Tabu podkopávajú obranu
Zastavenie toku špinavých peňazí a obnovenie väzieb Spojeného kráľovstva s Európou sú pre národnú bezpečnosť životne dôležité
Britskí konzervatívci si údajne cenia silnú národnú obranu. Najväčšie nebezpečenstvá, ktorým táto krajina čelí, však v diskusii o novom vedení strany napodiv chýbajú. Jedným z nich je, že naša bezpečnosť je neoddeliteľne spojená s bezpečnosťou európskeho kontinentu. Ďalšou témou, ktorá chýba v diskusii, je to, že naša demokracia je ešte viac ohrozená zvnútra, kupovaním vplyvu zo strany zahraničných superboháčov.
POCHYBNÍ DARCOVIA
Začnime so špinavými peniazmi alebo s „nezákonnými financiami“v žargóne orgánov činných v trestnom konaní. Najhorší ľudia na svete ukradnú každý rok od chudobných desiatky miliárd libier, dolárov a eur. Londýn je svetovým centrom prania špinavých peňazí a čistenia povesti, čo postihuje náš finančný systém, koroduje naše inštitúcie, poškodzuje našu povesť, zvyšuje ceny nehnuteľností, deformuje naše rozhodovanie a podkopáva dôveru verejnosti. V celom systéme pôsobí veľa komplicov: právnici, bankári, účtovníci, vybavovači a lupiči. Pôsobia ako sprostredkovatelia pre zahraničných kleptokratov, prekonávajú ťažkosti a zastrašujú kritikov.
Kontrola je ťažká. Sieť offshorových i domácich podnikových štruktúr, trustov a spoločností je chránená systémom chabých kontrol. Zúčastnené osoby naplno využívajú náš represívny a nákladný právny systém. Niektoré z nich majú blízko ku Konzervatívnej strane (alebo ju pomáhajú riadiť).
Začalo sa to už v Blairovej ére, ale za neskorších konzervatívnych vlád sa to zintenzívnilo. Otázku pochybných darcov som nastolil vo svojom vystúpení pred výborom pre spravodajstvo a bezpečnosť v roku 2018. V roku 2019 Boris Johnson zabránil zverejneniu správy výboru pred voľbami a potom sa pokúsil výbor vyšachovať, aby správa neuzrela svetlo sveta. A keď sa konečne objavila, jeho vláda takmer všetky odporúčané opatrenia zdržovala.
Sme nebezpečne blízko k tomu, aby sme boli krajinou vedenou riskujúcimi boháčmi pre riskujúcich boháčov. Opatrenia zavedené od vojny na Ukrajine tento problém len nahlodávajú. Bez skutočných sankcií voči tým, ktorí registrujú spoločnosti pomocou falošných údajov, sa nič nezmení. Register offshorových vlastníkov britského majetku prechádza chvályhodnou rýchlosťou a fungovať môže už v auguste. Nezbaví však anonymity schránkové spoločnosti registrované na miestach, ako sú Britské Panenské ostrovy. A neposkytne spoločnosti Companies House zdroje potrebné na kontrolu pravdivosti predložených údajov.
NAJVÄČŠIA PRIORITA
Súkromne sú vlasteneckí konzervatívci zdesení závislosťou svojej strany od pochybných peňazí. Jeden poslanec zaplatil nemalú sumu z vlastných peňazí, aby splatil mimoriadne štedrý dar pre združenie vo svojom volebnom obvode. Ale nikto o tom nehovorí.
Vzrušujúca správa, ktorú minulý mesiac zverejnil výbor Dolnej snemovne pre zahraničné veci (ktorému predsedá jeden z kandidátov na lídra konzervatívcov Tom Tugendhat) s názvom Cena za sebauspokojenie: Nezákonné financie a vojna na Ukrajine, vyzýva úrady, aby zabrali viac. Rovnaké obmedzenia by sa však mali uplatniť aj na stranu, ktorá by sa mala vzdať darov od kohokoľvek s majetkom temného pôvodu alebo s väzbami na zahraničných diktátorov. Pán Tugendhat odmietol tento návrh komentovať. Bolo by zaujímavé sledovať, koľkí jeho súperi by dali podobný sľub.
On i ďalší kandidáti na post lídra sú oveľa šťastnejší, keď hovoria o vzdialenom nápore Ruska na Ukrajine než o jeho skrytom vplyve vo svojej domovskej krajine. To je chvályhodné: k dôsledkom vojny patrí energetická kríza, hroziaci globálny hladomor, deportácia 1,6 milióna ľudí, ničivé útoky na civilné ciele a prílev utečencov.
Ale napriek veľkej britskej vojenskej pomoci Ukrajine nám uniká pointa. Ak totiž Kremeľ vo vojne nezaznamená katastrofický neúspech, skôr či neskôr obráti svoju pozornosť inam. To nás prinúti zapojiť sa do obrany našich európskych spojencov, s najväčšou pravdepodobnosťou v regióne Baltského mora. Toto je teraz naša najväčšia vojenská priorita.
BRITI TO SAMI NEZVLÁDNU
Napriek tomu žiadny z uchádzačov o premiérsky post nie je ochotný povedať pravdu, a to, že čeliť hrozbe zo strany Ruska si vyžaduje užšie vzťahy s Európou. NATO samotné nemôže brániť Britániu ani kontinent. Jeho rozhodovanie je príliš pomalé, členstvo príliš rôznorodé, závislosť od čoraz nespoľahlivejších Spojených štátov priveľká. Z nedávnych ciest po frontových štátoch mám dojem, že obavy o americkú spoľahlivosť už prevyšujú obavy z budúcej ruskej agresie. Politický chaos po budúcich prezidentských voľbách podporený konfliktom s Čínou alebo návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu môže ochromiť bezpečnostné záruky USA pre Európu. Vyplnenie tejto medzery bude trvať mnoho rokov. Musíme s tým začať hneď.
To stavia Britániu do centra pozornosti ako najefektívnejšiu vojenskú silu Európy. Ale Briti to sami nezvládnu. Napriek ich mnohorakým chybám potrebujeme európskych spojencov a európske inštitúcie, aby posilnili energetickú nezávislosť kontinentu, zlepšili infraštruktúru pre vojenskú mobilitu, posilnili dodávateľské reťazce, racionalizovali obstarávanie v oblasti obrany, bojovali proti dezinformáciám a uvalili účinné sankcie. Záleží na tom, či už budeme v najbližších rokoch konfrontovaní s Ruskom alebo v najbližších desaťročiach s Čínou. V diskusii o vedení konzervatívcov sa však neobjavuje ani náznak naliehavej potreby lepších vzťahov s Európou. Je oveľa jednoduchšie preberať v podstate triviálne problémy, ako je napríklad severoírsky protokol.
To všetko môže pomôcť vyhrať súťaž o lídra strany. Nie je to však základ pre vedenie krajiny v konflikte, ktorý je skutočne dôležitý.
Súkromne sú vlasteneckí konzervatívci zdesení závislosťou svojej strany od pochybných peňazí. Ale nikto o tom nehovorí.