Najbohatší Ukrajinec žaluje Rusko
Kto je Rinat Achmetov, označovaný aj za kráľa Donbasu, ktorý kedysi podporoval proruského prezidenta?
Oceliareň Azovstaľ sa stala jedným zo symbolov odporu voči ruskej armáde. Ukrajinskí vojaci v nej pred pádom Mariupola odolávali vyše osemdesiat dní, počas ktorých vyčerpali značnú časť nepriateľských jednotiek.
Tento obrovský industriálny komplex patril pred vojnou medzi najvýznamnejších zamestnávateľov v celom regióne. Ročne produkoval viac než štyri milióny ton ocele, ktorá tvorila zhruba štyri percentá celého ukrajinského exportu.
Jeho vlastník Rinat Achmetov povedal, že „ruské zločiny proti Ukrajine“nemôže nechať len tak. Koncom júna spolu s „najlepšími ukrajinskými a americkými právnikmi“zažaloval Rusko pre porušenie jeho vlastníckych práv na Európskom súde pre ľudské práva a žiada od neho miliardové investície.
Minulý týždeň upútal pozornosť vyhlásením, že ukončuje podnikateľské aktivity s médiami a jeho televízia sa dobrovoľne vzdá licencie.
„Nie som oligarchom a ani ním nikdy nebudem,“uviedol.
Toto tvrdenie je však minimálne sporné. „Achmetov je oligarchom v pravom slova zmysle, v porovnaní so Slovenskom či Českom možno ešte divokejší,“hovorí pre Denník N analytik Michal Lebduška z českej Asociácie pre medzinárodné otázky.
Achmatov je najbohatší Ukrajinec a už roky aj jeden z najvplyvnejších ľudí v krajine. Kto to je, ako sa dostal k miliardovému majetku a prečo ho niektorí obviňujú z hry na obe strany?
KĽÚČOVÉ BOLI DVE VRAŽDY
Achmetov – jeden z najvplyvnejších ľudí na celej Ukrajine – má podľa Lebdušku „korene v organizovanom zločine“.
Zlomovým okamihom, keď sa podľa experta stal „neohrozeným kráľom Donbasu“, bola vražda mafiánskeho bosa Achata Bragina. Achmetov s ním na začiatku kariéry úzko spolupracoval a označoval ho za priateľa.
Po vražde prevzal značnú časť jeho majetku vrátane futbalového klubu Šachťar Doneck.
Bragin zahynul po výbuchu
Zlo nemôže zostať nepotrestané. Verím v spravodlivosť.
Rinat Achmetov ukrajinský oligarcha
dolárov mal hodnotu majetok Achmetova podľa Forbes
auta v roku 1995 práve na štadióne Šachťara a spočiatku sa špekulovalo, že na jeho zabití sa podieľal Achmetov. Ten to od začiatku odmietal, z vraždy neskôr obvinili ruského občana Vadima Bolockého.
Lebduška pripomína, že ukrajinskí oligarchovia sú v porovnaní s tými slovenskými či českými oveľa bohatší. „Na Ukrajine po rozpade Sovietskeho zväzu naďalej fungovali veľké podniky, na ktorých si napríklad aj Achmetov vybudoval veľké impérium,“pokračuje.
Nadväzuje naňho Maxym Borodin, člen mestského zastupiteľstva v Mariupole, ktorý Achmetova dlhé roky sleduje. „Väčšina ľudí tu k nemu pristupuje s istou dávkou podozrievavosti,“hovorí pre Denník N.
Borodin vysvetľuje, že Achmetov získal veľké postsovietske spoločnosti za „minimálne čiastky“a následne z nich „bez výraznejších investícií do modernizácie a vývoja vyťažil maximum“. Ďalším dôležitým okamihom v jeho kariére bola vražda Jevhena Ščerbana, významného politika z liberálnej frakcie a takisto úspešného podnikateľa. Bol zabitý v novembri 1996 na letisku v Donecku.
Analytik Lebduška vraví, že do Ščerbana v tom čase spoločnosť vkladala veľké nádeje: „Pre mnohých presadzoval civilizovaný spôsob vedenia biznisu, akýsi západný štýl. Po jeho vražde definitívne zvíťazili ľudia ako Achmetov.“
ZA ROK STROJNÁSOBIL HODNOTU MAJETKU
Achmetov na začiatku tisícročia založil holdingovú spoločnosť System Capital Management (SCM), ktorej súčasťou je vyše sto firiem. Tie sa venujú produkcii ocele, ťažbe železnej rudy, ale aj bankovníctvu či telekomunikáciám.
„Nedá sa povedať, že by profitovali vďaka vedeckým objavom, technológiám či inováciám. Darí sa im vďaka úspešnému lobingu u politikov,“vraví Borodin z Mariupola.
V súvislosti s Achmetovom sa najčastejšie spomína meno bývalého ukrajinského premiéra a prezidenta Viktora Janukovyča. Borodin je presvedčený, že Janukovyč bol „Achmetovov poskok“a bez jeho pomoci by sa nikdy nedostal do najvyšších politických funkcií.
S týmto tvrdením súhlasí aj politológ Volodymyr Fesenko, ktorý pre denník The Guardian povedal, že kým Janukovyč bol „politickým riaditeľom Donbasu“, Achmetov v Donbase „šéfoval biznisu“.
Voľne dostupné dáta naozaj naznačujú, že Achmetovovi sa najviac darilo v čase, keď vládol Janukovyč. Keď sa stal v roku 2010 prezidentom, hodnota jeho majetku sa zvýšila z piatich na vyše šestnásť miliárd eur.
Borodin vysvetľuje, že Janukovyč
mu pomáhal napríklad znižovaním poplatkov za ťažbu ropy či možnosťou obmedziť vplyv inštitútu pre životné prostredie.
Achmetov zase dlhé roky finančne podporoval Janukovyčovu Stranu regiónov, za ktorú sa stal v roku 2006 na šesť rokov ukrajinským poslancom.
PRIŠIEL O HRAČKU ZA POL MILIARDY
Na Ukrajine sa dodnes vedú polemiky, akú rolu zohral po tom, čo proruskí „separatisti“v roku 2014 rozpútali vojnu na východnej Ukrajine, kde sa nachádza väčšina jeho biznisu.
Achmetov sa ocitol v náročnej situácii, pretože predtým úzko spolupracoval s proruským Janukovyčom, no na druhej strane ruské jednotky ostreľovali aj jeho majetky.
Verejnosť aj niektoré médiá špekulovali, že Achmetov priamo sponzoroval separatistov, ale situácia sa mu vymkla spod kontroly. On sám to odmieta a tvrdí, že bol vždy na strane Ukrajiny.
Podľa mnohých vrátane Borodina ho z podpory Ruska usvedčuje jeho postoj krátko po začiatku operácií separatistov. Achmetov – na rozdiel od iného oligarchu Ihora Kolomojského v Dnipre – nedal pokyn na zriadenie súkromných obranných jednotiek, hoci na to mal priestor.
„Aj táto neaktivita viedla k okupácii regiónu proruskými silami,“vysvetľuje miestny politik.
Achmetov na druhej strane svojich zamestnancov vyzýval, aby voči ruskej agresii protestovali. V máji 2014 definitívne odsúdil akcie separatistov, podľa kritikov to však urobil príliš neskoro.
Navyše aj po tom, čo Rusko obsadilo územia v Donbase, v regióne pokračoval v obchode. Dokonca jeho spoločnosti naďalej ťažili uhlie v mestách pod ruskou nadvládou, odkiaľ ich prevážali do koksovne v mestách, ktoré kontrolovala Ukrajina. Dane odvádzal do kyjivského rozpočtu.
„V tom čase už videl, ako Rusi škodili jeho biznisu, zmenil rétoriku a demonštratívne sa pridal na stranu Ukrajiny,“pokračuje Borodin.
Ten je pritom presvedčený, že Achmetova najviac bolela „strata hračky za takmer pol miliardy eur“, teda štadióna Šachťaru, ktorý v Donecku vybudoval.
Tento klub, ktorému podnikateľ venuje veľkú časť svojho času, bol po začiatku vojny nútený presťahovať do Ľviva.
„Mimochodom, mnohí ho nemali radi aj preto, lebo minul na štadión veľa peňazí, ktoré neinvestoval do riešenia environmentálnych problémov svojich tovární,“pokračuje Borodin.
„ZLO NEMÔŽE ZOSTAŤ NEPOTRESTANÉ“
Názory na Achmetova sa na Ukrajine líšia. Kým pre mnohých je stelesnením obrej korupcie a divokej éry privatizácie, u istej časti obyvateľstva si získal uznanie pre filantropické aktivity. Borodin vraví, že ide o „úspešné PR“.
Achmetov napríklad založil súkromnú charitu, ktorá od roku 2014 v Donbase pomohla miliónom ľudí. Takisto založila múzeum, ktoré zbiera príbehy obetí ruskej agresie.
Jeho firmy na Ukrajine poskytujú viac než 300-tisíc pracovných miest.
Achmetovove vyjadrenia sú od 24. februára jednoznačné – Putina označuje za „vojnového zločinca“, ruské činy za „genocídu“a tvrdí, že ukrajinské hranice sa musia vrátiť do stavu spred roka 2014.
Jeho holding koncom júna zažaloval Rusko na Európskom súde pre ľudské práva, pretože podľa neho zničili jeho majetok. Takisto súd požiadal, aby Rusom zabránil vykonávať akcie, ktoré negatívne ovplyvňujú jeho firmy s obilím.
„Zlo nemôže zostať nepotrestané. Verím v spravodlivosť a budem za ňu bojovať,“uviedol v oficiálnom vyhlásení.
Čiastka, ktorú od Kremľa požaduje, bude závisieť od ďalšieho vývoja vojny, no hovorí sa o sedemnástich až dvadsiatich miliardách eur. Hodnota Achmetovovho majetku sa od februára podľa niektorých prepočtov znížila o dve tretiny.
MARIUPOL AKO VÝSTAVNÁ SKRIŇA
Ako pritom vysvetľuje analytik Lebduška, boj proti oligarchom bol v prezidentskej kampani pred tromi rokmi jedným z hlavných sľubov Volodymyra Zelenského. „Hoci treba poznamenať, že on samotný má prepojenia na Ihora Kolomojského,“vraví.
Zelenského rétorika bola podľa neho namierená predovšetkým na Petra Porošenka, ktorý kandidoval proti nemu. „Aj jeho môžeme z istého hľadiska označiť za oligarchu, hoci iného charakteru,“dodáva.
Porošenko je známy predovšetkým obchodom s čokoládou.
Po príchode novej vlády však naozaj došlo k obmedzeniu vplyvu niektorých oligarchov. Špecifickým prípadom je vyšetrovanie a následné zadržanie Viktora Medvečuka, ktorý má blízko k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Minulý týždeň Achmetov oznámil, že sa jeho holding vzhľadom na zákony proti oligarchom vzdáva obchodu s médiami. Konkrétne vlastnil televízne kanály Ukraine a Ukraine 24. Zelenského poradca Mychajlo Podoľak jeho rozhodnutie uvítal a hovoril o „novej kapitole vzťahov medzi štátom a biznisom“.
Achmetov teraz tvrdí, že po vojne sa bude chcieť podieľať na prestavbe Ukrajiny a špecificky jej východnej časti. Borodin si myslí, že najväčšiu pozornosť bude venovať Mariupolu, v ktorom má dobré vzťahy so starostom Vadymom Bojčenkom.
„Myslím si, že po tom, čo Achmetov prišiel o Doneck, z neho bude chcieť urobiť druhú výkladnú skriňu Donbasu,“dodáva poslanec.