Pre pár eur sme si odpad zakopali za domom
Odpadovú mafiu v schengene takmer nejde kontrolovať, vraví šéf enviropolície Mário Kern
Nelegálny vývoz odpadu je celoeurópsky problém, ktorý sa v Európe začal stupňovať po tom, ako Čína prestala dovážať plastový odpad, hovorí riaditeľ odboru odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality Úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru Mário Kern.
Medzi hranicami krajín, ktoré patria do schengenského priestoru, sa pohyb odpadu veľmi ťažko kontroluje. Nelegálne obchodovanie s odpadom tak patrí k štvorici najväčších kriminálnych hrozieb na svete.
Medzi najväčšie environmentálne záťaže na Slovensku, ktoré spadajú pod chápadlá medzinárodného organizovaného zločinu, patrí aj skládka Vlčie hory pri Hlohovci.
Táto skládka vznikla v roku 1993 a oficiálne ju uzavreli v roku 2016. V roku 2018 však polícia zistila, že sa tam naďalej ukladá odpad, aj nebezpečný a dokonca rádioaktívny. V kauze teraz prebiehajú tri trestné konania.
Polícia prišla s novou kalkuláciou, ako rátať environmentálne škody. Po znečistení rieky ich kedysi vyčíslili napríklad podľa počtu uhynutých rýb. Dnes k tomu prirátavajú aj poplatky, ktoré mal páchateľ zaplatiť za legálnu cestu zneškodnenia a ktorých obídením mohol zarobiť státisíce eur. Môže ísť o takmer dvadsaťnásobok pôvodnej sumy.
Je už v kauze Vlčie hory niekto obvinený?
Samozrejme. Z Vlčích hôr sú momentálne tri vyšetrovacie spisy. Jedno trestné stíhanie je prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť páchateľa. Išlo o rádioaktívny materiál z nejakého starého laboratória.
A potom sú tam dve kauzy. Jedna je skončená návrhom na podanie obžaloby, koná v nej Krajská prokuratúra v Trnave. V druhej veci sa po dlhom čase podarilo dokončiť znalecké dokazovanie – to bola tá veľká akcia, kde sme zaisťovali obrovské množstvo stôp. Robili sme to 30 nocí v špeciálnych ochranných prostriedkoch a v plynových maskách, museli sme zobrať vzorky z viac ako 700 nádob. Je to okolo 1500 stôp vzoriek odpadu kvapalného skupenstva a na každú máme znalecký posudok.
Všetko je to nebezpečný odpad. Ten sa tam stále nachádza a viem, že to riešia príslušné orgány odpadového hospodárstva, pretože ho treba z tejto lokality bezpečne odstrániť. Bude to extrémne nákladná záležitosť a náklady na toto odstránenie budú započítané do rozsahu protiprávneho konania.
Uvidíme teda niekoho odsúdeného?
Ja som si istý. Pri osobe obvinenej z navezenia komunálneho odpadu nad rámec povolenia nie je nijaká pochybnosť. Vyšetrovanie z našej strany je už dlhšie skončené a my nepochybujeme, že táto osoba je za to zodpovedná.
Aké tresty hrozia tým ľuďom?
To je smutnejší príbeh. Dva až osem rokov maximálne. V rámci pripravovanej novely Trestného zákona sa budú tresty za túto trestnú činnosť sprísňovať. Pre najzávažnejšie prípady navrhujeme sadzbu až do výšky pätnásť rokov. Táto novela by podľa posledných informácií mohla byť účinná od 1. januára 2023. Zostáva len dúfať, že to tak naozaj bude.
Prečo?
Za ukradnutie luxusného auta vám hrozí vyšší trest ako za to, že protiprávne akýmkoľvek spôsobom nakladáte s odpadmi za milióny eur. A to ešte nehovorím o prípadoch, keď takýmto konaním znečistíte pôdu alebo vodu.
Čo by si podľa vás zaslúžili ľudia, ktorí spáchajú takýto zločin?
Najlepším trestom by bolo prepadnutie majetku, úplné odstránenie odpadu a uvedenie životného prostredia do pôvodného stavu. Zatiaľ je to tak, že niekto urobí obrovskú škodu na životnom prostredí, zarobí na tom možno milióny eur a my mu za to dáme podmienečný trest alebo prinajhoršom dva-tri roky väzenia. To je, akoby si tie dva roky niekde odrobil a zarobil pár miliónov.
Ak týmto ľuďom nevezmeme majetok a benefity, ktoré z toho majú, tak je to nezastaviteľné. Preto sú niektoré oblasti environmentálnej trestnej činnosti lukratívne pre medzinárodný organizovaný zločin – nízka možnosť odhalenia a nízke tresty v kontraste s vysokými ziskami.
Dobehne ich raz spravodlivosť?
Keby sme tomu neverili, tak by sme to nerobili. Toto nie je práca, kde zažijete nejakú spätnú väzbu od poškodených, lebo obeťami sú stromy, zvieratá, voda, vzduch a podobne. Tomu buď veríte, alebo neveríte. Ak to neberiete tak trochu ako poslanie, tak pri tejto práci vyhoríte. Sú chvíle, keď na ľuďoch okolo mňa vidieť určitú frustráciu.
Nás trápi, keď páchatelia dostávajú takéto nízke tresty a vidíme ich behať po slobode a užívať si zarobené peniaze. Spoločnosť sa však pomaly učí rozumieť hodnotám, ktoré chráni enviropolícia. Osobne tu však vidím aj určitú krízu hodnôt v spoločnosti. Ľudia skôr rozumejú argumentom, ktoré stoja na peniazoch, ako vedeckým argumentom o rizikách vyplývajúcich z tejto trestnej činnosti.
Ako to myslíte?
Keď bola v minulosti znečistená rieka, v ktorej plávali uhynuté ryby, prišiel rybársky zväz, spočítal ryby a podľa toho vyčíslili škodu, napríklad na 5-tisíc eur. V podstate to boli náklady na kúpu nových rýb na vysadenie do potoka.
Asi každý rozumie, že v tom otrávenom potoku neuhynuli len tie vysadené ryby, ale všetko živé. Tu čelíme otázke, ako vyčísliť zničenie života v potoku. Ale aj v tejto oblasti sme sa už posunuli. Uvedomili sme si, že podnikateľ, ktorý tú látku vypustil do potoka a nedal ju legálne zlikvidovať, pre seba ušetril a zarobil napríklad 100-tisíc eur. To je matematika, ktorej rozumie každý laik.
Alebo keď niekto vykradne hniezdo dravého vtáka a predá vajíčka. Laický pohľad je často taký, že veď na budúci rok budú mať mláďatá znova. Ale keď zistíte, že na predaji vycvičených dravcov môže niekto zarobiť napríklad 50-tisíc eur, tak sa na to inak pozerá. My sme sa sami museli naučiť komunikovať túto tému spôsobom, ktorý je ľuďom zrozumiteľný.
Nestačí, ak ľudia chápu, že je nesprávne znečisťovať potok, vypúšťať do ovzdušia rakovinotvornú látku, obchádzať predpisy a z odpadu postaviť cestu či vykopať jamu, predať štrk a do tej jamy nasypať komunálny odpad. Až prezentovanie nelegálnych finančných ziskov začalo ľuďom pomáhať porozumieť, čo sa tu skutočne deje.
Čo stojí za tým, že sa situácia pomaly mení?
Robím to 21 rokov a vidím, ako sa spoločnosť mení. Najmä mladí ľudia začínajú chápať
Za ukradnutie luxusného auta vám hrozí vyšší trest ako za to, že protiprávne akýmkoľ vek spôsobom nakladáte s odpadmi za milióny eur. A to ešte nehovorím o prípadoch, keď takýmto konaním znečistíte pôdu alebo vodu.
hodnotu, ktorú životné prostredie dáva. Vidieť to na tom, ako nám oznamujú aj drobnosti. Niekedy suplujeme aj iné štátne orgány, ktoré majú právomoci v rôznych oblastiach ochrany životného prostredia. Je to najmä preto, že sme ako jediní dostupní nonstop. Len by si občania mali uvedomiť, že sme polícia a našou úlohou je bojovať s trestnou činnosťou. Nie všetko protiprávne, čo sa v prírode deje, je trestný čin.
Môžete uviesť príklad?
Skúste sa dovolať, ak sused v sobotu vypúšťa do záhrady močovku, ktorá tečie aj na váš pozemok alebo do potoka. Zavolajte niekomu, aby to išiel riešiť. Ľudia volajú rovno policajtov. To isté je napríklad s týraním zvierat. Na hocijaký problém s týraním zvierat ľudia volajú políciu. Ale my tu máme veterinárov, ktorí primárne riešia tento problém. My konáme, až keď to protiprávne konanie prekročí určitú úroveň uvedenú v zákone. Opakovane v posledných rokoch zažívam situácie, keď od nás občania chcú aj veci, ktoré skutočne nie sú v našej kompetencii – najmä odstraňovanie odpadov, zaisťovanie zvierat alebo zakazovanie rôznych protiprávnych činností. Niekedy je mi aj ľúto, že to nemôžeme robiť, lebo úplne chápem frustráciu občanov z toho, že polícia prišla na miesto, začala vyšetrovať, ale odpad zostal tam, kde bol. Toto je však zložitejší problém, ktorý sa teraz intenzívne rieši s ministerstvom životného prostredia.
Máte na to riešenie?
Štát nevytvorí z roka na rok kapacity, ktoré to budú robiť. Akékoľvek nové riešenie si vyžaduje zásadné zmeny v právnych predpisoch aj veľké finančné náklady. Osobne vidím riešenie v dvoch časových rovinách. Z krátkodobého hľadiska treba preorganizovať a zefektívniť činnosť už existujúcich kontrolných orgánov a orgánov presadzujúcich právo. Z dlhodobého hľadiska je potrebné prebudovať celý systém prevencie a kontroly ochrany životného prostredia, lebo súčasný systém je spoluzodpovedný za aktuálnu nepriaznivú situáciu.
Spomínali ste, že do Vlčích hôr je zapojený medzinárodne organizovaný zločin. Kam až siaha?
Je to celoeurópsky problém. Veľmi sa to radikalizovalo, keď Čína prestala dovážať plastový odpad, a tak sa začali hľadať iné cesty. My žijeme v schizofrénii. Máme spoločný ekonomický priestor v EÚ, preto je v schengenskom priestore veľmi ťažké kontrolovať aj pohyb odpadu. Niektoré veci nemusíte hlásiť vôbec. Potom sú kontrolované zoznamy, ktoré treba hlásiť, aj keď prechádzate z krajiny do krajiny. No je to zložitý byrokratický systém, ktorý sa kontroluje ťažko.
Keďže ceny a náklady nie sú v Európe rovnaké, je lacnejšie likvidovať odpad vo východnej Európe než v západnej. Ale aj tu sa už situácia mení. Začínajú rásť nároky našich občanov. Pretože na to, aby si kúpili malý domček s maličkým pozemkom, sa zadlžia na celý život, tak si dávajú veľký pozor, čo sa okolo deje, čo sa tam stavia alebo ukladá. Chcú tam žiť väčšinu svojho života, tak si budú dávať pozor, ako to tam vyzerá. Začínajú chápať cenu životného prostredia.
Je to zároveň ponuka a dopyt. V Rakúsku a Nemecku neriešite to, že tam niekto rozváža a zakopáva odpad po družstvách. U nich odpad je, ale sú aj peniaze na jeho likvidáciu. Je to problém najmä strednej a východnej Európy. U nás je to lacnejšie a sú tu ľudia, ktorí sú ochotní znížiť sa k takému konaniu. A pomáha tomu korupcia, ktorá tu je. Ak správnych ľudí správne motivujete, dokážu nevidieť.
Navyše títo ľudia si to vedia aj morálne ospravedlniť tým, že ich plat je okolo 800 eur, tak prečo si nepomôcť. Ale v platoch to nie je, je to o morálke a zdravom rozume. Ak takto zakopaný odpad znečistí pitnú vodu, budú ju piť aj ich deti a vnúčatá alebo si vodu budú za drahé peniaze kupovať v obchode vo fľaši. Vážne nechápem týchto ľudí a ani ľudí, ktorí o tom vedia a neoznámia to.
Myslíte, že je šanca, aby sa to zmenilo, keď sa napríklad na Slovensku zvýši životná úroveň?
Máme dve možnosti, čo robiť, aby sa to zmenilo. Môžeme vytvárať tlak, to znamená, že by stúpal rozsah zákazov a sankcií. Dávali by sme väčšie tresty, pokuty a ľuďom siahali na majetok či slobodu. Ale to je drahé, lebo treba platiť ľudí, ktorí to budú robiť. Musíte vytvoriť systém, ktorý zároveň nebude nahlodávať korupcia. V našej kultúre to nie je jednoduché, ale tento sankčný systém tu bude mať určite ešte nejaký čas prednosť. Ľudia mu viac rozumejú a rešpektujú ho.
Máme aj druhú cestu, ktorá stojí na morálke a asi aj na zdravom rozume. Lenže podľa môjho súkromného názoru je naša spoločnosť morálne dosť vyprázdnená. Čo poviete ľuďom, aby to nerobili?
Prečo to potom v Škandinávii funguje?
Zažil som socializmus. Ten spôsobil, že ľudia prestali vnímať spoluzodpovednosť za veci okolo seba. Vnímali, že všetko je všetkých, ale nikto nie je za nič zodpovedný. Napríklad nelegálne jazdy štvorkoliek v chránených územiach alebo v lesoch. Toto nikomu v západnej Európe ani len nenapadne. Dokonca ani v Česku s tým problém nemajú. Veď to je cudzí pozemok, nebudeme sa voziť na cudzom pozemku bez toho, aby sme sa niekoho spýtali. To sa nepatrí. Ale tu si ľudia myslia, že môžu.
Na Západe nevedia, aké to je, keď stratíte vzťah k veciam a zodpovednosť za ne. Je to môj les, môj pozemok, platím zaň dane štátu a, samozrejme, ostatní ľudia rešpektujú, že to je moje.
Tu mnohým ľuďom ešte stále prekáža, že niekto niečo vlastní. Podobne to máte aj s odpadmi. Sú ľudia, ktorí v 90. rokoch doviezli odpad zo Západu a zakopávali ho tam, kde bývajú. Sú to ľudia, ktorých deti už možno budú piť otrávenú či kontaminovanú vodu, ale oni to urobili za 150-tisíc korún.
Vidíme, že mladšia generácia sa na to pozerá iným spôsobom. Už rozumejú zložitým procesom v prírode a že to má zmysel. Ale kopa ľudí to urobí, aby okamžite získali peniaze, ktoré si môžu užiť – im je to jedno. Ja som hovoril s človekom, ktorý neplánuje mať deti. Plánuje si užiť svoj život a to je všetko.
Toto nie je práca, kde zažijete spätnú väzbu od poškodených, lebo obeťami sú stromy, zvieratá, voda, vzduch. Tomu buď veríte, alebo neveríte. Ak to neberiete tak trochu ako poslanie, tak pri tejto práci vyhoríte.
Sú aj mladí ľudia, ktorí nechcú mať deti, aby nezaťažili životné prostredie, prípadne ich nechcú priviesť do sveta pre klimatickú krízu. Čo na to hovoríte?
Aj ja poznám ľudí, ktorí nechcú do tohto prostredia priviesť deti. Položme si však otázku: keď slušní ľudia nebudú mať deti, tak akí ľudia ich budú mať?