Horúčavy zabíjajú tisíce ľudí

Najčastejšou príčinou úmrtí počas horúčav je zlyhanie srdcovocievneho systému. Ten sa námaha viac, aby telo ochladzoval

Vlny horúčav, ktoré boli v minulosti zriedkavé, sú dnes bežné. „Teraz sa vyskytujú a zabíjajú ľudí,“vraví pre Scientific American klimatologička Friederike Ottová z Imperial College London.

Vinníkom sú emisie skleníkových plynov, vinou ktorých sú „vlny horúčav teplejšie, trvajú dlhšie a sú častejšie“, objasňuje Ottová.

Tento utorok došlo k pokoreniu britského rekordu a teplota v Spojenom kráľovstve presiahla 40 stupňov Celzia. Šanca, že k tomu dôjde, je v bežnom roku približne 1 ku 100 až 1 ku 300.

Podľa štúdie, ktorá vyšla v roku 2020 v Nature Communications, však stúpne pravdepodobnosť štyridsiatok v ostrovnej krajine do konca storočia na 1 ku 15, ak bude pokračovať súčasné tempo otepľovania.

Teplotné rekordy padali v ostatnom období aj inde v Európe, napríklad vo Francúzsku, v Španielsku či Portugalsku.

ZMENA KLÍMY ZABÍJA

Horúčavy poškodzujú ľudský organizmus a v krajnom prípade môžu spôsobiť až smrť.

Napríklad vlny horúčav v júni a v auguste roku 2003 si v Európe vyžiadali až 70-tisíc obetí, píše Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Vlna horúčav, ktorá v roku 2010 trvala v Rusku až 44 dní, si vyžiadala 56-tisíc nadmerných úmrtí, dodáva WHO.

Tento rok len z Portugalska a Španielska hlásia vyše 1 100 úmrtí v súvislosti s horúčavami.

„Klimatická zmena zabíja – zabíja ľudí (…), zabíja aj náš ekosystém, našu biodiverzitu a ničí veci, ktoré si ako spoločnosť ceníme – naše domy, naše podniky, naše hospodárske zvieratá,“povedal Pedro Sánchez, španielsky predseda vlády.

POŽIARE A SUCHO

Z Portugalska, Španielska, Francúzska či z Balkánu hlásili a stále hlásia požiare. V pondelok museli evakuovať 8-tisíc ľudí v okolí Dune du Pilat asi 60 kilometrov od Bordeaux na juhozápade Francúzska. „Sme klimatickí utečenci,“povedal Théo Dayan pre Le Monde. Podľa neho nás globálne otepľovanie „zasiahlo priamo do tváre“.

V celom Francúzsku evakuovali 32-tisíc turistov a miestnych obyvateľov, mnohých z nich do núdzových prístreškov, píše britský denník The Guardian.

Požiare v Španielsku spálili desaťtisíce hektárov krajiny, v Portugalsku do 15-tisíc.

Tento rok ide už o druhú vlnu horúčav, ktorá zasiahla európsky kontinent. Európska komisia medzičasom uviedla, že takmer polovica (46 %) územia EÚ bola vystavená varovnej úrovni sucha.

V severnom Taliansku zaznamenali najhoršie sucho za 70 rokov.

Podľa pondelkovej správy SHMÚ extrémne sucho zasahuje už približne 55 percent územia Slovenska a sucho rôznej intenzity sa vyskytuje na 98 percentách územia krajiny.

OCHLADZOVANIE POTOM

Ľudia sa evolučne dokázali prispôsobiť na široké spektrum klimatických podmienok – od spaľujúceho slnka na Sahare po extrémne nízke teploty v Arktíde. Lenže aj táto schopnosť má svoje limity.

Ak vysoká teplota a vlhkosť spoločne presiahnu kritické hodnoty, vytvoria prostredie, v ktorom sa nedá žiť. Štúdia, ktorá vyšla pred dvomi rokmi v časopise Science Advances, uvádza, že k takýmto klimatickým javom dochádza častejšie ako v minulosti a naberajú na sile. Na vysoké teploty reaguje telo dvomi spôsobmi, prvým je redistribúcia prietoku krvi smerom ku koži. Tým sa zlepšuje prenos tepla zo svalov na kožu a následne do okolia. Taká aktivita však zvyšuje nároky na srdce, ktoré musí pumpovať krv silnejšie a rýchlejšie. Ak je srdce choré, nastávajú zdravotné komplikácie. „Kardiovaskulárne ochorenia sú hlavnou príčinou úmrtí počas horúčav,“konštatuje minuloročná štúdia z Lancetu o zdravotných rizikách vysokých teplôt.

Druhým spôsobom ochladzovania je vylučovanie potu, ktorý odvádza telesné teplo tým, ako sa odparuje. Lenže pri vysokej vlhkosti sa efekt potenia znižuje – ak je vlhkosť vysoká, pot sa nestíha odparovať (vo vzduchu je veľa vodnej pary) a potenie prestáva ochladzovať.

TEPLOTA VLHKÉHO TEPLOMERA

Vzťah medzi teplotou a relatívnou vlhkosťou vzduchu udáva takzvaná teplota vlhkého teplomera (z angl. wet-bulb temperature). Ak dosiahne 35 stupňov Celzia, vzduch je taký horúci a vlhký, že ani zdravý človek nemusí prežiť viac ako šesť hodín.

Limitnú hranicu 35 stupňov Celzia vlhkého teplomera, ktorú ľudské telo dokáže krátkodobo zniesť, ale inak je pre človeka smrteľná, možno dosiahnuť napríklad pri teplote vzduchu 42 stupňov Celzia pri 65-percentnej vlhkosti alebo 39 stupňov Celzia pri 80-percentnej vlhkosti.

Kritická hranica bola dosiahnutá napríklad v iránskom prístave Bandar Mašár v júli 2015, keď pri 50-percentnej vlhkosti bola teplota vzduchu 46 stupňov Celzia.

Extrémne podmienky však obvykle trvali len hodinu alebo dve, takže nebola nevyhnutne prekročená schopnosť ľudského organizmu krátkodobo ich zniesť.

Odborníci upozorňujú, že nebezpečenstvo predstavujú aj nižšie hodnoty, okolo 30 stupňov Celzia vlhkého teplomera. „Aj nižšie teploty vlhkého tep

Jediný spôsob, ako zabrániť opakovanému prekonávaniu teplotných rekordov, je čo najrýchlejšie zastaviť spaľovanie fosílnych palív.

Friederike Ottová klimatologička

lomera okolo 26 stupňov Celzia predstavujú zvýšené riziko pre ľudí so zdravotnými ťažkosťami (respiračné, kardiovaskulárne, obličkové a iné ochorenia), seniorov ako aj tých, ktorí vonku vykonávajú namáhavú prácu a športové aktivity,“uvádza americký Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA).

Vlny horúčav, ktorým v Európe v roku 2003 a v Rusku v roku 2010 podľahli desaťtisíce ľudí, neprekročili teplotu vlhkého teplomera 28 stupňov Celzia. „Ide o veľmi, veľmi odporné podmienky,“cituje portál Scientific American klimatológa Elfatiha Eltahira z MIT.

Kalkulačky na výpočet teploty vlhkého teplomera sú dostupné napríklad na stránke Českej poľnohospodárskej univerzity alebo americkej Národnej meteorologickej služby.

NÁRAST EXTRÉMNE VLHKÝCH HORÚČAV

Viaceré štúdie v minulosti ukázali, že v časti Perzského zálivu, Indie a východnej Číny bude neskôr v tomto storočí opakovane dochádzať k prekročeniu limitu 35 stupňov Celzia vlhkého teplomera.

Väčšinou ide o pobrežné oblasti v blízkosti teplých vodných plôch, ktoré zásobujú priľahlú pevninu (na nej panujú vysoké teploty) vlahou. V Indii ide najmä o regióny, kam monzúnové vetry priženú vlhký vzduch.

Kritickým regiónom je aj Pakistan, ale v krajine majú nedostatok meteorologických staníc a chýbajú presné údaje.

Podľa už spomenutej štúdie zo Science Advances sa extrémne vlhké horúčavy v súčasnosti vyskytujú dvakrát častejšie ako pred štyrmi desaťročiami a ich intenzita sa zvyšuje.

Autori analýzy vychádzali z údajov o teplote od roku 1979 a do výpočtov zaradili vyše 7-tisíc meteorologických staníc po celom svete. Podľa vedcov sa vo vybraných častiach sveta stane teplota vlhkého teplomera 35 stupňov Celzia bežnejším javom, ak globálne oteplenie prekročí 2,5 stupňa Celzia.

Už teraz máme globálne oteplenie o 1,25 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou. V tejto chvíli máme namierené na oteplenie o 3 stupne Celzia na konci storočia. Aj to je optimistický scenár.

TREBA ZASTAVIŤ EMISIE SKLENÍKOVÝCH PLYNOV

Menovaná štúdia zo Science Advances zdôrazňuje potrebu rapídneho zníženia emisií skleníkových plynov, ak máme zredukovať globálne otepľovanie. Takýmto spôsobom by sme mohli obmedziť výskyt takých teplôt vlhkého teplomera, ktoré sú nezlučiteľné so životom.

Problémom sú aj menej extrémne vlny horúčav, ktoré však stále predstavujú značné zdravotné riziko. Napríklad Sevilla v Španielsku sa stala prvým mestom sveta, ktoré bude pomenovávať vlny tepla a triediť ich podľa závažnosti (podobne, ako sa to robí s hurikánmi).

Počet ľudí, ktorí sú vystavení vlnám horúčav, v ostatnom období rastie, len medzi rokmi 2000 až 2016 sa zvýšil o 125 miliónov. „Frekvencia a intenzita vĺn horúčav sa v 21. storočí bude zvyšovať ako následok klimatickej zmeny,“konštatuje WHO.

„Horúčavy sa budú zhoršovať, kým sa nezastavia emisie skleníkových plynov,“vraví klimatologička Friederike Ottová pre Scientific American. „Jediný spôsob, ako zabrániť opakovanému prekonávaniu teplotných rekordov, je čo najrýchlejšie zastaviť spaľovanie fosílnych palív.“

Extrémne vlhké horúčavy v súčasnosti vyskytujú dvakrát častejšie ako pred štyrmi desaťročiami a ich intenzita sa zvyšuje.