Riziko zrušenia letu je o polovicu vyššie ako pred covidom

Letiská po celom svete majú problém s personálom. Zamestnanci odišli pracovať do iných sektorov, kým dovolenkári sa vrátili do lietadiel.

Pravdepodobnosť, že letecká spoločnosť zruší let, je počas tohto leta o 56 percent vyššia než v poslednom predpandemickom lete 2019, zhodnotila cestovka Pelikán.

Nie je to také zlé ako v pandemických rokoch, ktoré ovplyvnili lockdowny. Obmedzení je teraz menej a záujem o leteckú dopravu stúpa. Problémy však spôsobuje nedostatok personálu.

Stabilita letového poriadku sa napriek tomu oproti predošlým dvom rokom zlepšila, hovorí Patrik Vas, šéf komunikácie v Pelikáne.

Počty zrušených leteniek výrazne klesli aj napriek tomu, že letov pribudlo.

V predchádzajúcich rokoch letecké spoločnosti rušili alebo preriedili lety, pretože sa krajiny zatvárali a nepúšťali cestujúcich, ktorí nesplnili epidemiologické podmienky. O takéto destinácie logicky upadol záujem a letecké spoločnosti priebežne upravovali kapacity tak, aby dávali zmysel, vysvetľuje Vas.

Konkrétnym príkladom je Cyprus, o ktorý upadol záujem z týždňa na týždeň po tom, ako zaradil Slovensko na červený zoznam, sťažil a predražil príchod slovenských dovolenkárov.

STÁLE LEPŠIE AKO V PANDÉMII

Aj tohtoročné čísla ešte ovplyvňuje pandémia, keďže v úvode roka zdvihol počty rušených letov variant omikron. Ovplyvnilo to celý prvý kvartál, a tak je možné, že letné údaje by mohli byť o čosi optimistickejšie.

„Stále preto platí, že stabilita letového poriadku je výrazne lepšia ako za posledné dva pandemické roky, a to aj napriek nedostatku personálu na letiskách,“hovorí Vas z Pelikánu. Rušenie letov je podľa neho skôr krajnou možnosťou a aerolínie k nemu nerady pristupujú. Častejšie lietadlá meškajú.

Bežná prax nízkonákladových aerolínií je, že medzi letmi majú 25 – 30 minút na to, aby ich vyprázdnili, vyčistili, naložili novú batožinu a pasažierov a vzlietli. Ibaže ak personál nestíha už na prvom odletovom letisku, problém sa prenáša a v krajnom prípade môže dôjsť k rušeniu letov.

Problémy s rušením či meškaním sa dajú očakávať častejšie na väčších letiskách. Rebríček agentúry Bloomberg z pohľadu meškania a rušenia letov medzi najhoršími označilo napríklad londýnsky Luton aj budapeštianske letisko Ferenca Liszta.

Slovenských dovolenkárov sa problémy s omeškanými či rušenými letmi týkajú o čosi menej než iných, pretože lietajú najmä vo vnútri EÚ a väčšinou bez prestupu, čo zmenšuje riziko komplikácií.

Potvrdzujú to aj ďalšie cestovky: „Túto sezónu neevidujeme zmeškané/zrušené lety,“hodnotil v polovici júla Matúš Milko z kancelárie Hydrotour.

AKO JE TO V BRATISLAVE A ODŠKODNÉ

Čím ďalej, tým viac klientov si vyberá malé letiská ako Bratislava, Košice alebo dokonca Debrecín, ktoré prakticky nemajú žiadne problémy s kapacitami alebo len málo citeľné, opisuje Vas.

Napríklad bratislavské letisko hlási bežne meškania na informačnej tabuli, no spravidla ide zrejme o menšie omeškania spôsobené práve nedostatkom či pomalým nábehom nového personálu.

„Toto bude podľa mňa skôr problém s kapacitami na manipuláciu s batožinou. Ten sa nedá rýchlo odstrániť pre bariéry v procese náboru novej pracovnej sily. Asi sa bude treba zmieriť s tým, že na batožinu si bude treba počkať o trochu dlhšie, no predpokladám, že to je to najhoršie, čo možno za bežných okolností cez túto sezónu na tomto letisku čakať,“predpokladá Roman Berkes, prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií.

Kto zažil komplikáciu so zrušeným letom v dôsledku štrajku leteckého personálu, nemal by počítať s odškodným.

„Cestujúci má nárok na odškodné, ak meškanie nevzniklo z dôvodu mimoriadnych okolností, ktoré letecká spoločnosť nemôže ovplyvniť. Štrajk na letisku je mimoriadna situácia,“vysvetľuje Vas.

Klient má nárok na odškodné vtedy, keď let mešká aspoň 3 hodiny (počíta sa čas príletu do finálnej destinácie, nie čas odletu), alebo mu zrušili let a neoznámili mu to aspoň 14 dní vopred.

Berkes si myslí, že toto je priestor, v ktorom sa niektoré aerolínie snažia nájsť spôsob, ako platiť čo najnižšie odškodné. Ak majú signál od letiska, že ich let možno nebudú vedieť vypraviť načas, snažia sa ho radšej zrušiť. „V tom prípade totiž musia hlavne vrátiť naspäť cenu letenky, ale pri meškaní nad určitý počet hodín platia podľa európskych pravidiel odškodné od 250 eur, a to je obvykle oveľa viac než cena, za ktorú letenky pôvodne predali,“hovorí Berkes.

Takto sa podľa neho rušia lety rad-radom po celom svete. „Je to nekonečný kruh, v ktorom sa prenáša meškanie z letiska na letisko a s tým aj obavy z odškodného.“