Chodník Českom
České Sudety si stále nesú všadeprítomné jazvy po vyhnaní Nemcov
Chôdza pôsobí blahodarne, o tom niet sporu, a tak sa medzi moderné turistické trendy radia diaľkové pochody. Dlhé roky vzbudzuje medzi chodcami posvätnú úctu trasa do Santiaga de Compostela, Slovensko má populárnu Cestu hrdinov Slovenského národného povstania z Duklianskeho priesmyku až na Devín a aj v susednom Česku začínajú turisti objavovať Chodník Českom. Ten vedie okolo celej republiky, meria dvetisíc kilometrov a v podstate kopíruje štátne hranice.
Ja som vyrazil na Chodník Českom z najzápadnejšieho bodu zeme z Krásnej pri Aši.
Líšky tam dávajú dobrú noc, aj keď to je hranica s Nemeckom a mohlo by tam byť rušno. V samotnom Aši som zistil, že miestna polícia stále rieši prostitúciu, a preto na hlavnej ulici nájdete dopravnú značku s nápisom v nemčine „Zákaz zastavenia, prostitúciu monitorujú kamery“. Toto mesto vôbec pôsobí dosť nešťastne, je plné kasín, predajní alkoholu a tabaku. O tom však hovoriť nechcem, pretože Chodník Českom potom mizne v lese a ďalšie tri dni nestretnete nikoho a krčmu nenájdete už vôbec. Neklamem. Český les je taký prázdny ako Bukovské hory na východnom Slovensku, a pritom je to prehľadný terén pretkaný asfaltovými cestami.
Takzvaných „stezkařov“stretávam takisto málo, ale keď už na niekoho natrafím, stojí to za to. Ako napríklad dve mladé matky. Každá do svojho terénneho kočíka naložila jedno dojča a jedno batoľa. K tomu stany, spacáky, karimatky, jedlo, vodu a množstvo iných vecí. Tlačili tak v kočíku päťdesiat kilogramov a ešte mali na chrbte každá pätnásťkilogramový plecniak. Chceli skúsiť, či to dokážu. O pár dní neskôr som stretol manželov okolo päťdesiatky, ktorí spali pod širákom naposledy pred štvrťstoročím. Chceli skúsiť, či dokážu vystúpiť z komfortnej zóny, teda z pohodlnej postele, teplej sprchy a všetkých domácich vymožeností. Ich jedinou starosťou bolo, aby pravidelne písali deťom správy, že sú v poriadku.
Chvíľu som šiel s mladou učiteľkou Kamilou, ktorá vyrazila sama. Aj v lese spala sama prvýkrát, raz dokonca na poľovníckom posede, pretože v ľudoprázdnej pohraničnej krajine sa trochu bála. Inak je však po ceste prekvapujúco veľa rôznych prístreškov, kde sa dá prenocovať, a človek nemusí mať strach z medveďov ako na Slovensku. Kamila jedného dňa prišla k žene, ktorá sa rozhodla pomáhať ako „trail angel“.
Ponúka u seba doma sprchu, dobitie telefónov a nocľah na záhrade. Jej motivácia je jednoduchá. Manžel drevorubač zomrel pri práci v lese a ona hľadá zmysel života. „Stezkaři“ju zaujali tak, že vyzvedá podrobnosti, a už si zaobstarala aj turistickú výbavu. Nikdy nespala v lese, pretože v ňom býva, ale budúci rok sa chystá na Chodník Českom vyraziť tiež.
Chodník Českom ešte nie je zďaleka taký populárny ako 770 kilometrov dlhá Cesta hrdinov SNP na Slovensku. Cesta krajinou však rozhodne prekvapí, pretože české Sudety si stále nesú všadeprítomné jazvy po vyhnaní Nemcov. Pútnikov určite zaskočí, aká je na mnohých miestach pustá a aké ľahké je uprostred Európy prenocovať v lese, čo v mnohých európskych lokalitách nie je vôbec samozrejmosťou. Na dlhých trasách ľudia hľadajú sami seba, niekto medituje, niekto spriada plány. Mohli by to robiť kdekoľvek, ale na vytýčenej trase asi majú pocit, že sú súčasťou nejakého väčšieho celku a že to funguje lepšie. Ja osobne som nevymyslel vôbec nič. Stretol som však zaujímavých ľudí a mal som zámienku sa s nimi zoznámiť. Takže nabudúce na Ceste hrdinov SNP.