EÚ bude šetriť plynom, my môžeme spáliť viac
Štáty EÚ sa zhodli na znížení spotreby plynu do konca marca 2023 o 15 %. Niektoré si vyrokovali výnimku, Slovensko až takú, že oproti päťročnému priemeru môže spáliť o 5 % plynu viac Úniové štáty zatiaľ znížili spotrebu plynu oproti minulým rokom zhruba o
Štáty EÚ sa dohodli, že od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023 znížia spotrebu plynu o 15 percent v porovnaní so svojou priemernou spotrebou za posledných päť rokov. To je zatiaľ dobrovoľný záväzok. Povinným sa stane po tom, čo päť krajín Únie vyhlási stav pohotovosti, a ak to schváli Európska rada – čiže premiéri a prezidenti krajín EÚ.
Niektoré z nich si vyrokovali výnimky, ktoré sa odvíjali od viacerých faktorov. Napríklad od toho, ako veľmi sa oživila ekonomika po pandémii alebo aké naplnené sú zásobníky plynu. Práve tie má Slovensko naplnené nad priemerom EÚ. Zohľadňoval sa aj náš priemysel, ktorý je výrazne závislý od plynu, a vďaka tomu dostalo Slovensko značnú úľavu z výšky úspor. Až takú veľkú, že vlastne nebude musieť šetriť. Kým iné krajiny majú oproti päťročnému priemeru šetriť 15 percent, Slovensko bude môcť oproti spotrebe v rovnakom období svoju spotrebu dokonca zvýšiť o približne 5 percent. V porovnaní s poslednou zimou, keď bola spotreba vysoká, však budeme musieť šetriť aj my.
ČO VYROKOVALO SLOVENSKO?
Ak by sme nežiadali žiadnu výnimku, museli by sme ušetriť od augusta do marca 2023 zhruba pol miliardy metrov kubických plynu oproti päťročnému priemeru, čo je spomínaných 15 percent.
V porovnaní s poslednou zimou by to však bolo oveľa viac – vyše miliardy metrov kubických, čo už nie je len 15 percent, ale zhruba štvrtina.
Krajiny však mohli požiadať o výnimku, ak prekročili ciele plnenia zásobníkov plynu, ak sú silne závislé od plynu ako suroviny pre kritické priemyselné odvetvia alebo ak sa ich spotreba plynu za posledný rok v porovnaní s priemerom zvýšila aspoň o osem percent. Minister Richard Sulík na rokovaní ministrov energetiky v Bruseli využil pre Slovensko všetky spomínané výnimky.
Výsledok: priemerná spotreba plynu na Slovensku v ôsmich mesiacoch od augusta do marca za posledných 5 rokov bola 3,674 miliardy metrov kubických. A výsledná spotreba, ku ktorej sa budeme musieť v čase pohotovosti priblížiť, je 3,9 miliardy metrov kubických. Čiže ešte o 200 miliónov kubíkov viac, ako je náš päťročný priemer.
AKO JE MOŽNÉ, ŽE NEMUSÍME ŠETRIŤ?
Samotná Únia priznáva, že prižmúri oči, ak sa spotreba krajiny výraznejšie zdvihla po pandémii. To sa stalo aj na Slovensku, keď sa v roku 2021 obnovila priemyselná produkcia
a čísla narástli, a to viac ako o osem percent priemeru referenčného obdobia.
Na základe tejto výnimky Sulík presadil, aby referenčné obdobie pre Slovensko nebolo päťročné, ale iba od augusta 2021 do marca 2022. Podľa ministerstva hospodárstva spotreba plynu v tomto období bola až 4,3 miliardy kubíkov. Takto Sulík zvýšil východiskové číslo, z ktorého sa má počítať cieľová spotreba.
Cez ďalšie výnimky potom znížil požadovanú úsporu, a to tak, že 15-percentná úspora sa nepočíta zo spomínaných 4,3 miliardy. Od tejto sumy sa ešte odpočíta časť plynových rezerv v zásobníkoch a to, čo potrebujú niektoré priemyselné firmy.
Keďže sme už teraz naplnili zásobníky plynu viac, ako je cieľ Únie (Slovensko má mať pred zimou naplnenosť na 35 percent ročnej spotreby, v súčasnosti je to vyše 40), môžeme uskladnený plyn nad touto hodnotou odrátať.
Rovnako tak spotrebu nášho priemyslu, keďže dohoda dovoľuje vyňať z úspor kritické odvetvia priemyslu ako chemický či hutnícky, ktoré sú od plynu závislé. Dovedna tak Slovensko môže od 4,3 miliardy kubíkov odpočítať 1,5 miliardy a až z tejto hodnoty (2,8 miliardy) vypočítať 15 percent, ktoré má ušetriť.
Ak EÚ vyhlási stav pohotovosti, budeme musieť usporiť oproti predchádzajúcej sezóne niečo viac ako 400 miliónov kubíkov plynu a dostať sa tak na celkovú spotrebu krajiny 3,9 miliardy kubíkov.
To je však stále viac ako priemerná spotreba za posledných päť rokov, ktorá bola na úrovni 3,7 miliardy metrov kubických.
PRIEMYSEL SA TEŠÍ
Slovenský priemysel hovorí, že prijatá dohoda by mu nemala spôsobiť výraznejšie obmedzenia. „Vyrokované navýšenie spotreby o 200 miliónov metrov kubických vnímame ako dostatočnú rezervu,“hovorí Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.
Vysoké a nestabilné ceny plynu sú samy osebe impulzom na hľadanie úsporných riešení a mnohé podniky už dnes spotrebujú menej plynu, než je ich priemer z ostatných piatich rokov, dodáva Lasz. „Zásadne nesúhlasíme so znižovaním spotreby plynu v tých podnikoch, ktoré zemný plyn využívajú ako vstupnú surovinu, napríklad chemické závody pri výrobe hnojív, aditív a podobne.“
MAĎARSKO BOLO PROTI
Aj keď cieľom dohody mala byť solidarita medzi krajinami a lepšia koordinácia pred hroziacou plynovou krízou, Slovensko sa teda obmedzovať nemusí.
Výnimky si presadili aj ďalšie krajiny. Taliansko, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko a Španielsko vyjadrili obavy v súvislosti s cieľmi zníženia, argumentovali napríklad doterajším poklesom spotreby, nedostatkom plynových prepojení s inými krajinami a tým, že rozhodnutia o energetike by mali byť v kompetencii jednotlivých štátov.
Proti návrhu na obmedzenie spotreby sa ozvalo podľa zdrojov agentúry Reuters iba Maďarsko.
Úniové štáty zatiaľ podľa Reuters znížili spotrebu plynu oproti minulým rokom zhruba o päť percent a mnohé z nich sú doteraz vzdialené cieľu naplniť pred zimou zásobníky na 80 percent. Preto hrozí, že ani 15-percentné úspory nebudú stačiť na pokrytie spotreby.
RUSKO CHCE PLYN ŠKRTIŤ ČORAZ VIAC
Celá iniciatíva EÚ sa rozbehla ešte minulý týždeň ako reakcia na hrozbu odstavenia ruského plynu. Komisia odhaduje, že zastavenie dodávok ruského plynu do Európy by mohlo potenciálne znížiť hrubý domáci produkt Únie až o 1,5 percenta, ak bude zima a región neprijme preventívne opatrenia na úsporu energie.
Podľa eurokomisárky pre energetiku Kadri Simsonovej sa členské štáty musia pripraviť na ďalšie obmedzenie dodávok plynu z Ruska. Zatiaľ posledné oznámenie o znížení prísunu suroviny plynovodom Nord Stream 1 na pätinu kapacity je motivované politickými, nie technickými dôvodmi, dodala komisárka.
Ruský plynárenský koncern Gazprom v pondelok popoludní oznámil, že opäť obmedzuje dodávky zemného plynu do Európy cez plynovod Nord Stream 1. Gazprom dodal, že od stredy zníži dodávky plynu cez tento plynovod len na približne 20 percent jeho kapacity. Údajným dôvodom je odstávka ďalšej turbíny, ktorá má ísť na údržbu.
Nemecká vláda v reakcii na toto oznámenie uviedla, že pre opätovné zníženie dodávok plynu cez tento plynovod neexistuje nijaká technická príčina.
Rusko len 21. júla obnovilo po ukončení údržby prevádzku plynovodu Nord Stream 1. Dodávky plynu do Európy cez Nemecko následne boli stabilné, približne na úrovni 40 percent kapacity. Na takejto úrovni sa pohybovali aj pred odstávkou plynovodu. Ruský prezident Putin však už minulý týždeň varoval, že dodávky by mohli klesnúť až na 20 percent.
Priemerná spotreba plynu na Slovensku od augusta do marca za posledných 5 rokov bola 3,674 miliardy metrov kubických. A výsledná spotreba, ku ktorej sa budeme musieť v čase pohotovosti priblížiť, je 3,9 miliardy metrov kubických.