Roxalana a sušené ryby
Poďho rovno do krčiem civilizovať Evrosojuz sušenou rybou
Ateraz táto Roxalana. Ona mne mozk vinosit. Práve si zmyslela, že chce sušené ryby. Tu ich kúpiš v chovateľských potrebách, sušenými rybami u nás kŕmime mačky a psov. Mudak, ty nevieš, čo je sušená ryba? A zrazu s tou Roxalanou stepujeme na slnku v Slemenciach a potom sa vezieme za pätnásť taxíkom do mesta, ktoré nám kedysi ukradol suka Stalin. A taxikár hovorí, že na Ukrajine bojuje proti Rusku Amerika a Roxalana ho chce najprv zabiť a zľutuje sa, bľachamucha, až keď sa ukáže, že taxikár pozerá maďarskú štátnu telku, že taxikár je maďarskou štátnou telkou zblbnutý podobne, ako sú ruskou štátnou telkou zblbnuté milióny poddaných v cárskych glubinkách. Svoloč, hovorí Roxalana, vizitku popleteného šoféra vyhodí do koša a potom ma vedie do Dona Mare a tam si so sušenými rybami strihnem, blin, premiéru.
Bože, ako som doteraz mohol žiť bez sušených rýb? Roxalana, nie je to návykové? pýtam sa, keď neskôr k pivu zmlsnem misku ančovičiek a siaham po jej žltom palasatiku. Áno, je, a práve preto s rybami rozbehneme biznis, Jochani babaj, Roxalana, ty chceš so mnou rozbehnúť biznis? Bože, to zas bude bankrot. Čítala si tú moju spoveď neudačnika? Tentoraz komanduje Roxalana. Naučíme Slovákov jesť sušené ryby. A zo zisku podporíme humanitárku pre našich. Kapec. No nič, prinajhoršom o tom niečo pútavé napíšem, upokojujem sa.
Začneme kšeftom s bieloruskou emigráciou? S Jurijom, ktorý zmizol z vlasti, aby sa vyhol Lukašenkovej ťurme? Prečo nie? Nič iné nám zrejme neostáva, zásielka už dorazila, blin, do Gelnice. Takže poďho rovno do krčiem civilizovať Evrosojuz sušenou rybou. Budeme to volať degustácia. Tak ako, milé osadenstvo? Chutí vám? Podchodit?
Bože, Roxalana, pomyslím si, pes Putler ťa sem vyhnal z Odesy a teraz sa spolu vláčime po lokáloch v tejto žope mira a vnucujeme občanom kalamáre, a občania hovoria, že sú fakt fajn, len benzín je drahý a že plyn nebude možno vôbec, kým tvojich doma kašmarjat. A Roxalana dáva ryby na tanierik a posiela ma núkať lahôdky k ďalším stolom.
Vieš, my Ukrajinci a Ukrajinky sa vieme vždy vynájsť. My sme slobodní ľudia, je v nás ten kozácky duch. My vám na krku ostať nechceme. Pozri, Jana bola právnička a teraz tu pripravuje pelmene. A ten chlapec, ktorý mi požičal dron? Je tu sotva štyri mesiace a už podniká. Len tá vaša byrokracia. Z tej sa človek môže zblázniť. Prečo potrebujete na všetko bumažku? No vieš, Roxalana, Evrosojuz, pravidlá.
Pipec. No nič. Tu máš ďalšie ryby a odnes ich tým, ktorí si sadli dozadu. A nezjedz ich všetky cestou, mudak.