Koncom roku 2023 môžu byť úroky 4 %

Ceny hypoték môžu ísť do roka a pol o jeden percentuálny bod hore, vraví Mária Valachyová

Hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová hovorí, že ceny hypoték stúpnu, no nečaká, že až na také úrovne ako v Česku, kde je už bežných aj viac ako šesť percent.

Európska centrálna banka (ECB) tento mesiac prvýkrát po 11 rokoch zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu o pol percentného bodu. Dôvodom je vysoká inflácia, v júni v priemere v eurozóne dosiahla takmer 9 percent. Neprichádza so zvyšovaním úrokov neskoro? Pomôže to spomaliť rast cien?

ECB bola jednou z posledných globálnych centrálnych bánk, ktoré pristúpili k zvyšovaniu úrokových sadzieb v reakcii na vysokú infláciu. Naozaj prichádza s týmto krokom po dekáde. Myslím si, že sa chceli trochu uistiť, že súčasný inflačný vývoj sa naozaj pretaví do jadrovej inflácie, čiže nebude ťahaný iba cenami komodít, ale ovplyvní aj dlhšie inflačné očakávania. Chceli sa vyhnúť chybe, ktorú spravili v roku 2011, keď začali zvyšovať sadzby a potom ich museli znovu znižovať. Tých 50 bázických bodov, o ktoré zvýšili úrokové sadzby, asi infláciu výrazne neovplyvní. Potenciál zabrzdiť rast cien má ďalšie zvyšovanie sadzieb.

O koľko sa ešte zvýšia?

Trh počíta s tým, že ECB by mohla kľúčové úrokové sadzby zvýšiť na 2 percentá. To by už mohlo ovplyvniť inflačné očakávania, na ktoré sa ECB pozerá. Sleduje aj infláciu v eurozóne, no pozerá sa najmä na očakávania do roku 2023 až 2024. Tie už aj v ich očiach stúpli, preto sa rozhodli reagovať zvýšením úrokových sadzieb.

Ako dlho budeme mať na Slovensku vysokú infláciu?

Očakávame, že v tomto roku by inflácia za celý rok mohla byť okolo 11,5 percenta. To je naozaj relatívne vysoká inflácia, akú sme tu nevideli dvadsať rokov. Budúci rok ostane ešte vysoká, možno niekde okolo 8 percent, najmä preto, že očakávame, že ceny energií budú ďalej rásť. Ceny energií pre domácnosti sú regulované, určujú sa k januáru alebo k septembru. Očakávame, že v januári pôjdu nahor najmä ceny zemného plynu tak, ako to bolo avizované, a predovšetkým tie potiahnu infláciu nahor. Minimálne tento a budúci rok bude inflácia relatívne vysoká, potom by už mala začať klesať. Do normálnych hodnôt, na ktoré sme zvyknutí, sa vráti po tom, čo sa stabilizujú ceny energií a novej úrovni sa prispôsobí celá ekonomika. Časy, keď boli lacné energie, sú už za nami.

Pôjdu v budúcom roku hore aj ceny potravín, prípadne ďalších tovarov a služieb?

Nečakáme, že by ceny potravín stúpli tak výrazne ako tento rok. Výraznejšie by mohli rásť najmä ceny zemného plynu, v januári môžu ísť hore o 50 percent, a ceny tepla by mohli dosiahnuť dvojciferný rast. V cenách ostatných tovarov a služieb sa môžu zohľadniť predchádzajúce nárasty cien energií. Čiže ceny toho, čo sa nazýva jadrová inflácia, teda tovarov a služieb okrem energií a potravín, takisto zohľadnia nejaký rast cien energií, a budeme tam vidieť možno päť- až šesťpercentné rasty.

Predpokladáte, že v roku 2023 budeme mať v priemere 8-percentnú infláciu. K akému spomaleniu inflácie dôjde v roku 2024 alebo 2025? Na dve percentá?

Skôr na tri-štyri percentá, ale bude to závisieť od vývoja cien energií.

Banky zvyšujú úroky na hypotéky už od jari. Prečo, keď ECB začala dvíhať úroky až teraz?

Súvisí to s tým, že hypotéky sa odvíjajú od úrokových sadzieb dlhších splatností, teda troj- až päťročných podľa dĺžky fixácie, a tieto sadzby šli na medzibankovom trhu výrazne hore už pred rozhodnutím ECB. Stúpli o 2 percentuálne body už od začiatku roka, bol to výrazný nárast a banky ich ešte v plnej miere nepremietli do úrokov pre klientov. Trh vidí, že inflácia je naozaj vysoká, a očakával reakciu ECB. Krátke splatnosti úrokových sadzieb, napríklad jednomesačný alebo trojmesačný Euribor, nešli až tak hore, pretože tie viac reagujú práve na kroky ECB. Tým, že depozitná sadzba sa minulý týždeň zvýšila z –0,5 percenta na 0 percent, sa krátke splatnosti začnú ešte len teraz dvíhať.

Takže hypotéky zdraželi už skôr preto, lebo samotné banky si už skôr začali požičiavať peniaze drahšie?

Presne tak. Celoeurópsky medzibankový trh už počítal s tým, že v horizonte troch rokov budú úrokové sadzby niekde inde, preto sa napríklad trojročné peniaze požičiavali za vyššie sadzby.

Teraz sa sadzby na hypotéky pohybujú medzi dvoma až tromi percentami, možno mierne vyššie. Kam až sa môžeme dostať s úrokmi hypoték o rok alebo o dva roky?

Trh podľa vývoja medzibankových sadzieb očakáva, že ECB pristúpi k opatrnejšiemu rastu svojich sadzieb a skončí niekde pri dvoch percentách. Čiže nie ako Fed alebo regionálne centrálne banky, ktoré majú úrokové sadzby nad siedmimi percentami.

Napríklad Česká národná banka.

A nielen ona, ale aj poľská či maďarská centrálna banka, všetky sú nad alebo blízko siedmich percent. Trh čaká, že sadzby v eurozóne budú okolo dvoch percent, a to je zohľadnené aj v cenách dlhších splatností úrokových sadzieb. Druhá vec, na ktorú sa pozeráme, sú výnosy slovenských štátnych dlhopisov, pretože tie sú alternatívou pre banky, do čoho investovať na dlhšie obdobie.

Tam už začali trochu rásť úrokové rozpätia, napríklad oproti nemeckým štátnym dlhopisom. Tým, že ECB nakupuje menej štátnych dlhopisov, viac sa zohľadňuje riziko daného štátu a výnosy išli trochu hore. Takže keď si vezmeme, kde očakávame medzibankovú krivku a výnosy štátnych dlhopisov, ceny hypoték môžu ísť ešte v horizonte do konca roku 2023 o jeden percentuálny bod hore.

Znamená to, že na konci roku 2023 môžu byť okolo 4 percent?

Áno.

Ak si teraz berie niekto novú hypotéku, na aké obdobie by si mal zafixovať úrokovú sadzbu?

Závisí to od jeho preferencií. Úrokové sadzby by mali byť nastavené férovo v závislosti od toho, čo očakáva trh a kde budú medzibankové sadzby v budúcnosti. Ak si niekto berie teraz úver a záleží mu na tom, aby sa mu sadzba veľmi nemenila v dlhom časovom horizonte, je lepšie zafixovať si dlhšie splatnosti. Záleží, aké sadzby banky ponúkajú.

Čiže je dobré uvažovať o fixácii úroku na 5 alebo na 10 rokov?

Môže to byť úrok na 3, 5 alebo 10 rokov podľa toho, ako je nastavený klient.

Vidíte na číslach, že stúpol počet tých, ktorí si fixujú úroky na hypotéky napríklad na 10 rokov?

Vidíme, že na celom trhu aj v Slovenskej sporiteľni stúpol záujem o 10-ročné splatnosti. Vidíme, že ľudia sú trochu averzní, pokiaľ ide o zmeny v ich splátkovom kalendári, snažia sa vedieť dopredu, koľko budú platiť za hypotéku, aby vedeli, aký príjem si musia odložiť na splátku. Preto je záujem o dlhšie splatnosti vyšší.

Ak má niekto nízky úrok, čiže mu niekoľko mesiacov, možno rok-dva bude dobiehať stará fixácia, mal by teraz refinancovať hypotéku?

Nie je to podľa mňa nevyhnutné. Keď sa im končí fixácia o pár mesiacov, ponuka, ktorú by dostali teraz, nebude veľmi rozdielna od ponuky o pár mesiacov, čiže úroky nebudú veľmi rozdielne.

Ak sa niekomu skončí výhodná fixácia o rok alebo o dva roky?

Predpokladám, že sadzby budú aj o rok férovo nastavené, tak ako sú aj teraz. Z môjho pohľadu je to jedno. Keď si člo

Vidíme, že na celom trhu aj v Slovenskej sporiteľni stúpol záujem o 10-ročné splatnosti. Vidíme, že ľudia sú trochu averzní, pokiaľ ide o zmeny v ich splátkovom kalendári, snažia sa vedieť dopredu, koľko budú platiť za hypotéku, aby vedeli, aký príjem si musia odložiť na splátku.

keby mala vláda veľmi jasne stanovené priority.

Podľa júnovej prognózy ministerstva financií štát vyberie v budúcom roku na daniach o 2 miliardy viac, ako počíta v rozpočte. Naozaj bude mať vláda k dispozícii dve miliardy navyše na svoje výdavky, teda aj na vyššie platy v štátnej správe a rodinný balíček, alebo je veľký problém, že zatiaľ neukázala opatrenia, ktorými ich chce kryť?

Je to trochu neštandardné. Vždy je dobré vedieť, keď ideme rozdeľovať peniaze, z čoho to pokryjeme. Tie dve miliardy vyšších daňových príjmov vyzerajú naozaj reálne. Je to najmä vďaka inflácii. Rastie výber DPH z vyšších cien, tiež výber dane z príjmu právnických a fyzických osôb. Určite by malo ministerstvo financií ukázať aj prognózu výdavkov. Inštitút finančnej politiky má výborne vypracované prognózovanie daňových príjmov a pozerá sa na daňové výdavky, ktoré sú naviazané na makroveličiny, ako je inflácia, a to je štvrtina všetkých výdavkov. Zvyšné výdavky nepoznáme, nie sú tak detailne spracované a to tu chýba. Je veľmi pravdepodobné, že miliardu na vyššie platy a viac ako miliardu na rodinný balíček len tak ľahko nenájdeme.

Takže by bolo správne, keby vláda predložila napríklad v septembri návrh na zvýšenie niektorých daní, prípadne na šetrenie výdavkov?

Skôr to šetrenie výdavkov alebo by mala prehodnotiť balíčky opatrení. Ekonomika má nejakú kapacitu príjmov a výdavkov, a koláč, z ktorého môžeme deliť, nie je nekonečný.

Keď sme sa bavili o vyšších úrokoch, hovorili sme o úveroch. Pôjdu výraznejšie hore aj úroky na vkladové produkty?

Na depozitách, ako sú bežné účty, zrejme tak skoro nie. Depozitná sadzba ECB sa zatiaľ zvýšila len z –0,5 percenta na nulu. ECB by musela viackrát zvýšiť tieto sadzby, aby to mohli cítiť aj klienti. Skôr si viem predstaviť, že niektorá banka môže prísť s akciovou ponukou a začať ponúkať zaujímavejšie výnosy na termínovaných depozitách.

Drahšie si požičiavajú aj štáty, Slovensko približne za dve až tri percentá podľa toho, na koľko rokov. Pôjdu tieto úroky ešte vyššie a môžu mať niektoré štáty problém s financovaním svojho dlhu?

Nárast úrokov, ktoré platí Slovensko, bol relatívne malý. Sme súčasťou eurozóny a výnosy slovenských štátnych dlhopisov sú teraz 2,2 percenta. Za obsluhu dlhu platíme zhruba miliardu ročne, čo je asi jedno percento HDP. Keď sa nám úroky zdvojnásobia, tak počas povedzme piatich rokoch, alebo aj dlhšieho horizontu, dokedy sa splatí a obmení terajší štátny dlh, sa nám budú zvyšovať aj náklady na obsluhu verejného dlhu. Ale nárast nie je nejaký veľký, dve až tri percentá sú podľa mňa pre štát zvládnuteľné a nehrozí riziko, že by sme to nemali vedieť splácať. Keď to porovnáme s okolitými krajinami, české štátne dlhopisy v lokálnej mene sú nad štyrmi percentami, maďarské a poľské ešte vyššie. Pri nich bola zmena nákladov na obsluhu štátneho dlhu výraznejšia. U nás je to zatiaľ veľmi nízky a manažovateľný rast.

Prirážka našich 10-ročných dlhopisov voči nemeckým bundom však patrí v eurozóne skôr medzi vyššie. Prečo?

Toto presne neviem povedať. Naša prirážka bola veľmi nízka, potom však rástla a je pravdepodobné, že rozpätie medzi úrokovými sadzbami sa ešte viac rozšíri. Dlho to bolo sanované nákupmi dlhopisov zo strany ECB. Trh nereflektoval riziko krajín tak, ako by teoreticky mal. Vraciame sa tak do štandardnej situácie, čiže investori si vypýtajú to, čo za svoje pôžičky považujú za vhodné.

Je Taliansko z tohto pohľadu v horšej situácii ako Slovensko?

Určite áno. Majú výrazne vyšší dlh, my máme momentálne verejný dlh asi 63 percent HDP. To je výrazne menej, ako je priemer eurozóny, a už nehovorím o najzadlženejších európskych krajinách. Myslím si, že z pohľadu obsluhy štátneho dlhu a z pohľadu zadlženia sme na tom veľmi dobre. Musíme si však dávať pozor na to, aby sme nezhoršili dlhodobú udržateľnosť verejných financií. To znamená, aby sme neodsúhlasovali výdavky dokonca v miliardách eur bez finančného krytia.

ECB avizuje, že bude pomáhať štátom eurozóny, ak by im hrozilo, že im prudko zdražejú pôžičky. O čo má ísť?

Detaily programu ešte nezverejnila, iba povedala, že sa bude snažiť zabrániť nefungovaniu menovej transmisie. Necháva si otvorené dvierka, aby vedela pomôcť práve krajinám, ako je Taliansko, a ďalším krajinám, ktoré sa dostanú do problémov, keď im budú výrazne rásť výnosy na dlhopisoch.

Je rast výnosov aj nejakou brzdou pre ECB, aby nezvyšovala prudko úroky?

Myslím si, že je to jeden z faktorov, ktoré brali do úvahy. Jednak sme videli snahu nereagovať na infláciu, ktorá bola ťahaná komoditami, ďalej neopakovať situáciu z roku 2011 a možno chcela dať krajinám aj trochu priestor vyrásť zo svojich dlhov. Keď rastie inflácia, rastie aj nominálne HDP a dlh voči nemu sa teda zmenšuje.

Dlho sme boli zvyknutí na to, že euro bolo drahšie ako dolár, kurz sa však priblížil k parite. Preklopí sa to v prospech dolára alebo nie?

Nateraz nevidím veľa faktorov, ktoré by hrali v prospech Európy. Keby sa skončila ruská invázia na Ukrajine, určite by to pomohlo celej Európe. Aj preto, že by sme mali lacnejšie komodity. Zatiaľ sa to nečrtá. Amerika začala zvyšovať sadzby skôr, čo tiež pomohlo doláru, teraz to bude Európa dobiehať, ale to všetko už trh započítal do cien. Skôr si myslím, že budeme vidieť silnejší dolár dlhšie obdobie, možno aj rok.

Aj keby ECB zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu na 2 percentá, nezvyšuje to riziko recesie. Je to úplne iná situácia ako v Česku, kde majú sadzby už viac než sedem percent, a dochádza tam k výraznejšiemu utlmeniu ekonomickej aktivity.