Neveriť správam

Je to stále ako zlý sen, ale my dnes opäť žijeme vojnou

Keď Vrba s Wetzlerom po neuveriteľne dramatickom úniku prišli až do Žiliny a začali v priestoroch bývalého židovského starobinca svedčiť o hrôzach továrne na smrť, ani vlastní im neuverili. Nacistická propaganda, naivita verejnosti veriť jej, častá nadpráca v prospech ľudáckeho režimu či možno aj strach na to čo len pomyslieť prikryli zverstvá, ktorých boli nacisti schopní.

JE TO ROVNAKÉ

Viac ako 30-stranová správa, ktorú Wetzler a Vrba spísali s presnými dátami o šialenom tempe vyvražďovania v plynových komorách v koncentráku v nacistami okupovanom Poľsku, sa na relevantné miesta k svetovým lídrom slobodného sveta dostala až po niekoľkých týždňoch, vlastne mesiacoch. Autori správy, ktorí vyniesli na svetlo sveta krutú pravdu o horore zvanom Auschwitz, podstupujúc nepredstaviteľné riziko, boli právom sklamaní.

Dnes – takmer 80 rokov po – už vieme, že mali pravdu. Váhanie sveta stálo životy desiatok tisíc nevinných.

Je to stále ako zlý sen, ale my dnes opäť žijeme vojnou. Zatiaľ sa nás týka „len“v podobe vlny utečencov či stále hrozivejšie vystupujúcich problémov nárastu inflácie. No na území suverénneho susedného štátu prebieha desivá dobyvačná vojna s tisíckami civilných obetí a so spustošenou krajinou. Ruská federácia vpochodovala na Ukrajinu, kde nemá čo hľadať. A len jej odchod z tohto územia je najrýchlejšou cestou k mieru.

Aj dnes chodia správy. Z miest neskutočných utrpení, zabíjania civilistov, masových hrobov a ruskou muníciou zasypaných území donedávna vzmáhajúcej sa demokratickej Ukrajiny. A nepochopiteľné je, že na Slovensku máme veľkú časť populácie, ktorá tomu neverí, nechce veriť alebo dokonca šíri okupačnú propagandu prúdiacu z Moskvy prinajmenšom od roku 2014 v minimálne rovnakej intenzite ako ostrá munícia od 24. februára 2022.

DÔLEŽITÝ JE CHARAKTER

Štátna propaganda, zákerne využívajúc mechanizmy slobodnej spoločnosti vtedy aj dnes, oslepuje zdravý úsudok bežného človeka. Zákernosť dnešnej propagandy spočíva v tom, že ju systematicky generuje štát, ktorý je členom Bezpečnostnej rady OSN, vlastníkom jadrových zbraní a ktorý otvorene spochybňuje právo na existenciu iného národa. Z tohto kokteilu je zrejmá bezmocnosť slobodného sveta. Sveta, ktorý nechce ísť do otvorenej fyzickej konfrontácie.

Jedným z pevných bodov, ktorý je vzácny naprieč storočiami, vzácny bol za II. svetovej vojny a vzácnym je aj dnes, je charakter jednotlivca a schopnosť rozlišovať zodpovedne v samom sebe medzi lžou a pravdou. A nielen vedieť, ale aj konať. V súlade s charakterom budovaným vo fungujúcich rodinách, vo vzdelávacom systéme, v cirkvi…, testovaným v hodnotovo a zdravo kritickom verejnom diskurze.

V čom sa vlastne svet a človek žijúci v ňom poučil? Poučil sa vôbec? Akoby sa zmenilo len storočie. A dejisko. Zlo ostalo!

Príklad Wetzlera a Vrbu, ktorí nielen vedeli a odhalili, ale aj konali, potrebujeme aj dnes.