Je Rusko teroristický štát, ako tvrdí Kyjiv?
Ak by USA v súvislosti s Ruskom použili pojem „štátom podporovaný terorizmus“, jeho ekonomiku by to podľa Forbesu poškodilo na celé desaťročia.
Keď koncom júna ruská raketa zasiahla obchodný dom v meste Kremenčuk, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vystúpil so silným vyhlásením. „Je tu niekto, kto nesúhlasí s tým, že toto je terorizmus?“opýtal sa zahraničných lídrov, ktorí ho počúvali v New Yorku.
V priestoroch obchodného domu bolo v čase protivzdušného poplachu 200 až tisíc ľudí. Mnohí stihli ujsť, no útok si aj tak vyžiadal najmenej dvadsať obetí a desiatky zranených.
„Ruský štát sa stal najväčšou teroristickou organizáciou na svete,“pokračoval Zelenskyj.
Jeho vláda už mesiace žiada, aby Rusko za „teroristický štát“označili aj iné krajiny, čo zatiaľ urobila iba Litva. V Spojených štátoch amerických o tom prebieha diskusia.
MEDZINÁRODNÝ OZBROJENÝ KONFLIKT
Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak pre portál Politico napísal, že označenie Ruska za teroristický štát by malo „zásadné právne následky“.
Podľa Jermaka terorizmus nemusí byť len nástrojom malých ozbrojených skupín. Tvrdí, že ho môžu využívať aj superveľmoci proti malým krajinám, teda aj Rusko proti Ukrajine.
Slovenský expert je však z právneho hľadiska skeptický. „Ruskú federáciu nemožno označiť za teroristický štát, pretože takýto pojem v medzinárodnom práve neexistuje,“vysvetľuje Lukáš Mareček z Katedry medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov Univerzity Komenského v Bratislave.
Keďže tento termín v právnom zmysle neexistuje, podľa právnika by označenie Ruska za „teroristický štát“nemalo žiadne právne následky. Najbližšie má k nemu pojem „teroristická skupina“.
„Pri nej hovoríme o skupine osôb, ktorá sa navzájom koordinuje a existuje s cieľom páchania terorizmu,“vraví Mareček a zdôrazňuje, že za ňu možno označiť výlučne neštátnych aktérov.
„Teroristickou skupinou napríklad môže byť Hizballáh, ale nikdy nie Libanon,“pokračuje.
Jermak vo svojom texte navrhuje ešte jedno označenie, ktoré podporuje aj šéfka americkej snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová. Ide o „štátom podporovaný terorizmus“.
Ak by ho Spojené štáty v súvislosti s Kremľom použili, z ekonomického hľadiska by mu tým mohli výrazne uškodiť. Mareček však upozorňuje, že z právneho hľadiska tento termín nie je presne definovaný.
„O štátom sponzorovanom terorizme hovoríme, ak štát podporuje teroristickú skupinu,“vysvetľuje s tým, že táto podpora môže byť finančná, materiálna, ale aj informačná.
„Dôvodom je, že štát sa chce vyhnúť otvorenému konfliktu alebo zodpovednosti. Teroristická skupina teda pôsobí ako predĺžená ruka štátu,“pokračuje.
Súčasné ruské akcie podľa právnika pod tento termín nepatria: „Rusko neposkytuje prostriedky teroristickej skupine, aby škodila Ukrajine, ale jej ozbrojené sily sa priamo zapájajú do bojových operácií. Ide o medzinárodný ozbrojený konflikt.“
Mareček vraví, že za teroristické skupiny by sa teoreticky mohli označiť doneckí a luhanskí separatisti na východe Ukrajiny. „Aj v ich prípade by som skôr hovoril o páchaní vojnových zločinov, nie o terorizme,“myslí si. S terorizmom ako takým je to pritom v medzinárodnom práve komplikované. Problém spočíva v tom, že neexistuje jeho ustálená definícia.
Právnik vysvetľuje, že so všeobecnou definíciou prišiel aspoň Špeciálny tribunál pre Libanon. Zahŕňa spáchanie trestného činu alebo hrozenie trestným činom, úmysel šíriť strach medzi obyvateľstvom a cezhraničný prvok.
„Práve Špeciálny tribunál pre Libanon však uviedol, že v medzinárodnom spoločenstve nie je ustálené, či je možné terorizmus spáchať aj v kontexte ozbrojeného zločinu,“uvádza Mareček.
Zdôrazňuje, že ruskí predstavitelia podľa medzinárodného práva môžu niesť osobnú trestnú zodpovednosť aj bez označenia „terorizmus“.
Napríklad svojvoľný a cielený útok na civilné obyvateľstvo, akým bol podľa Ukrajincov aj spomenutý útok na Kremenčuk, je vojnovým zločinom.
Vojnovými zločinmi sa pritom zaoberá Medzinárodný trestný súd v Haagu. Jeho úlohou je stíhať jednotlivcov, nie štáty. Rusko síce právomoci tohto súdu neakceptovalo, ale Ukrajina ich čiastočne akceptuje. To znamená, že ak niekto spácha na Ukrajine zločin, možno ho stíhať.
ČAKÁ SA NA BLINKENA
Z vyjadrení ukrajinských predstaviteľov vyplýva, že viac ako o právnych následkoch sa diskutuje o ekonomických.
Napríklad Jermak naznačuje, že mnohí by mali s „teroristickým štátom“menšiu ochotu obchodovať. Na túto deklaráciu vyzýva Kyjiv svojich západných spojencov už od apríla, ale zatiaľ zareagovala iba Litva.
„Ruská federácia, ktorej ozbrojené sily svojvoľne a systematicky útočia na civilné siete, je štátom, ktorý podporuje a dopúšťa sa terorizmu,“píše sa v rezolúcii, ktorú prijal jej parlament. Už dlhšie sa diskutuje, či k podobnému kroku nepristúpia aj Spojené štáty. Vládu prezidenta Joea Bidena už na to vyzýva aj jeho spomenutá spolustraníčka Nancy Pelosiová a podporuje ho nielen snemovňa reprezentantov, ale aj senát. Definitívne rozhodnutie však zrejme bude na Bidenovi a jeho ministrovi zahraničných vecí Anthonym Blinkenovi.