Len čo sa niečo stane, zavolaj mi
Dokument sleduje francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a jeho diplomatický tím pár dní pred inváziou a počas prvých mesiacov vojny na Ukrajine. Prináša aj nahrávky telefonátov s Putinom
Na linke Paríž – Moskva sa francúzsky prezident Emmanuel Macron snaží presvedčiť Vladimira Putina. Je 20. február a Macronovi poradcovia veria, že Putin bude súhlasiť so stretnutím s americkým prezidentom Joeom Bidenom v Ženeve.
Štyri dni pred začatím ruskej invázie na Ukrajinu Putin náhle zmení tému rozhovoru a začne hovoriť o športe.
„Ide o návrh, ktorý si zaslúži, aby sme ho zobrali na vedomie,“povie Putin. „Ak ale chcete, aby to bolo v súlade s tým, ako by to malo byť formulované, navrhujem, aby sme požiadali našich poradcov, aby si čo najskôr zavolali..., ale pochopte, že v princípe súhlasím.“
„Výborne, takže potvrdzujete, že v zásade súhlasíte a navrhujem, aby sa naše tímy... po tomto telefonáte pokúsili o vypracovanie spoločného vyhlásenia?“pýta sa Macron.
„Úprimne, chcel som ísť hrať hokej, pretože som práve v telocvični. Ale pred začatím tréningu sľubujem, že zavolám svojim poradcom... Je vous remercie, Monsieur le President,“končí Putin rozhovor vo francúzštine.
Spokojný Macron so smiechom zavesí. Elyzejský palác chvíľu nato vydá krátke vyhlásenie, že Putin a Biden súhlasili so samitom o Ukrajine. Ten sa však neuskutoční. Na druhý deň po Macronovom telefonáte Putin uznáva dve separatistické republiky na východe Ukrajiny. O tri dni neskôr jeho armáda napadne susedný štát.
Macronovu neúspešnú snahu vyjednávať s Putinom zaznamenáva dokument s názvom Prezident, Európa a vojna, ktorý vyšiel koncom júna a je voľne prístupný.
Stovky minút telefonátov s ruským prezidentom, prázdne sľuby Kremľa a bezvýslednú diplomaciu Paríža približujú zábery režiséra Guya Lagachea. Ten filmoval francúzskeho prezidenta a úzky okruh jeho poradcov v dňoch, ktoré predchádzali ruskému vpádu na Ukrajinu a ktoré nasledovali po začatí vojny.
POSLEDNÝ ROZHOVOR PRED VOJNOU
Dokument francúzskej stanice France 2 mal byť pôvodne o európskej politike v čase francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ. Avšak vplyvom udalostí na Ukrajine ponúka pohľad na francúzsku diplomaciu v čase vojny. Zaznamenáva predovšetkým Macronovo úsilie a motiváciu riešiť konflikt, ktorý rozpútala najväčšia krajina sveta.
Lagache sa dostal priamo k Macronovi a sledoval vývoj diskusií, pričom takisto zaznamenal, ako jeho poradcovia komentovali vývoj vojny. V dokumente je napríklad zrejmý Macronov hnev voči Putinovi, ktorý mu počas posledného rozhovoru pred inváziou pripomína návrhy separatistov. Na to francúzsky prezident reaguje, že ho návrhy separatistov nezaujímajú.
Bruselský portál Politico dokument hodnotí ako dôkaz, že „Macron riadi zahraničnú politiku Francúzska sám len s malým tímom poradcov“. Tí na diaľku posledný Macronov rozhovor s Putinom pred začatím vojny počúvajú a prostredníctvom špeciálnej mobilnej aplikácie mu posielajú správy s odporúčaniami, ako ďalej viesť debatu.
Počas celého dokumentu sa francúzsky šéf diplomacie Jean-Yves Le Drian objaví len raz na začiatku a pritom nepovie ani slovo. Macron sa radí predovšetkým so svojím poradcom Emmanuelom Bonneom. S ním debatuje o telefonátoch s Putinom aj o oficiálnych vyhláseniach Elyzejského paláca.
Je francúzska diplomacia skutočne centralizovaná len do rúk francúzskeho prezidenta a niekoľkých jeho najbližších spolupracovníkov?
„Áno, ale nie je to fenomén špecifický pre Macrona,“hovorí pre Denník N francúzsky expert na diplomaciu Christian Lequesne. „Platí to pre všetkých francúzskych prezidentov od roku 1958. Hlavné zahraničnopolitické rozhodnutia sa prijímajú v Elyzejskom paláci u prezidenta a jeho poradcov.“
Žiadny z Macronových poradcov počas 155-minútového dokumentu francúzskeho prezidenta nespochybňuje, hoci jeho diplomatické úsilie nikam nevedie.
Akú úlohu v snahe riešiť vojnu na Ukrajine teda zohráva francúzsky minister zahraničných vecí? „Podporuje prezidenta Macrona, pretože Le Drian má prezidentovu dôveru. Ale je to Macron, ktorý rozhoduje,“vysvetľuje Lequesne.
Režisér Lagache okrem rozhovorov Macrona s Putinom zaznamenal aj jeho telefonáty so Zelenským a ďalšími európskymi lídrami krátko pred začatím ruskej agresie na Ukrajinu a aj počas nej.
Ako pripomína bruselský portál Politico, nie je jasné, či ostatní svetoví lídri, s ktorými francúzsky prezident v tom čase hovoril, vedeli, že sú tieto rozhovory filmované.
Voči dokumentu sa už ohradila Moskva. „Francúzi už dlho nerešpektujú pravidlá diplomatických rokovaní,“napísala na Twitteri ruská štátna tlačová agentúra Ria Novosti.
MOSKVA – KYJIV – PARÍŽ
Dokument Prezident, Európa a vojna tiež zachytáva momenty zo života francúzskeho prezidenta počas najväčšej bezpečnostnej krízy v Európe od druhej svetovej vojny. Zaznamenáva priebeh samitov, rokovania prezidentských poradcov a takisto Macronovu cestu na Ukrajinu a návštevu Kyjiva.
Mapuje šesť mesiacov francúzskej diplomacie. Začína sa 19. januára, teda 37 dní pred inváziou. Macron cestuje lietadlom do Bruselu, kde má vystúpiť v Európskom parlamente s prejavom k začatiu francúzskeho predsedníctva. V tom čase už Putin zhromažďoval ruskú armádu pri hraniciach s Ukrajinou.
Macron 7. februára prichádza do Moskvy, kde chce s Putinom rokovať o deeskalácii napätia na rusko-ukrajinských hraniciach. Päť hodín trvajúce stretnutie, počas ktorého vznikne pamätná fotka za dlhým rokovacím stolom, sa končí Putinovými vyhrážkami.
Úprimne, chcel som ísť hrať hokej, pretože som práve v telocvični. Ale pred začatím tréningu sľubujem, že zavolám svojim poradcom.
Vladimir Putin ruský prezident
„Ak Ukrajina vstúpi do NATO alebo sa bude snažiť získať Krym, krajiny EÚ budú automaticky vtiahnuté do konfliktu s Ruskom,“povedal Putin. Macron sa vtedy opieral o rečnícky pult pár metrov od ruského prezidenta.
Francúzsky dokumentarista Macrona natočil, ako sa v noci prechádza po Červenom námestí so svojimi poradcami a pôsobí znepokojene. Do vypuknutia vojny zostáva 17 dní.
Na druhý deň letí Macron z Moskvy do Kyjiva na rokovanie s ukrajinským prezidentom Volodomyrom Zelenským. Toho chváli, že sa nedal vyprovokovať separatistami. Rokujú nielen o bezpečnosti, ale aj o obchode. Francúzski diplomati sa snažia o uzavretie obchodného kontraktu medzi ukrajinskou a francúzskou vládou. Týka sa to predovšetkým francúzskej spoločnosti Alstom, ktorá by mala získať miliardovú zmluvu na obnovu ukrajinských železníc.
Macron a Zelenskyj potom spolu vystúpia pred novinárov. Francúzsky prezident pripomína, že Putin sa mu zaviazal dodržiavať Minské dohody. Tiež opakuje, že chce vystupovať ako mediátor medzi Ukrajinou a Ruskom. Do vojny zostáva 16 dní.
Štyri dni pred ruskou inváziou na Ukrajinu Macron volá s Putinom. Pred tým, ako francúzsky prezident s úsmevom zavesí telefón, si od Putina vypočuje napríklad to, že Zelenskyj aktívne nepristupuje k plneniu Minských dohôd alebo že vo svojich vyhláseniach spomínal jadrovú bombu.
Z dvojhodinového rozhovoru sa podľa denníka Le Monde do dokumentu dostalo kľúčových deväť minút, ktoré ukazujú, ako pokračovala napätá diskusia prezidentov. Telefonický rozhovor vo vedľajšej kancelárii počúva Macronov poradca Emmanuel Bonne a ďalšie tri jeho poradkyne, ktoré s ním takisto boli v Moskve a Kyjive. Je medzi nimi aj Anne-Sophie Bradelle, hovorkyňa prezidenta pre medzinárodné otázky.
Počas posledného telefonátu pred ruskou inváziou na Ukrajinu si Putin nenechá skákať do reči, miestami je ironický až cynický. Macron sa mu snaží kontrovať, je pevný vo svojich postojoch, občas zvýši hlas.
Putin napríklad spochybňuje zvrchovanosť Ukrajiny a o Zelenskom hovorí, že nebol demokraticky zvolený. Keď ruský prezident prekrúca fakty, Macron sa ho opýta, kde študoval jeho právny poradca. Bonne a tri poradkyne sa po týchto slovách zasmejú, keď však Putin vysloví, že Ukrajina môže mať jadrovú bombu, spozornejú a takmer naraz povedia, že to nie je pravda. Počas tohto rozhovoru Putin Macronovi potvrdí, že ruské vojská sú na hraniciach s Ukrajinou len kvôli cvičeniu, ktoré sa „pravdepodobne“ešte v ten večer skončí.
„Zostávame v spojení,“hovorí na záver Macron Putinovi. „Len čo sa niečo stane, zavolaj mi.“
„Nepresvedčili sme ho,“povie Macron o pár hodín neskôr pred televíznymi kamerami, keď ruskí vojaci prekračujú ukrajinské hranice. Pravdepodobne mu to však naznačoval už Putin tým, že s ním nehovoril zo svojej kancelárie obklopený poradcami, ale z telocvične, kde sa pripravoval na tréning.
ZAČALA SA VOJNA
Po tom, čo Moskva nasledujúci deň uzná separatistické republiky na východe Ukrajiny, Macron volá s európskymi lídrami, aby sa dohodli na sankciách. Dokument v týchto momentoch napríklad ukazuje na neformálne vzťahy, keďže rozhovory sa začínajú najskôr uvoľnenou, osobnou diskusiou. Do ruskej invázie na Ukrajinu zostávajú dva dni.
Šesť hodín pred tým, ako ruské vojská napadnú Ukrajinu, telefonuje Macron so Zelenským. Hovoria spolu o najnovších spravodajských informáciách, rozprávajú sa o zvyšovaní napätia na rusko-ukrajinských hraniciach. Zelenskyj Macronovi hovorí, že hoci je podľa jeho informácií riziko vojny vysoké, nič nie je potvrdené a Ukrajinci čakajú, čo sa bude diať. Macron na záver ukrajinskému prezidentovi sľúbi dodávku zbraní a rozlúči sa.
V deň začatia ruskej agresie na Ukrajinu prerušuje Paríž všetky telefonické spojenia s Moskvou. Režisér Lagache sa v ten deň nepohybuje po budove ministerstva zahraničných vecí, ale v Elyzejskom paláci sa na vojnu pýta Macronovho poradcu Bonnea.
Prezident sa stretáva s Radou obrany v protiatómovom bunkri Elyzejského paláca, ktorý sa nachádza 70 metrov pod zemou a v prípade vojen alebo katastrof je miestom rozhodovania francúzskeho prezidenta. Z bunkra nazvanom PC Jupiter môže francúzsky prezident nariadiť aj použitie jadrového arzenálu.
Macron hovorí s európskymi lídrami, vystúpi s príhovorom k francúzskemu národu a telefonuje so Zelenským. Ten mu opisuje strašnú situáciu na Ukrajine. Macron v tých chvíľach zostáva bez slov.
„Emmanuel, myslím si, že je veľmi dôležité, aby si hovoril s Putinom a vytvoril koalíciu proti vojne,“povie Zelenskyj takmer v závere ich rozhovoru. Macron mu sľúbi, že urobí všetko, čo bude môcť, aj keď pri tejto prosbe zdvihne obočie a najskôr nevie, ako má reagovať.
Od začatia vojny telefonuje Macron prvýkrát Putinovi 25. februára. Obsah rozhovoru zostáva neverejný a nie je zachytený ani v dokumente. Do Kremľa neskôr volá aj nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý telefonát do Moskvy Macronovi zhodnotí ako negatívny. Putin sa podľa Scholza radikalizuje. EÚ už vtedy na Rusko uvalila sankcie, no na Putina nemajú vplyv.
„Jeden aspekt, ktorý na mňa zapôsobil viac ako zvyšok rozhovoru, bol ten, že sa (Putin) nikdy nesťažoval na sankcie... Túto otázku nespomenul,“hovorí Scholz Macronovi.
Francúzsky prezident pravidelne voláva do Kyjiva. Rozhovory s ukrajinským prezidentom prebiehajú v angličtine, neskôr už častejšie v ukrajinčine a vo francúzštine prostredníctvom tlmočníkov. Zelenskyj má veľké obavy, ale vždy opisuje odhodlanie Ukrajincov. Hovorí o situácii v Chersone, Melitopole, tiež spomína, ako ruskí vojaci vykrádajú obchody.
Dokument sa končí cestou Macrona do Kyjiva 16. júna, kam odchádza so Scholzom a s talianskym premiérom Mariom Draghim. Okrem návštevy Irpiňa a ďalších zničených území ruskou armádou sa cesta európskych lídrov končí uznaním kandidátskeho statusu pre Ukrajinu a Moldavsko do EÚ.
ZBYTOČNÁ SNAHA?
Macron ako jediný západoeurópsky líder zostal v telefonickom kontakte s Putinom od začiatku ruskej invázie. Kontakt bol prerušený po tom, čo sa objavili dôkazy o masovom vraždení v Buči.
Od decembra 2021 do apríla 2022 absolvoval Macron s Putinom 20 telefonických rozhovorov. Viaceré trvali aj niekoľko hodín, počas ktorých Putin dával Macronovi prednášky z histórie.
„Macronova snaha rokovať s Putinom a presvedčiť ho síce veľmi nepomohla, ale ani neuškodila,“hovorí francúzsky expert Lequesne. „V skutočnosti však nemôžeme vedieť, na čo bol dobrý rozhovor s Putinom.“
Macron sa síce doma snažil Francúzov presvedčiť, že pracuje na vyriešení konfliktu vo východnej Európe, podobne pozitívny názor na jeho úsilie však nemajú viacerí jeho európski partneri a spojenci.
Poľský prezident Andrzej Duda začiatkom júna uviedol, že viesť rozhovory s Putinom je ako hovoriť s Hitlerom počas druhej svetovej vojny.
„Prečo s ním hovoria? Naozaj, prečo? Je to vojnový zločinec,“povedala v polovici mája estónska premiérka Kaja Kallas s tým, že vojna na Ukrajine sa podľa nej nevyrieši, keď budú politici stále volať do Moskvy.
Jeden aspekt, ktorý na mňa zapôsobil viac ako zvyšok rozhovoru, bol ten, že sa (Putin) nikdy nesťažoval na sankcie... Túto otázku nespomenul.
Olaf Scholz nemecký kancelár