Sestry prosím, aby neodišli
Prednosta pôrodnice v Ružinove Jozef Záhumenský hovorí, že rozdiel v pôrodníctve na Slovensku a v Česku je obrovský. Problémom je aj nedostatočný záujem štátu o pôrodníctvo
Vbratislavských pôrodniciach pre nedostatok miest nie je zaručený výber zdravotníckeho zariadenia. Niektoré ženy museli rodiť inde, ako chceli; stalo sa aj to, že boli oddelené od dieťaťa.
Prednosta pôrodnice v bratislavskom Ružinove Jozef Záhumenský v rozhovore hovorí, aký je stav personálu, ako to môžu zmeniť Bory a prečo výrazne zaostávame za českými pôrodnicami.
Začiatkom mesiaca Univerzitná nemocnica Bratislava potvrdila, že z ružinovskej pôrodnice, ktorú vediete, museli presunúť rodiacu ženu, pretože tam nebol dostatok miesta. Aká je momentálne u vás situácia?
Začnem zoširoka. Ročne prebehne v Bratislave približne 9-tisíc pôrodov. Minulý rok to kleslo o 80 pôrodov. Z toho 1300 zoberie súkromná pôrodnica. Naša univerzitná nemocnica ročne odasistuje okolo 7700 pôrodov. Ak by sme brali štyri dni ako priemerný ošetrovací čas novorodenca, na každý deň to v priemere vyjde 85 novorodencov. Z toho sme v Ružinove za normálnych okolností schopní mať 38 matiek s deťmi. Stačilo by, aby sa ostatné dve pôrodnice postarali každá o približne 25 žien a detí.
Nezvládajú to?
Problém vznikol, lebo jedna z pôrodníc v univerzitnej nemocnici musela pre nedostatok personálu zavrieť polovicu oddelenia šestonedelia, takže im klesol počet lôžok na 24. To vyvolalo reakcie a odozvu od rodičiek. Zo zákona je daná slobodná voľba pôrodnice a žena si môže vybrať, kde by chcela rodiť. Občas sa stane, že nárazovo príde toľko pôrodov, že ženy nie je možné umiestniť, vtedy sa presúvajú. V Bratislave sa nám to pravdepodobne stáva častejšie než v ostatných nemocniciach. Jeden dôvod tak bol, že v lete sa v jednej z pôrodníc zavrela časť oddelenia šestonedelia.
Konkrétne ide o pôrodnicu v Petržalke.
Druhá vec je, koľko žien sme schopní hospitalizovať na našom oddelení. Len čo by sme prekročili tento počet, niektoré, žiaľ, budú ležať mimo oddelenia šestonedelia. A to nie je v súlade so súčasnými poznatkami, pretože nevieme zabezpečiť, aby matka mala pri sebe novorodenca. Novorodenecké sestry nemôžu ísť napríklad na pooperačné oddelenie. V lete sme sa pre dovolenky s našimi novorodeneckými sestrami dohodli, že nemôžeme mať 38 žien a novorodencov, ale prechodne by sme do jesene chceli znížiť kapacitu na 33. Preto môže častejšie dochádzať k presunom. Stále sme najväčší, ale stane sa nám, že počet pôrodov je väčší, ako dokážeme zvládnuť.
To, že matka a dieťa ležia na inom oddelení, však nie je optimálne.
Nie. Nechceme to, ale, žiaľ, stane sa. Už roky máme sľúbenú prestavbu kliniky a zväčšenie kapacít. Bavíme sa o 9-tisíc bratislavských pôrodoch. Žiaľbohu, veľká časť Bratislavčaniek rodí mimo hlavného mesta. Radšej, ako by išli do niektorej pôrodnice v Bratislave, idú do Hainburgu, Břeclavi alebo do Trenčína. To sa proste stáva. Okrem žien, ktoré žijú v Bratislave, sme koncová nemocnica. To znamená, že k nám často prídu aj ženy z iných regiónov, ktoré vyhľadajú špecializovanú starostlivosť, ktorú inde nedostanú.
Aká je momentálne situácia u vás na klinike? Stíhate všetky pôrody, ktoré máte, alebo sa vám aj v tieto dni stáva, že musíte presmerovať ženy do inej pôrodnice v Bratislave?
Áno, stane sa to. Keďže sme počas leta obmedzili počet novorodencov na 33, môže sa nám stať, že budeme musieť dočasne – väčšinou na 12 hodín do rána – uzavrieť príjem. Oznamujeme to aj sanitkám. Tie potom ženy prevezú do pôrodnice, ktorá je ochotná podporiť nás. Stáva sa to však aj opačne – zavolá nám iná bratislavská pôrodnica, ktorá má momentálne preplnenú pôrodnú sálu, a vtedy ich podporíme my. Občas sa nám ozvú z inej pôrodnice, že majú preplnené novorodenecké oddelenie predčasnými pôrodmi. Sme schopní prevziať rodičku od 32. týždňa, a tak ju prevezmeme, aby na Antolskej zostalo miesto pre deti narodené ešte skôr – v 26. či 27. týždni.
Zatiaľ sa nestalo, že by vám druhá pôrodnica odmietla prijať rodiacu ženu?
Dokážeme sa dohodnúť. Viem si predstaviť situáciu, že by ju nevzala ani druhá pôrodnica, lebo, žiaľbohu, pôrody sa nedajú plánovať, aj keď určité percento z nich prebieha plánovane. Rizikové tehotné ženy si vždy nechávame v pôrodnici. Staráme sa o ne, snažíme sa, aby všetko dobre dopadlo. Ženy, ktoré nie sú rizikové, pri plnom stave posielame inam. Sme koncové pracovisko, preto u nás rodia najmä ženy, ktoré z toho získajú medicínsku výhodu.
Presúvate teda najmä ženy, ktoré nie sú rizikové?
Áno, skoro vždy, ak máme nadstav rodičiek. Predčasné pôrody pred 32. týždňom sme povinní presúvať na Antolskú, ale to je iná problematika.
V Petržalke podľa prednostu Miroslava Borovského chýba viac ako dvadsať sestier. Ako je to u vás? Koľko sestier by ste potrebovali?
Neobmedzene veľa. Sestier nikdy nie je dosť, ale myslím, že aj profesor Borovský hovoril, že potrebujeme najmä pôrodné asistentky. Kedysi to boli ženské sestry. Momentálne som rád, že sa vrátil titul, ktorý im náleží, teda pôrodná asistentka. Na pôrodnici môže pracovať len pôrodná asistentka, rovnako aj s rizikovou tehotnou a na oddelení šestonedelia. Našou snahou je vzhľadom na obrovský nedostatok pôrodných asistentiek zabezpečiť, aby aspoň na šestonedelí mohli byť podľa zákona aj iné všeobecné sestry. Paradox je, že nemáme vzdelávanie v odbore detská sestra, a tak aj na novorodeneckom oddelení v súčasnosti smie pracovať len pôrodná asistentka.
Máme ich nedostatok a ešte vyžadujeme, aby boli na viacerých oddeleniach, ako by to mohlo byť?
Áno. Aj v súčasnosti môže nastúpiť ako absolventka na novorodenecké oddelenie pôrodná asistentka, ktorá sa bude neskôr špecializovať ako novorodenecká sestra. To je celé zle. V Česku majú 12 škôl pre pôrodné asistentky. Na Slovensku sú len štyri a majú obmedzené kapacity.
V Prešove sa na pôrodnú asistentku hlásilo 160 záujemcov, ale prijali len 30. Všetkých 160 by sa hneď uplatnilo na trhu práce, pretože ich je nedostatok na celom Slovensku. Tu je primárna chyba. Hovoril som s prodekanom lekárskej fakulty, aby sme otvorili odbor pôrodná asistencia. Stačil by bakalársky a ja to rád budem garantovať. Pripravím program, rád budem učiť, lebo je nedostatok pôrodných asistentiek a záujem je, a nielen z Bratislavy. Musíme si ich vzdelať, lebo naše pôrodné asistentky často skončia v Česku. Všetci to vieme. Urobia si tu bakalára, na magistra idú, dajme tomu, do Olomouca, a už tam zostanú. Lebo práca v pôrodníctve v Českej republike je na úplne inej úrovni ako u nás.
Roky hovoríme, že je málo pôrodných asistentiek. Prečo sa to doteraz nevyriešilo?
Neviem. Keď som bol ešte v Trnave, snažil som sa dohodnúť, aby sa v rámci Trnavskej univerzity otvorila pôrodná asistencia. Asi je to otázka na ministerstvo školstva, lebo pod nich to
spadá. Učím niektoré predmety v Olomouci a nie je problém to začať učiť aj tu. Myslím si, že tretina poslucháčov v Olomouci sú Slovenky, ktoré tam často aj zostanú.
Pôrodnice v Univerzitnej nemocnici Bratislava sú najväčšie na Slovensku. Ako je možné, že ani v takto veľkej pôrodnici v hlavnom meste nie je zabezpečený dostatok lôžok, aby sa napríklad nestávalo, že žena leží inde ako jej dieťa, poprípade aby si mohla vybrať pôrodnicu?
To tiež nie je otázka na mňa. Vrátil som sa sem z Čiech. Počas baby boomu v Českej republike bol aj v Prahe problém s miestami. Zaviedla sa vtedy dokonca povinná registrácia rodičiek, ktorá doteraz určitým spôsobom prebieha. Stávalo sa nám, že sme museli voziť rodičky do Brandýsu nad Labem či do Mělníka. Okamžite sa s tým vyrovnali, momentálne sa rekonštruujú všetky ich pôrodnice. Viem, že na Bulovke vzniklo nové pôrodné centrum, rovnako aj na pôrodníckej klinike 1. lekárskej fakulty.
Stavajú tam nové sály, investujú. U nás mám pocit, akoby malo pôrodníctvo slabú obhajobu pred národom či pred politikmi. Sme akoby na konci záujmu.
O nedostatku miest v pôrodniciach som písala pred dvomi týždňami. Prekvapilo vás, aká reakcia prišla – či už z vedenia nemocnice, alebo od ministerstva zdravotníctva? Vidíte kroky, ktoré by mohli viesť k zlepšeniu situácie?
Niečo budeme musieť urobiť. Neviem čo. S primárom sme pripravili opatrenia na stabilizáciu personálu. Chceme to prebrať s pánom riaditeľom. Momentálne sa musí vyriešiť súčasná kríza a prežiť leto. Potom mu ukážeme návrhy, ktoré by, veríme, mohli stabilizovať stredný personál. Vieme aj to, akým spôsobom pomôcť pôrodným asistentkám, motivovať ich, aby ostali pracovať v našej nemocnici. Je to beh na dlhšiu trať. Budeme sa musieť pripraviť, lebo sa otvorí nemocnica Bory a to tiež spôsobí určitý odliv personálu. Musíme byť v niečom atraktívnejší, než budú Bory. Nie všetko je len o peniazoch.
To nie, ale keď sa otvoria Bory, bude tam nová pôrodnica, ktorá oproti vašim priestorom bude vyzerať lepšie. Ženy zrejme budú mať záujem rodiť tam. Čo viete ponúknuť vášmu personálu?
Dlhé roky bola najlepšia pôrodnica na Slovensku v Trenčíne. Vyhrávali všetky ceny a tí, čo nevyhrali, hovorili, že to je len preto, že v Trenčíne majú zlaté kľučky na dverách. O tom to nie je. Je to o ľuďoch. A ak na Bory neprídu správni ľudia, tak tam najprv pôjde veľa žien, ale ak sa tam bude viesť pôrodníctvo ako v minulom storočí, a v niektorých pôrodniciach sa tak stále vedie, ženy si to rýchlo povedia a nebudú mať záujem. Je to o personále. Ľudia tam nebudú chodiť len preto, že je na izbe chladnička a majú samostatnú izbu. Aj keď intimita a pokoj sú pri pôrode veľmi dôležité. Keď tam však nebudú moderné pôrodné asistentky, ktoré vedú pôrody podľa najnovších poznatkov, rodičky tam nebudú chodiť.
Odíde vám časť personálu na Bory?
Pravdepodobne áno, tomu sa nevyhneme. Lekári mi až tak neprekážajú, tých máme dosť a neustále si vychovávame mladých šikovných kolegov. Najväčší boj bude o pôrodné asistentky. Preto chcem o tom hovoriť s pánom riaditeľom, aby sme ich stabilizovali, nech si nepovedia, že sa im u nás nepáči, a radšej pôjdu na Bory.
Ako sa to dá dosiahnuť? Čo im viete ponúknuť?
To by som si zatiaľ nechal pre seba. Momentálne na našej pôrodnej sále máme veľmi dobrú atmosféru, ale dievčatá sú unavené. Bolo toho strašne veľa. Je to až fráza, že tu bol covid, ale oni preto mali o službu navyše. Jedna musela byť neustále na telefóne, lebo keď prišla covidová rodička, rodila na inom poschodí. Kolegyne pôrodné asistentky to veľmi baví, je tam fantastická atmosféra, ale vidím, že sú unavené. Bude dôležité, aby dostali oddych.
Našťastie sa nám teraz podarilo získať na pôrodnicu štyri nové posily. Keď hovorím s pôrodnými asistentkami, ktoré odišli od nás do svojich rodných miest, hovoria, že im chýba atmosféra, ktorá u nás bola. Nejde len o vyššie mzdy a o to, že pracujem na krásnych pôrodných sálach. Ide aj o kolektív a ten sa snažíme stabilizovať a udržať.
Pri sestrách a pôrodných asistentkách je plat veľkou otázkou. Zatiaľ sa vláda nedokázala dohodnúť na zvyšovaní platov, rokovania s odbormi pokračujú začiatkom augusta. Ako vnímate, že sa dohodli s učiteľmi a štátnymi zamestnancami, ale so zdravotníkmi nie?
To je, samozrejme, nehoráznosť. Najmä keď človek vidí, ako absolútne nezodpovedne sa pristupuje k našim verejným financiám. Čo sa tu všetko financuje za strašné peniaze s nulovým efektom. A my máme staré kardiotokografy a sestry majú platy, aké majú. Neviem ani, čo mám na to povedať. Nedávno nás s Petrom Kaščákom (primár pôrodnice v Trenčíne
– pozn. red.) ako jediných Slovákov pozvali prednášať na veľkú konferenciu v Ostrave, ktorá bola venovaná len pôrodu. Neboli tam len lekári, ale aj pôrodné asistentky, fyzioterapeuti, psychológovia, psychiatri, politici, ekonómovia. Keď som prišiel na Slovensko, rozdiel medzi nami a Českom bol asi 15 rokov. My sme sa nikam nepohli a oni nám zase o ďalších päť rokov utiekli. Rozdiel je obrovský a je to preto, lebo v Česku je obrovský záujem štátu o pôrodníctvo.
Prečo sa náš štát nezaujíma o pôrody?
Neviem. Možno je to tým, že sa to týka žien. Česi majú Ústav pro péči o matku a dítě. Majú samostatné koncové pracovisko, ktoré spolupracuje s najpoprednejšími svetovými pôrodnicami a so svetovými peri nato logickými centrami. Majú 250- lôžkovú kliniku, ktorá sa venuje najťažším stavom. My máme Národný onkologický ústav, Národný ústav detských chorôb, ale nemáme Národný ústav pre starostlivosť o matku a dieťa. Česi majú, my nemáme a mať nebudeme. To, čo sa stavia na Rázsochách, je menšie než Ružinov. Určite tam nebude 200-lôžková pôrodnica, ktorá by centralizovala rizikové tehotenstvá z celého Slovenska.
Začiatkom júla zasadala komisia vedúcich pracovníkov pôrodníc v Univerzitnej nemocnici Bratislava. Na stretnutí sa mali jednotlivé kliniky dohodnúť, ako budú spolupracovať pri pôrodoch. Ako to dopadlo?
Bol som v zahraničí, na jednej som nebol a na druhej som bol online. Vedenie nemocnice bolo veľmi ústretové, vidí problém a snaží sa pomôcť. My sa navzájom vieme dohodnúť a podporiť sa. Padlo tam, že keby už bolo veľmi zle, prevezieme ženu do Trnavy. Myslím, že k tomu nedôjde. Vždy sa budeme vedieť dohodnúť tak, že keď budeme mať plno, podporia nás iné nemocnice a naopak. Vieme si pomôcť. Máme celkovo viac ako 90 lôžok denne pre novorodencov a to by sme mali vedieť zvládnuť.
Neruší sa takto slobodný výber pôrodnice? Že žena si nemôže vybrať, ale ide, kde je miesto?
Žiaľ, ruší. Ale to nie je problém vedenia pôrodníc. Snažíme sa, robíme, čo môžeme. Ale áno, právo na výber zdravotníckeho zariadenia je tým, samozrejme, narušený.
Práve pri pôrode je podstatná psychika a dôvera v pôrodnicu. Ako ženy ovplyvní, keď uvidia, že sa reálne ruší možnosť výberu pôrodnice? Zvýši sa počet žien, ktoré si radšej vyberú pôrodnicu v inom meste či štáte?
Je to špekulatívna otázka, ale to, čo hovoríte, je logické. Dúfam, že to je len otázka tohto leta a na jeseň sa vrátime do starých koľají. A snáď sa nám podarí zohnať ďalšie novorodenecké sestry. Aj atmosféra bude potom menej napätá. Verím, že to bude fungovať.
Chápem, že teraz sú dovolenky, ale personál stále odchádza a nový neprichádza.
To nie je otázka na mňa. Robím, čo môžem. Aj na ulici by som oslovoval pôrodné asistentky, nech k nám prídu. Dievčatám, ktoré k nám chodia na prax, primárka novorodeneckého oddelenia ukáže oddelenie, snažíme sa. Aj riaditeľ má plány, aby mali záujem už pred skončením školy. Manažment nemocnice sa snaží, robíme, čo môžeme, ale možnosti sú obmedzené.
Ak by sme sa chceli v nasledujúcich rokoch dostať aspoň na úroveň Česka, čo musíme urobiť?
V Česku bolo zdravotníctvo neustále v popredí, a to aj keď tam bol Andrej Babiš, o ktorom sa hovorí veľa vecí. Od roku 2000 majú perinatálny aj onkologický program. Tam sa sypú peniaze. Praha má s prijímaním eurofondov rovnaký problém ako Bratislava, ale do zdravotníctva sa dávajú peniaze z iných zdrojov. Vznikajú tam špičkové tímy, ktoré posúvajú svetovú medicínu. České zdravotníctvo je jedno z najlepších na svete, aj napriek relatívne nízkym vstupom. Štát o to má záujem. V novom programovom vyhlásení vlády sú body, ktoré sa venujú len pôrodníctvu, čo všetko sa ženám umožní. Kde to vidíte u nás?
Keď porovnáte české a slovenské pôrodnice, asi sa nedá diviť, že si ženy často vyberú pôrod mimo Slovenska?
Áno. Aj výsledky si porovnajte. Česká republika má výrazne nižšiu perinatálnu úmrtnosť, napriek tomu, že vykazujú tento údaj, ako majú, a my to „falšujeme“.
Ako to falšujeme?
Od roku 2012 celá Európa vrátane Ruska prijala novú definíciu pôrodu a potratu. My ideme podľa starej definície, takže si štatisticky zlepšujeme perinatálnu úmrtnosť.
Takže je to reálne horšie, než ukazujú štatistiky?
Áno. V Európe sú všetky plody nad 500 gramov pôrod – či žijú, alebo nie. Na Slovensku sa mŕtvy plod medzi 500 až 1000 gramami berie ako potrat, takže sa neráta do perinatálnej úmrtnosti. To má dosah aj na matku, ktorá príde o isté benefity, aké sú pri pôrode. Preto nevieme naše výsledky porovnať s inými krajinami. Máme to podľa štatistík lepšie, ale reálne sme na tom horšie ako Česi. Napriek tomu majú o päť percent nižšiu frekvenciu cisárskych rezov, lepšie perinatálne výsledky. Česká republika je pre pôrod jedno z najbezpečnejších miest na svete a ešte tam majú aj iný komfort a prístup k rodičkám.
Pôrod na Slovensku by ste zaradili kam?
Sme nehomogénni. Na obhajobu Slovenska treba povedať, že si nevieme dať rady s vylúčenými komunitami, čo je tiež vizitka štátu. Môžete mať fantastickú zdravotnú starostlivosť, ale keď je veľká skupina ľudí, ktorí ju nekonzumujú, lebo sa k nej nedostanú alebo nevedia, neprídu, budete mať horšie výsledky. Keď porovnáte východ a západ Slovenska, sú tam rozdiely. Ale máme veľmi veľa doháňať, aby sme sa k Čechom priblížili.
Keď som prišiel na Slovensko, rozdiel medzi nami a Českom bol asi 15 rokov. My sme sa nikam nepohli a oni nám zase o ďalších päť rokov utiekli.