej mzdy je závislá od hospodárskeho cyklu a nižšia v obdobiach, keď sa ekonomike darí. Viac zasiahnuté boli najmladšie a najstaršie vekové skupiny.
Analytici zistili, že po vyradení z trhu práce sa naň do jedného roka vrátila vyše polovica osôb. Mzdy znovu zamestnaných sú však v priemere vyššie ako pred stratou zamestnania. Zaujímavé je aj zistenie, že negatívny vplyv na zamestnanosť eliminovalo zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce v roku 2015. Vtedy sa zaviedla odpočítateľná položka na zdravotné odvody.
Podľa Chovanculiaka štúdia IFP potvrdzuje negatívny dosah minimálnej mzdy na chudobnejšie regióny a vybrané skupiny obyvateľov – mladších a starších zamestnancov.
„Medzi rokmi 2010 a 2018 vzrástla minimálna mzda o 56 %. Hovoríme tak o desaťtisícoch prepustených ľudí. Ak si aj polovica z nich našla následne prácu, znamená tento vplyv minimálnej mzdy sociálnu tragédiu pre chudobné regióny Slovenska. Je to jasný dôkaz o tom, že politici to s nárastom minimálnej mzdy dlhodobo preháňali a výsledkom sú hladové doliny s ľuďmi bez práce,“vysvetlil Chovanculiak.
Dôkazom je podľa neho napríklad okres Poltár, kde je momentálne 25 voľných pracovných miest, na ktoré čaká 1200 nezamestnaných. Vďaka štúdii IFP vieme, že má na tom svoj podiel
Minimálna mzda je zlý nástroj na dosiahnutie dobrého cieľa. Jej negatíva sú vo forme ľudí, ktorých minimálna mzda vyradí z trhu práce a ich skutočná mzda je následne 0 eur. Sú nútení poberať dávky.
nezodpovedný nárast minimálnej mzdy.
IFP navyše meral len vplyv zmeny minimálnej mzdy na zamestnanosť na konci a začiatku roka. Takýto postup podľa Chovanculiaka nezachytáva dlhodobý negatívny vplyv existencie vysokej minimálnej mzdy, ale len hraničnú zmenu. A nezachytáva očakávania podnikateľov. Tí sa o zvyšovaní minimálnej mzdy často dozvedia výrazne skôr, než ju musia začať platiť, môžu tak prijať racionalizačné opatrenia skôr, a tie štúdia nezachytí.
Negatívne dôsledky podľa analytika podhodnocuje rozhodnutie analytikov zobrať do úvahy len 1. stupeň minimálnej mzdy. Avšak stačí, že sa zamestnanec dotkne v práci hotovosti alebo stroja, a má sa naňho vzťahovať 2. stupeň minimálnej mzdy, ktorý je vo výške 120 % minimálnej mzdy.
Autori do štúdie IFP zaradili aj zamestnancov, ktorí nemusia poberať minimálnu mzdu, ale z dôvodu skrátených úväzkov sa ich vymeriavací základ nachádza tesne pod úrovňou minimálnej mzdy. Nezapočítali do nej zamestnancov, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, ale majú rôzne príplatky. Oba tieto efekty mohli znížiť výsledný negatívny dosah minimálnej mzdy. Nehovoriac o tom, že vynechali dohodárov, čo sú zamestnanci, na ktorých sa vzťahuje minimálna mzda a zároveň patria medzi zamestnancov, u ktorých môžeme očakávať výraznejší negatívny dosah.
Podstatné je podľa Chovanculiaka to, že kým autori skúmali obdobie výrazného ekonomického rastu, skutočné negatívne dosahy sa ukážu hlavne v čase ekonomického spomalenia a prepúšťania. Podnikatelia budú po zvýšení minimálnej mzdy musieť hľadať spôsob, ako dosahovať rovnováhu vo vývoji minimálnej mzdy, produktivity práce a priemernej mzdy. Novými technológiami alebo zmenou organizácie výroby môžu zvyšovať produktivitu práce, môžu zvyšovať ceny výrobkov alebo aj prepúšťať.
Rovnováhu medzi týmito parametrami by mohli zabezpečiť zmeny v daňovo-odvodovom systéme, keďže práve mzdy najslabšie zarábajúcich zamestnancov štát najviac zaťažil daňami a odvodmi. Myslí si to aj Chovanculiak. Treba znížiť vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré výrazne rástlo za posledné roky. Pred siedmimi rokmi napríklad zaplatil človek s minimálnou mzdou 30 centov z 1 eura na daniach a odvodoch. Tento rok to už bolo okolo 40 centov.
Róbert Chovanculiak analytik INESS