Je to katastrofa

Dlhé roky upozorňujem na to, že z minimálnej mzdy sa na Slovensku stal marketingový nástroj politikov. Z tohto dôvodu rástla v rokoch 2014 až 2020 šialeným tempom – dvakrát rýchlejšie ako priemerná mzda a štyrikrát rýchlejšie ako produktivita práce. Bolo jasné, že tento vývoj sa neskončí dobre pre chudobné okresy a znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Napriek tomu karavána išla ďalej a sprísňovanie zákazu pracovať pre nízkoproduktívnych ľudí sa opakovalo rok čo rok.

NEMAJÚ VANKÚŠE

Inštitút finančnej politiky na ministerstve financií však na začiatku júla publikoval štúdiu, po ktorej si pred negatívnymi dôsledkami minimálnej mzdy už nikto na Slovensku nemôže zatvárať oči. Podľa ich štúdie každé zvýšenie minimálnej mzdy o päť percent v rokoch 2010 až 2018 znamenalo, že 14-tisíc zamestnancov prišlo o prácu. V tomto období vzrástla minimálna mzda celkovo o 56 percent. Ak si aj polovica z týchto desaťtisícov prepustených ľudí našla do roka prácu, je to stále sociálna katastrofa.

Termín sociálna katastrofa nepoužívam ľahkomyseľne. Aj IFP potvrdzuje, že väčšina prepúšťania sa uskutočnila v chudobných regiónoch a týkala sa predovšetkým ohrozených skupín – mladých ľudí po škole a starších ľudí pred dôchodkom. IFP dokonca identifikuje rovnaký problém ako my – nízku produktivitu malých a stredných zamestnávateľov v ekonomicky zaostávajúcich regiónoch. Sú to zamestnávatelia, ktorých je veľa, zamestnávajú veľa ľudí, ale zároveň tvoria len malú časť pridanej hodnoty. Jednoducho nemajú vankúše plné peňazí, ktorými dokážu tlmiť marketingové potreby politikov.

TEŠÍM SA NA ĎALŠIE ROKY

Samozrejme, ani štúdia IFP nie je dokonalá. Má niekoľko metodologických a dátových otáznikov, ktoré však majú tendenciu ešte podhodnocovať odhalený negatívny dosah. Napríklad štúdia brala do úvahy len vplyv zmeny minimálnej mzdy na zamestnanosť na konci a začiatku roka. Takýto postup nezachytáva dlhodobý negatívny vplyv existencie vysokej minimálnej mzdy, ale len hraničnú zmenu. A zároveň nezachytáva očakávania podnikateľov. Tí sa o zvyšovaní minimálnej mzdy často dozvedia výrazne skôr (napr. v prvomájovom sprievode), než ju musia začať platiť. To znamená, že môžu prijať racionalizačné opatrenia už počas roka a tieto štúdia nezachytí. Štúdia neberie do úvahy ani vyššie stupne minimálnej mzdy, v dátach chýbajú dohodári a autori skúmali časové obdobie výrazného ekonomického rastu.

Podozrievavému človeku by hneď napadlo pýtať sa, prečo IFP nerozposlal tlačovú správu o štúdii, prípadne prečo si ju aspoň nezavesili na sociálne siete počas rokovania o zvyšovaní minimálnej mzdy. Ja by som sa však chcel analytikom z IFP poďakovať, že túto štúdiu vôbec dokončili a publikovali. Ďakujem a teším sa na pokračovanie s dátami za roky 2019 až 2021.