Rusi v stopách al-Káidy
Potravinovú krízu treba po svojom vysvetliť práve tam, kde jej dôsledky dopadnú najsilnejšie
Televízia Russia Today otvára novú centrálu v kenskom Nairobi. Po tom, čo ju z vysielacích okruhov vyradila celá Európa, sa sústreďuje na krajiny tretieho sveta a novým centrom ruských záujmov sa stáva anglofónna Afrika. Potravinovú krízu, ktorú Rusko vyvolalo vojnou na Ukrajine, treba po svojom vysvetliť práve tam, kde jej dôsledky dopadnú najsilnejšie. Deň po podpise záruk umožňujúcich vývoz obilia z Ukrajiny zaútočilo Rusko raketami Kaliber na prístav v Odese a ukázalo OSN a svetu, ako vážne berie medzinárodné dohody. Hladomor príde a Rusko chce z neho profitovať a pokúsiť sa zásadne zmeniť usporiadanie sveta.
Čo sa týka Afriky, jej frankofónnu časť má podchytenú už niekoľko rokov dezinformačnými webmi i televíznym vysielaním a prináša mu to ovocie. Odpútať krajiny od francúzskeho, a teda aj európskeho vplyvu sa mu darí dvoma spôsobmi. Tým prvým je, že využíva prebiehajúce konflikty. Prvým štátom s ruskou vlajkou na vládnom paláci je Stredoafrická republika, ktorá vstúpila do ozbrojeného konfliktu militantných náboženských skupín v občianskej vojne trvajúcej od roku 2013. Desaťtisíce vojakov mierovej misie MINUSCA sa snažili situáciu upokojiť, no aj pričinením ruských žoldnierov zo skupiny Wagnerovcov sa vojna ťahala roky, až prezident Touadéra požiadal Rusko o podporu mimo mandátu OSN. Prezidenta a vládu tak stráži bezpečnostná služba Sewa security patriaca Jevgenijovi Prigožinovi. Rovnako ako Wagnerovci, ktorí útočia raz na jednu, raz na druhú stranu, aby v krajine udržiavali napätie a chaos. Medzinárodné organizácie ich obvinili z hromadných popráv, znásilňovania a mučenia. V Stredoafrickej republike pôsobí aj niekoľko ďalších ruských ochraniek a spoločností, ktoré tam ťažia diamanty.
Tým druhým spôsobom je vyvolávanie a koordinácia konfliktov.
Najďalej zašla situácia v Mali. Roky teroru al-Káidy a ďalších militantných skupín oslabili postavenie vlády a dezinformačná kampaň obrátila verejnú mienku proti Francúzsku, ktoré venovalo nemalé prostriedky na boj proti teroristom. Viceprezident Goita potom uväznil prezidenta a premiéra a vojenským pučom sa chopil moci v krajine. Rusko mu prišlo na pomoc vrtuľníkmi, radarmi, zbraňami a hlavne žoldniermi. Francúzi sa stiahli a Wagnerovci pohodlne prišli na pole, ktoré im vyčistili teroristické skupiny. Keby medzi nimi existovala dohoda, nevyzeralo by to ináč a podobný scenár sa rysuje aj v iných krajinách, napríklad v Burkine Faso alebo v Nigeri, či Kamerune. Tam však nejde o prípravu puču, ale o vyzbrojovanie prezidenta, od ktorého sa pre teror voči vlastným občanom odklonili USA. Všetky teroristické skupiny v oblasti Sahelu boli pravdepodobne vyzbrojované výbušninami z Líbye, kde majú Wagnerovci takisto silné zázemie. Ak sme na petrohradskom ekonomickom fóre videli premávať sa zástupcov Talibanu a sledovali Lavrova, ako dohoduje dodávky zbrojnej techniky z Iránu, zďaleka to neboli prvé zúfalé ruské kontakty s teroristami.