Vyraďovanie blokov Bohuníc sa predlžuje

Vyraďovanie blokov V1 v atómovej elektrárni Jaslovské Bohunice nejde podľa plánu. Najväčšie omeškanie spôsobuje projekt dekontaminácie a demolácie budov. Verejné obstarávanie trvá už rok a pol a Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS), ktorá má ukončenie blokov na starosti, ešte stále nepozná víťaza.

Dôvodov je niekoľko. Najskôr sa menili termíny na predkladanie žiadostí. Potom sa Úrad verejného obstarávania (ÚVO) dlho zaoberal odvolaním jedného z uchádzačov, ktorý bol zo súťaže vylúčený. V Rade úradu chýba jeden člen, a keďže je ich počet párny, hlasovanie sa komplikuje.

Výsledkom je, že JAVYS stále nepozná víťaza, ktorý má zastrešiť najdôležitejší projekt vyraďovania atómky. Spoločnosť sa obáva, že nestihne ani už posunutý deadline v roku 2027. V takom prípade by sa účet Slovenska za odstavenie Bohuníc zrejme navýšil.

DEADLINE SA POSUNUL O TRI ROKY

Celý proces vyraďovania elektrárne pri Trnave sa skladá zo 75 projektov, z nich 62 je už dokončených, sedem je v realizácii a šesť v príprave.

Zdržanie sa pritom objavilo už v roku 2016. JAVYS vtedy musela vypovedať zmluvu s dodávateľom prác na projekte dekontaminácie primárneho okruhu, ktorý nedodržiaval zmluvu. Následne musela projekt nanovo obstarať.

Dovtedy išli všetky kroky podľa harmonogramu, no táto komplikácia spôsobila zdržanie asi o tri roky. No a meškanie sa bude zväčšovať aj vinou ďalšieho problematického projektu, kde je potrebná dekontaminácia a demolácia budov v areáli bývalej atómky. „Neúmerne predĺžený je proces verejného obstarávania pre uvedený projekt a s veľkou pravdepodobnosťou aj tento projekt spôsobí posun konečného termínu vyraďovania jadrovej elektrárne V1,“uviedla hovorkyňa JAVYS Miriam Žiaková.

Oznámenia o výberovom konaní boli zverejnené ešte v decembri 2020 a do dnešného dňa nedošlo k uzavretiu zmluvy s víťazom. JAVYS uvádza, že termíny na predkladanie žiadosti o účasť boli zmenené štyrikrát, a to najmä z dôvodov námietok a využívania inštitútu vysvetľovania.

„Ide o predmet zákazky, ktorého charakter aj náročnosť významne presahujú reálie slovenského trhu. A to nielen celkovým finančným objemom, ale aj jeho vecnou náročnosťou a špecifickosťou týchto výkonov,“hovorí Žiaková. Potenciálni účastníci sa preto niekoľkokrát pýtali, či správne rozumejú podmienkam, a vyžadovali špecifikácie a ďalšie vysvetlenia. JAVYS tiež naznačuje, že firmy, ktoré prejavili o súťaž záujem, neboli dostatočne kompetentné. „Boli úzko naviazané na reálie slovenského trhu a tomuto trhu zodpovedajú aj ich odborné a technické kapacity a spôsobilosť. Snažili sa na túto úroveň znížiť aj požiadavky a zmäkčiť podmienky súťaže na ich úroveň,“povedala Žiaková.

RADA NEMÁ DOSŤ ČLENOV

K zdržaniu však došlo aj na ÚVO. Po tom, čo bol jeden z uchádzačov vlani z účasti na obstarávaní vylúčený, podal voči tomuto rozhodnutiu na úrad námietku. Keď ÚVO potvrdil vylúčenie, účastník sa v novembri odvolal na Radu.

V nej má byť deväť členov, ale je ich len osem. Pri rozhodovaní o odvolaniach pri veľkých zákazkách môže hlasovanie spôsobiť problémy, pokiaľ sú štyria proti štyrom.

V zákonnej 45-dňovej lehote nakoniec nerozhodli, keďže členovia nedosiahli súhlas nadpolovičnej väčšiny – päť hlasov. Rada požiadala o pomoc Európsku komisiu, ale keďže bolo potrebné rozhodnúť čo najskôr, nakoniec 10. mája vydali členovia nesúhlas s vylúčením záujemcu a nariadili vrátiť ho do súťaže.

HROZÍ, ŽE ZAPLATÍME O 100 MILIÓNOV VIAC

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), ktorý celé vyšetrovanie začal na popud JAVYS-u, konštatuje, že omeškanie významným spôsobom ohrozuje splnenie termínu do konca roku 2027, keďže ide o záverečný projekt.

Rozsahom ide o finančne najväčšiu časť vyraďovania – ide o spojenie troch projektov s celkovým odhadovaným rozpočtom 156 miliónov eur, uvádza v správe NKÚ. Taktiež uznáva, že najvýznamnejším problémom, ktorý bráni v realizácii projektu, je verejné obstarávanie. „V prípade zlyhania projektu musí JAVYS počítať s rizikom čiastočných či úplných finančných korekcií, ktoré bude musieť znášať SR,“hovorí NKÚ.

Podľa posledných výpočtov dosiahne rozpočet 1,2 miliardy eur. 34 percent z toho hradí Slovensko zo štátneho rozpočtu, zvyšok sú európske dotácie. Systém financovania funguje tak, že Únia, konkrétne Európska banka pre obnovu a rozvoj, vyplatí peniaze za každý projekt až po tom, čo sú splnené jeho míľniky.

Čiže ak by sme celú najväčšiu záverečnú časť – búranie budov, nestihli do roku 2027, ako sme sa zaviazali, Únia by nám peniaze na tento projekt nevyplatila. Jej 66-percentnú pomoc – zhruba 103 miliónov eur by muselo Slovensko zaplatiť zo svojho. Vlastníkom JAVYS je totiž štát.

Ak by sme stihli dokončiť napríklad polovicu z projektu, doplácali by sme iba okolo 50 miliónov.