Siniciam sa najviac darí v teplej vode

Na kúpaliskách si dávajte pozor na čistotu sociálnych zariadení, pri jazerách na dažde a vodný kvet, hovorí hygienička Je dobré všímať si zápach, priehľadnosť či farbu vody, ale aj povlak či poškodenia dlaždičiek. V bazénoch, ktoré sú napustené mineralizo

Priemerný návštevník vypije počas návštevy kúpaliska jednu lyžicu vody. Aj tento fakt by nás mohol motivovať k dodržiavaniu hygienických zásad, vraví Zuzana Valovičová.

Ako prebieha kontrola vody z prírodných vodných plôch, ktoré ma na starosti Úrad verejného zdravotníctva SR?

Monitoring prírodných vodných plôch sa začína zhruba dva týždne pred začiatkom kúpacej sezóny. Tá trvá približne od 15. júna do 15. septembra. V rámci sezóny sa potom monitoring v oblastiach s vysokou návštevnosťou pohybuje v dvojtýždňových intervaloch. Tam, kde je ľudí menej, kontrolujeme vodu tak 2- až 3-krát za sezónu.

Vodných plôch je na Slovensku veľmi veľa, takže zmonitorovať všetky neoficiálne štrkoviská a prírodné plochy, na ktorých sa ľudia kúpu, je nemožné. Momentálne sledujeme okolo 80 lokalít.

Po odbere vody sa v laboratóriách vyšetrujú najmä mikrobiologické a biologické ukazovatele vôd. V prípade prírodných vodných plôch sa dáva dôraz aj na chemické ukazovatele, ktoré môžu signalizovať eutrofizáciu vôd (zvýšenie anorganických živín, najmä dusíka a fosforu, v stojatých a tečúcich povrchových vodách – pozn. red.), alebo podľa znečistenia, ktoré sa nachádza v blízkosti. Inak sa chémia sleduje skôr v bazénoch.

Nie sú dvojtýždňové kontroly priveľkými rozstupmi?

Ak na niečo podozrivé narazíme, napríklad laboratórne výsledky alebo vizuálna kontrola preukážu, že je v jazere zvýšený výskyt siníc, tak vodu odoberáme každý týždeň. Prípadne ešte častejšie. V umelých bazénoch sa niektoré ukazovatele ako chlór, pH či teplota zisťujú aj niekoľkokrát denne.

Čo znepríjemňuje kúpanie ľuďom na Slovensku najčastejšie?

Podľa toho kde. Na umelých kúpaliskách, ktoré sú pravidelne dezinfikované a voda v bazénoch cirkuluje, je len malé riziko, že dôjde k premnoženiu mikróbov a kvalita vody na kúpanie je nevyhovujúca. Problém môže spôsobiť prekročená kapacita návštevnosti. Vtedy sa môže stať, že sa bazény a ich technológie nestihnú vyrovnať s veľkým množstvom baktérií a môže sa začať šíriť infekcia.

Na prírodných vodných plochách znižujú kvalitu vody najčastejšie sinice. Tie sú aj najčastejším dôvodom zákazu kúpania. Choroboplodným zárodkom sa darí najlepšie pri teplote nad 38 stupňov, pričom voda v jazerách je podstatne chladnejšia. Takže s premnožovaním patogénov sa až tak často nestretávame.

Častým problém prírodných vodných plôch, ktoré nemajú prevádzkovateľa, je aj ich nízka vybavenosť a nedostatočné hygienické zázemie. V niektorých prípadoch sú to v ostatných rokoch v dôsledku zmien klímy aj problémy s nedostatkom vody. Tak, ako to v tomto roku vidíme napríklad na Veľkej Domaši.

Kedy treba rátať s tým, že v jazere môže byť väčšie množstvo patogénov?

Najmä po silných zrážkach, ktoré spláchnu znečistenie z okolia vodnej plochy. To sa zvykne prejaviť aj na vodných plochách, ktoré majú inokedy veľmi dobrú kvalitu vody. Jazero má, samozrejme, samočistiace schopnosti, takže znečistenie vody zväčša netrvá dlho. Pri obnove kvality vody mu pomáha prúdenie vody, prenos materiálu aj živočíchy či iné procesy.

Ako zatiaľ vyzerá na Slovensku tohtoročná kúpacia sezóna?

Sezóna zatiaľ prebieha štandardne a prevádzka už bola príslušnými regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva na základe obhliadok povolená na väčšine prírodných aj umelých kúpalísk. Závažné nedostatky, ako napríklad prevádzkovanie kúpaliska bez povolenia alebo nevyhovujúcu kvalitu vody na kúpanie, ktorá by viedla k zákazu kúpania, sme v tomto roku

sa vodnej ploche mala vyhnúť?

Nie, ale v každom prípade by som neodporúčala kúpať sa na vodných plochách, kde sa hojne hromadia. Výskyt vtákov na využívaných vodných plochách a znečistenie jazier celkovo nie je z tohto pohľadu také dramatické. Za posledné roky oficiálne neevidujeme ochorenia, pri ktorých by bola faktorom prenosu potvrdená voda na kúpanie. I keď na druhej strane preukázať, že človek má napríklad črevné ochorenia z vody na kúpanie, je relatívne náročné. Hlavne, keď býva najčastejším problémom salmonelóza a v okolí je množstvo bufetov.

Platí pri všetkých patogénoch, že čím teplejšia voda, tým horšie pre nás?

Vo všeobecnosti im na množenie vyhovuje teplota nad 38 stupňov Celzia. Ale žijú aj v jazerách, ktoré sú oveľa chladnejšie. Aj preto vyšetrujeme najmä indikátory fekálneho znečistenia, ktoré signalizujú, že patogénne organizmy sa vo vode môžu vyskytnúť.

Ktoré vodné plochy sú na Slovensku najčistejšie?

Nedá sa to jednoznačne povedať. Voda môže byť na začiatku sezóny vyhovujúca, no časom sa pokaziť. Najmä prírodne vodné plochy sú ľahko ovplyvniteľné počasím. Pre Európsku komisiu robíme z približne tridsiatky našich najvyužívanejších lokalít hodnotenie, ktoré môžeme považovať za dlhodobý rebríček kvality. Z neho nám vychádza, že dlhodobo kvalitné sú napríklad Liptovský Trnovec, banskoštiavnické jazerá, vodné nádrže Teplý vrch či Zemplínska Šírava.

Komisia z údajov všetkých členských krajín potom vydáva celoeurópsku správu čistoty prírodných vodných plôch. V nej sme sa doteraz pohybovali okolo priemeru. Pri poslednom hodnotení, zverejnenom v júni tohto roku, sme sa však ocitli na predposlednom mieste. I keď hodnotenie nie je z viacerých ohľadov úplne reprezentatívne, pretože krajiny reportujú rôzne počty vodných plôch podľa vlastného uváženia, je to signál, aby sa plochám využívaným verejnosťou na rekreačné kúpanie a plávanie venovala väčšia pozornosť. Nielen s ohľadom na to, že ide o aktivity, ktoré poskytujú veľa zdravotne priaznivých účinkov, ale i fakt, že sú chránenými územiami Slovenska.

Presuňme sa na kúpaliská. Čo treba sledovať, keď idem do bazéna a zdá sa mi zanedbaný?

Je dobré všímať si zápach, priehľadnosť či farbu vody, ale aj povlak či poškodenia dlaždičiek. V bazénoch, ktoré sú napustené mineralizovanou vodou, môže byť priehľadnosť nižšia ako jeden meter, ale pri obyčajných bazénoch je toto minimálna viditeľnosť, ktorú požadujeme. Povlak na dlaždičkách zase môže byť zdrojom opätovnej kontaminácie vody. Obraz o hygiene návštevníkovi môže dať aj stav okolitých zariadení, toaliet a spŕch. Pokiaľ sa tam hygiena nedodržiava, patogény sa môžu ľahko zaniesť do bazéna. So sťažnosťou sa potom treba obrátiť na prevádzkovateľa alebo na príslušne regionálneho úrady verejného zdravotníctva. Čo sa týka kvality vody, prevádzkovateľ kúpaliska má povinnosť zverejňovať aktuálne informácie z jej kontroly, čiže si výsledky môžete priamo na mieste skontrolovať.

Čo je pravdy na tom, že keď cítim pri bazéne prenikavý zápach chlóru, znamená to, že je v ňom veľa mikrobiologických látok, teda moču?

Je pravda, že chlór s močom reaguje a vznikajú látky, ktoré človek cíti ako prenikavý chlórový zápach, takže to môže naznačovať určité zhoršenie kvality vody. Nie je však pravidlom, že ak cítim chlór, voda v bazéne je nevyhovujúca. Ľudia majú na jeho vnímanie rôznu citlivosť a množstvo chlóru v bazénoch má svoje presne stanovené limity. Na krytých kúpaliskách to môže byť aj signálom toho, že priestor nie je dobre vetraný.

Na základnej škole nám hovorili, že v bazénoch je pridaná látka, ktorá sfarbí vodu do ružova, ak sa do nej niekto vymočí. Existuje niečo také alebo je to mýtus, ktorý má deti vystrašiť pocitom hanby?

Pokiaľ viem, taká látka neexistuje a je to skôr psychologická metóda, aby návštevníci dodržiavali základné hygienické pravidlá. Ťažko povedať, či správna. My, samozrejme, upozorňujeme ľudí, aby boli pri návšteve bazénov ohľaduplní a do bazéna nemočili. Priemerný návštevník kúpaliska vypije počas návštevy jednu lyžicu vody, u detí je to, samozrejme, viac, takže to by mohlo byť takisto motiváciou, aby používali vždy iba toalety.

Veľkým prehreškom je aj vojsť do bazéna neosprchovaný. Tým, že sa pred vstupom osprchujete, môžete znížiť množstvo patogénov, ktoré na koži prinesiete, až desaťnásobne. V zahraničí sú dokonca vybudované bazény, ktoré majú pred vstupom povinné turnikety so sprchou a takzvaným brodiskom.

Prečo by sme sa mali osprchovať po tom, ako z vody vyjdeme?

Po každom kúpaní sa odporúča osprchovať sa a vyprať plavky mydlom, aby sme sa vyhli riziku urologických alebo gynekologických zápalov. Ľuďom, ktorí mávajú takéto problémy častejšie, by som takisto odporúčala, aby sa čo najskôr prezliekli do suchej spodnej bielizne. Deti, ktoré sa kúpu na prírodných kúpaliskách, je dobré osprchovať po každom vstupe do vody, pokiaľ sú na brehu dostupné sprchy.

Špeciálnym druhom kúpalísk sú tie s termálnou vodou. Ak sa v teplých vodách darí patogénom viac, nie je to problém?

Voda na kúpanie na všetkých umelých kúpaliskách musí mať rovnakú kvalitu až do 40 stupňov Celzia, inak sa musí pred vstupom do bazéna riediť. Teploty vody v oddychových bazénoch termálnych kúpalísk patria obyčajne k vyšším, ktoré by mohli podporovať množenie patogénov, no riziko premnoženia obyčajne znižuje vyššia mineralizácia vody.

Je hygienička. Pracuje na Odbore hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva SR. Dlhodobo sa venuje problematike vody na kúpanie a problematike pitnej vody. Je vedúcou Národného referenčného centra pre pitnú vodu.