Sankcie fungujú, ale len tam, kde sme to umožnili

Každý deň, keď sa mocní ľudia v Pekingu pozrú na svojich kolegov v Moskve a povedia si „Za toto nám to nestojí“, je dňom, keď sankcie fungujú

Vposlednom čase sa rozšírili názory, že sankcie, ktoré EÚ prijala voči Rusku po invázii na Ukrajinu, nefungujú. Tento argument je však veľmi vzdialený realite – sankcie v tejto chvíli fungujú všade tam, kde sme to umožnili.

TRI CIELE V AKCII

Sankcie sledujú väčšinou jeden z troch cieľov. Buď sú smerované na prinútenie druhej strany zmeniť kurz politiky, alebo sú smerované na obmedzenie druhej strany pri vykonávaní nejakej činnosti, ktorá sa nám nepáči, prípadne sú myslené ako signál pre ostatných, že nejaký druh správania nebudeme tolerovať. Veľmi často ide o mix dôvodov alebo dokonca o všetky z nich. Tieto mechanizmy poznáme aj z každodenného života. Ak vaše dieťa začne biť súrodenca, možno ho pošlete do kúta. To znamená, že ho potrestáte a dúfate, že nabudúce už nikoho kockou do hlavy biť nebude (prinútenie). Zároveň však prerušíte možnosť biť ho kockou v tejto konkrétnej chvíli (obmedzenie). A keď zvyšok potomstva vidí jedného z nich smutne v rohu, je to pre ne poučenie do budúcnosti (signál).

Keď sa pozrieme na súčasné západné sankcie voči Rusku, vidíme všetky tri ciele v akcii. Sankcie sú dostatočne účinné ako signál. Ako mnohí pozorovatelia hovoria, čínski predstavitelia v Pekingu veľmi pozorne študujú západné sankcie voči Moskve a snažia sa zistiť, či by podobné sankcie mohli byť aplikované aj na nich v prípade útoku na Taiwan. Každý deň, keď sa ľudia v Pekingu pozrú na Moskvu a povedia si „Za toto nám to nestojí“, je dňom, keď sankcie fungujú. A dodnes fungujú relatívne dobre.

Sankcie sú takisto účinné ako obmedzenie. Svetová banka očakáva, že ruské HDP sa v tomto roku prepadne o 11 percent. Ruská ekonomika úplne nekľakla len pre dva faktory – ruská industriálna produkcia je zameraná najmä na domáci trh a EÚ ako najlepší zákazník má stále dopyt po hlavných ruských exportných artikloch, teda po rope a plyne. Pri bližšom pohľade však vidíme vznikajúce problémy. Vkusno i točka napríklad neponúka hranolčeky, pretože zahraniční dodávatelia nedodávajú polotovar a ruská úroda zemiakov nebola „nič moc“ (nie je veľkým tajomstvom, že zahraničné reťazce museli v minulosti dovážať hranolky letecky zo zahraničia, pretože kvalita a množstvo zemiakov v Rusku neboli dostatočné).

NIČ PREKVAPUJÚCE

Ruský McDonald’s však nie je jediný, čo má problém. Aj vojenský priemysel má významné nedostatky pri obnove a budovaní nového vojenského materiálu a zariadení. V istom momente došlo k tomu, že čipy boli zhabané z výrobní umývačiek riadu či práčok. Porovnajte si, čo všetko vie robiť vaša práčka, s tým, čo vie urobiť váš počítač, aby ste zistili, ako veľmi klesá kvalita ruského vojenského materiálu. To, že Rusko napríklad používa najnovšie hypersonické strely Kinžal na útoky na ukrajinské mestá, väčšina vojenských analytikov interpretuje ako znak nedostatku balistických striel. Ďalším krokom bude používanie menej sofistikovaných rakiet, ktoré budú zabíjať desiatky civilistov (čo Rusom očividne neprekáža), ale potom príde moment, keď sa Rusi budú musieť rozhodnúť, či vyprázdniť sklady alebo ukončiť boje.

Sankcie boli zatiaľ neúčinné ako nástroj na donútenie Ruska zastaviť vojnu a stiahnuť sa z Ukrajiny, ale to nie je také prekvapujúce. Po prvé, väčšina akademikov študujúcich sankcie by vám povedala, že sankcie len zriedka dosiahnu svoj koercívny cieľ. Ak je totiž cieľom sankcií niečo, čo druhá strana považuje za národný záujem alebo významný statusový cieľ, je nepravdepodobné, že by zľavila zo svojich cieľov len pre sankcie. Kalkul v Moskve sa môže zmeniť s nepredpokladaným vývojom (napríklad palácový prevrat). Zároveň naše ciele nielenže nie sú presne formulované, ale vo svojej maximalistickej interpretácii sú pre súčasné ruské vedenie neakceptovateľné.

To, že sankcie voči Moskve fungujú, neznamená, že nás nič nestoja. EÚ historicky používala sankcie voči krajinám, s ktorými sme mali malú obchodnú výmenu. Sankcie voči Rusku od roku 2014 sú jednými z mála príkladov, keď boli sankcie uplatnené voči krajine, s ktorou máme bohaté obchodné vzťahy. V roku 2014 to firmy dokázali relatívne dobre zvládnuť. Avšak to, čo zažívame dnes (najmä ruské hry s plynom), je niečo, čo už v roku 1985 opisoval americký profesor David Baldwin – schopnosť štátov používať ekonomické sankcie je do veľkej miery daná ich schopnosťou zvládnuť ekonomické kroky.

Ak sa teda čudujeme, prečo máme plyn za trojnásobné ceny, neviňme sankcie voči Rusku, ale politikov, ktorí desaťročia budovali nezdravú závislosť od ruského plynu a ropy. Sankcie voči Rusku totiž fungujú veľmi dobre a prinášajú výsledky všade tam, kde je to možné. Na čo nás však politici za niekoľko dekád nepripravili, je, že sankcie prinášajú následky aj pre nás. V porovnaní s útekom do protiraketového krytu je však studená sprcha stále nízkou cenou.

Sankcie boli zatiaľ neúčinné ako nástroj na donútenie Ruska zastaviť vojnu a stiahnuť sa z Ukrajiny, ale to nie je také prekvapujúce.

prednáša medzinárodnú politiku na Erazmovej univerzite