Britskí konzervatívci sú stranou rôznorodosti
Oveľa viac ako ľavicová opozícia konzervatívci vedome presadzovali menšiny a ženy. A do histórie sa môžu zapísať opäť
Kandidáti na lídra Konzervatívnej strany sú nápadne rôznorodí. Šiesti z desiatich deklarovaných kandidátov sú príslušníci etnických menšín. Traja (Suella Braverman, Rishi Sunak a Sajid Javid) sú deti imigrantov, dvaja (Nadhim Zahawi a Rehman Chisti) sa narodili v zahraničí – v Iraku a Pakistane a jedna (Kemi Badenoch) bola vychovaná v Nigérii. Ženy kandidujú štyri. Len dvaja kandidáti sú bieli muži. Javid a Chisti stiahli svoje kandidatúry tesne pred uzávierkou hlasovania, no zoznam možných nástupcov Borisa Johnsona je napriek tomu pozoruhodný.
Čo sa to stalo so stranou bieleho patriarchátu?
LEPŠÍ NEŽ INÉ ZLOŽKY SPOLOČNOSTI
Prítomnosť prominentných kandidátok by nemala byť žiadnym prekvapením, keďže strana už vyprodukovala dve premiérky – Margaret Thatcherovú a Theresu Mayovú –, kým opoziční labouristi nemali zatiaľ ani jednu. Členovia strany dodnes myslia na návrat do slávnych dní Thatcherovej, čo je dôvod, prečo jedna z kandidátok, Liz Trussová, večne zaujíma pózy podobné Maggie).
Význam menšín je však nový. Ešte v roku 2005 mali konzervatívci len dvoch nebielych poslancov. To sa dramaticky zmenilo – a nebieli politici prenikli do najvyšších straníckych pozícií vrátane ministerstva financií, ktoré naposledy viedli práve Javid, Sunak a Zahawi. Pred nedávnymi straníckymi zmenami zastávali aj funkcie ministerky vnútra (Priti Patel), ministra zdravotníctva (Javid), ministra obchodu (Kwasi Kwarteng) a ministra školstva (Zahawi).
Konzervatívna strana urobila oveľa lepšiu prácu pri diverzifikácii než iné časti britského establišmentu, ktoré sa namiesto toho zamerali na politicky korektné ozdoby, ako sú dúhové vlajky či kurzy diverzity. Štátnu službu vždy riadil biely muž. Ozbrojené sily zatiaľ nemali náčelníka generálneho štábu z komunity BAME (black, Asian and minority ethnic – čierna, ázijská a menšinová etnicita). Len malá časť generálnych či finančných riaditeľov najväčších firiem pochádza z menšinového prostredia. A šéfovia spravodajských služieb majú stále rovnakú farbu kože ako za čias Georgea Smileyho, fiktívneho špióna Johna Le Carrea.
Len málo iných strán napravo od stredu sa približuje tomu, čo urobili toryovci. Za Donalda Trumpa skutočne hrozilo, že Republikánska strana sa stane stranou bielej reakcie proti čoraz rozmanitejšej spoločnosti. Čo sa týka nastupujúcich hviezd tejto strany, niekdajšia veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová sa vzdala svojho krstného mena Nimrata a konvertovala zo sikhizmu na kresťanstvo a bývalý guvernér Louisiany Piyush Jindal si hovorí „Bobby“a konvertoval na kresťanstvo z hinduizmu. Vo Veľkej Británii Sunak zložil prísahu ministra s rukou na Bhagavadgíte
a na schody pred svojou kanceláriou na Downing Street číslo 11 položil sviečku na počesť bohyne Lakšmí.
CAMERONOV PRIELOM
Ako došlo k tejto mimoriadnej revolúcii? Toryovci pochopili obrovskú silu „sponzorovanej mobility“, to znamená, že ešte v mladom veku rozpoznali potenciálne superhviezdy a rýchlo ich propagovali v radoch strany. Labouristická strana by mala mať oveľa viac potenciálnych kandidátov na vysoké posty z radov etnických menšín než konzervatívci, keďže labouristi získali v posledných voľbách približne 62 percent hlasov tejto demografickej skupiny, kým konzervatívci len 24 percent. Labouristi sa však skôr spoliehajú na to, že talenty sa objavia samy od seba, než by im podávali pomocnú ruku. Výsledkom je, že mnohí menšinoví labouristickí poslanci sú nevýrazní strojoví politici a niekoľkí z nich hrajú hlavne na seba. Labouristický líder, jeho zástupca i tieňová ministerka financií majú bielu kožu.
Prielom u toryovcov sa začal v roku 2005, keď David Cameron prišiel s nápadom, aby stranícka centrála strany nominovala áčkových kandidátov v miestnych obvodoch, o ktorých treba premýšľať. To nenarušilo veľmi cenenú suverenitu jednotlivých volebných obvodov, no prinútilo miestnych politikov zvažovať aj kandidátov odlišných od tradične uprednostňovaných bielych mužov. Sunak zaujal voličov v Richmonde v grófstve Yorkshire napriek tomu, že bol prakticky jedinou tvárou z južnej Ázie vo svojom volebnom obvode.
PRÍŤAŽLIVOSŤ PRE MENŠINY
Ľavica by mohla inštinktívne považovať menšiny za obete štrukturálneho útlaku, ktoré nahnevá už pohľad na britskú vlajku alebo sochu Winstona Churchilla. To však vypovedá skôr o bludoch prednášaných na bielej univerzite ako o presvedčení prisťahovalcov. Mnohí uctievajú symboly krajiny, ktorú si vybrali za svoj domov, a nenávidia tú verziu „spravodlivosti, inklúzie a diverzity“, ktorá je inštitucionalizovaná na ľavej strane politického spektra.
Javid rád poukazuje na to, že sa dostal na vrchol britskej spoločnosti napriek tomu, že jeho otec pracoval ako vodič autobusu. Predtým, ako sa stal politikom, mu Británia poskytla prvotriedne vzdelanie a kariéru bankára. Vo svojom prvom poslaneckom prejave Kemi Badenochová poďakovala krajine, ktorú si zvolila za svoj domov, za to, že jej dala šancu žiť „britský sen“. Je tak proti hnutiu woke, že na jej predstavení členovia jej štábu rozdelili unisex toalety na mužské a ženské.
Konzervatívna strana je obzvlášť príťažlivá pre dve vzostupne mobilné menšinové skupiny: na jednej strane pre štipendistov a štipendistky, ktoré získali miesta na veľkých britských verejných (t. j. súkromných) školách, a ešte pre deti malých podnikateľov. Sunakovi rodičia – lekár a lekárnička – sa museli uskromniť a sporiť, aby syna poslali na Winchester College. On splatil ich úsilie tým, že sa stal riaditeľom školy, pokračoval na Oxforde a na Stanford Business School a nakoniec zarobil vo finančnom biznise. K etnickej menšine spomedzi Etončanov patria aj Kwarteng a budúca hviezda Bim Afolami. Patelovej rodičia boli utečenci z Ugandy Idiho Amina, ktorí v Spojenom kráľovstve založili sieť novinových stánkov. Badenoch vyrástla v Nigérii a v 16 rokoch sa vrátila do Británie, kde sa živila napríklad aj prácou v McDonald’s.
PRÍDE TRETÍ ÚSPECH?
Rôznorodosť Konzervatívnej strany prináša pre ľavicu niekoľko veľkých varovaní. Jedným z nich je, že musíte bojovať so súpermi, ktorých máte, a nie so súpermi, akých by ste chceli mať. Jolyon Maugham, prominentný ľavicový právnik nedávno urobil zo seba blázna, čo sa nestalo prvýkrát, keď sa súčasného kandidáta na premiéra a bývalého ministra financií Sunaka na Twitteri opýtal: „Myslíš si, že členovia vašej strany sú pripravení zvoliť si hnedého muža, Rishi?“Dnes prieskum spoločnosti Conservative Home ukazuje, že Rishi patrí k trom najlepším kandidátom a trojicu dopĺňajú biela žena Penny Mordaunt a čierna žena Badenoch.
Diverzifikácia Konzervatívnej strany je dobrá vec pre konzervatívcov aj pre Spojené kráľovstvo. Je to, samozrejme, dobré pre stranu, pretože jej to poskytuje prísun talentov a zároveň zvyšuje jej príťažlivosť pre iné menšiny (i pre bielych liberálov). Je to však dobré aj pre krajinu, pretože to bráni tomu, aby sa politika polarizovala podľa rasových línií – a tiež preto, že to bráni ľavici, aby získala monopol na témy, ako sú asimilácia či diverzita.
Británia má v súčasnosti veľa vážnych problémov – v neposlednom rade k nim patrí skutočnosť, že dlhodobý problém krajiny s produktivitou kombinácia brexitu a Johnsonovej neschopnosti len zhoršovala. Ale pokiaľ ide o asimiláciu, Spojené kráľovstvo zostáva globálnym príkladom. Británia bola prvou krajinou, ktorá mala židovského premiéra (Benjamin Disraeli), prvá, ktorej vládu viedla žena (Thatcher) a môže sa stať druhou významnou západnou demokraciou, ktorá bude mať nebieleho lídra. Potom by všetky tri úspechy patrili konzervatívcom.
Mnohí uctievajú symboly krajiny, ktorú si vybrali za svoj domov, a nenávidia tú verziu „spravodlivosti, inklúzie a diverzity“, ktorá je inštitucionalizovaná na ľavej strane politického spektra.