Takéto sucho na Slovensku ešte nebolo

Toto sucho je výnimočné, lebo sa momentálne vyskytuje na takmer celom území Slovenska a trvá dlho, keďže sa prejavuje už štvrté ročné obdobie po sebe, vraví klimatológ Pavol Faško zo SHMÚ

Slovensku chýbajú zrážky, ktoré by mali dlhodobejší charakter – voda zo zrážok pri búrke sa nevsiakne a odtečie po zemskom povrchu alebo sa vyparí, ak je čoskoro teplo. „Také zrážky veľmi nepomohli rastlinám a už vôbec nemali vplyv na to, aby sa podporila hladina podzemnej vody,“vraví klimatológ Pavol Faško.

Podľa neho sa čoraz častejšie budeme dostávať do situácie, že úroda bude menšia ako očakávaná. Odborník zo SHMÚ vysvetľuje, že najzraniteľnejším územím, čo sa týka sucha, je juh stredného Slovenska.

Aký je aktuálny stav sucha na Slovensku?

Aktuálny stav je pre Slovensko dosť netypický, lebo sucho sa prejavuje takmer na celom území. Existujú regióny, kde je mimoriadne až extrémne sucho, a aj také regióny, kde stav síce nie je až taký nepriaznivý, ale aj v nich je sucho. Na Slovensku bývali v minulosti oblasti, ktoré z času na čas trpeli suchom, ale boli územne ohraničené. Zato teraz má sucho takmer absolútnu celoslovenskú platnosť.

Keď sa na Slovensku pred niekoľkými desaťročiami v nejakom regióne vyskytlo sucho, časovo bolo obmedzené. To znamená, že sa vyskytovalo v istom období. Ale teraz sa prejavuje už štvrté ročné obdobie po sebe. Začalo sa prejavovať už počas minuloročnej jesene.

Ak sucho trvá dlho, jeho negatívne dôsledky sa ešte zvýrazňujú. To je nebezpečné. Badáme to v niektorých hydrologických charakteristikách – v niektorých potokoch a korytách menších riek sa na niektorých úsekoch stráca voda. Je to jasný signál, že sucho sa dostalo príliš ďaleko.

Sú regióny Slovenska, kde sa sucho v minulosti nezvyklo vyskytovať, ale tento rok ich zasiahlo?

Áno, sucho sa prejavuje aj v oblastiach severného a severozápadného Slovenska, kde s ním nemajú veľa skúseností. Vyplýva to aj z údajov o zrážkach. Vezmime si Oravskú Lesnú. Od 1. septembra 2021 do 17. júla 2022 tam spadlo 802 milimetrov zrážok. Na prvý pohľad to znie dobre, lebo ide o niečo viac ako dvojnásobné množstvo zrážok v porovnaní s oblasťami, kde je momentálne najväčšie sucho. Napriek tomu nejde o množstvo zrážok, ktoré by malo zodpovedať Oravskej Lesnej v danom období. Aj keď spadlo 802 milimetrov zrážok, ide len o 79 percent z dlhodobého priemernému úhrnu zrážok. Deficit zrážok bol 212 milimetrov. Deficity zrážok v oblastiach, kde sucho nie je až také výrazné, ako je napríklad Oravská Lesná, sú porovnateľné s oblasťami, ktoré momentálne trpia výrazným suchom.

Nie je problémom aj to, že hoci zrážky spadnú, je to v krátkom časovom období, takže z dlhodobého hľadiska je sucho? Povedané inak – nemení sa distribúcia zrážok v čase, keď nepadajú postupne, ale naraz?

Tak to naozaj je. Chýbajú nám zrážky, ktoré by zasiahli celé územie Slovenska a trvali by viac ako deň. Teraz sa drvivá väčšina zrážok vyskytla pri prehánkach a búrkach. V niektorých prípadoch išlo o dažde, keď spadlo niekoľko desiatok milimetrov zrážok. Ale keď sa búrka skončila, možno ešte v ten deň začalo svietiť slnko. Voda zo zrážok pri búrke odtiekla po zemskom povrchu, takže sa nevsiakla. Ak začalo svietiť slnko – buď ešte v ten deň, alebo v nasledujúcich dňoch – a prišlo teplo, voda sa veľmi rýchlo vyparovala. Také zrážky veľmi nepomohli rastlinám a už vôbec nemali vplyv na to, aby podporili hladinu podzemnej vody.

Aby som to zhrnul, toto sucho je v porovnaní s minulosťou výnimočné svojím rozsahom aj dĺžkou trvania a vymyká sa tomu, čo poznáme z minulosti?

Áno. Sucho, ktoré trvá už štyri ročné obdobia, je naozaj veľmi výnimočné. Výnimočné je aj rozsahom – toto sucho zasahuje regióny, kde na to predtým neboli podmienky. Vo vysokohorských polohách sa dosť rýchlo roztopila snehová pokrývka. Síce tam bol sneh, ale jar bola suchá a slnečná. Sneh sa topil a vyparoval. V máji začalo byť nadnormálne teplo a topenie snehovej pokrývky sa zrýchľovalo.

Išlo o príčinu toho, čo sa udialo v Alpách – sneh sa tam roztopil tak rýchlo, že niektoré vrcholové meteorologické stanice v Alpách zaznamenali v tohtoročnom lete najskoršie roztopenie snehovej pokrývky v celej histórii svojej prevádzky. Viedlo to k tomu, že sa odkryli ľadovce, ktoré by v čase, keď došlo k nešťastiu na Marmolade (zosuv ľadovca 3. júla si vyžiadal 11 obetí, z toho dvoch Čechov), boli ešte pokryté snehom. Keďže boli odkryté, topenie ľadovca sa ešte urýchlilo.

Je toto sucho ojedinelou anomáliou alebo vidíte dlhodobejší trend? Ide o prejav klimatickej zmeny?

Áno, ide o prejav klimatickej zmeny. Slovensko má rôznorodé prírodné podmienky a máme aj oblasti, kde sú podmienky naklonené tomu, aby v nich vznikalo sucho. Keď hydrológovia robili štúdie – možnože ešte koncom 20. storočia –, zistili, že najzraniteľnejším územím bude juh stredného Slovenska. Toto leto sa to potvrdilo. V tejto oblasti sú asi najväčšie problémy.

Čo sa týka frekvencie výskytu sucha, už niekoľko rokov po sebe registrujeme sucho každý rok. Tak to v minulosti nebolo. Vtedy sa sucho vyskytovalo iba v niektorých rokoch len na časti nášho územia a v časti ročného obdobia, väčšinou v priebehu leta či niekedy na jeseň. Tak často ako dnes sa sucho počas jari nevyskytovalo. Rozhodne sa nedialo, aby sucho trvalo viac ročných období po sebe.

Humánny geograf a analytik z Úradu vlády SR Samuel Achberger tento mesiac pre Denník E povedal: „Máme falošnú predstavu, že Žitný ostrov nás bude navždy zásobovať vodou, ale aj on má svoje limity a začíname na ne narážať.“Súhlasíte s ním?

Žitný ostrov má svoje limity, ale aj v tejto situácii sú zdroje vody na Žitnom ostrove k dispozícii. Môžeme ich využívať v takom rozsahu ako doteraz. Tým nechcem povedať, že sú nekonečné.

Bude záležať na tom, ako bude sucho postupovať ďalej. Súvisí to aj s tým, čo sa deje v Dunaji. Režim vodnosti Dunaja je iný ako režim vodnosti našich riek. Dunaj je veľtok, ktorý má zdroje v Alpách. Možnosť výrazného obmedzenia prietoku Dunaja nie je taká ľahká ako v riekach, ktoré tečú na väčšine územia Slovenska.

Na niektorých územiach Slovenska teraz zaznamenali reálny problém s vodou, napríklad sa sprchovali a prali iba večer. Prestane byť voda u nás v budúcnosti samozrejmosťou a bude jej nedostatok?

Prežívame to už v súčasnosti. Podľa scenárov klimatickej zmeny pre nasledujúce desaťročia bude teplota vzduchu ďalej rásť. Voda sa tak bude spotrebovávať na výpar. Určite budú v budúcnosti existovať situácie, keď bude nedostatok zrážok, vodné zdroje preto budú strácať pôvodné kapacity.

Stav, ktorý prežívame dnes – aj keď pre niektoré oblasti ide o novú skúsenosť –, nemusí byť v budúcich desaťročiach ojedinelým javom. Veľmi bude záležať na geologickom zložení, čiže na tom, či voda, ktorá padá zo zrážok, môže vsakovať do hlb