Deti bili, keď hovorili vlastným jazykom
Ospravedlnenie pápeža Františka pôvodným obyvateľom Kanady za internátne školy je podľa odborníka výnimočné
Ešte na jar 2022 prijal pápež František priamo vo Vatikáne návštevu zástupcov pôvodných obyvateľov Kanady. Pri návšteve pápežovi odovzdali dva páry mokasín z tradičného odevu a poprosili ho, aby ich priniesol, keď sa príde v mene katolíckej cirkvi ospravedlniť za násilné umiestňovanie detí pôvodných obyvateľov na kanadských katolíckych internátnych školách v minulosti.
Tento týždeň, štyri mesiace po návšteve, pápež Kanadu navštívil, hoci ešte minulý rok nemal v pláne ospravedlniť sa za to, čo sa v školách dialo.
„Dostal som od vás dva páry mokasín, ktoré boli znakom utrpenia domorodých detí, najmä tých, ktoré sa, žiaľ, nikdy nevrátili domov z rezidenčných škôl,“spomenul pápež vo svojom dôležitom príhovore pri návšteve tento týždeň.
„Poprosili ma, aby som mokasíny vrátil, keď raz prídem do Kanady; urobím tak na konci týchto slov, pri ktorých by som si rád vzal podnet práve z tohto symbolu, ktorý vo mne v posledných mesiacoch vyvolal bolesť, rozhorčenie a hanbu,“dodal.
SITUÁCIU ZMENILO AŽ NÁJDENIE DETSKÝCH HROBOV
Kanadská vláda prevádzkovala od devätnásteho storočia do deväťdesiatych rokov 20. storočia viac ako 130 internátnych škôl, ktoré boli určené na asimiláciu približne 150-tisíc detí pôvodných obyvateľov Kanady. Väčšinu škôl zverila do rúk cirkvám, viac ako polovicu z nich mala na starosti katolícka cirkev.
V školách mali deti odnaučiť hovoriť ich rodným jazykom a tiež od ich pôvodného spôsobu života a tradícií, ktoré boli považované za necivilizované. Deti tu zároveň častejšie zomierali na infekčné ochorenia ako deti z majority, v školách dochádzalo aj k fyzickému a psychickému násiliu. Jedným z najčastejších dôvodov na trest bolo rozprávanie v pôvodnom jazyku.
Mnohé deti sa však po odchode zo škôl nevedeli zaradiť do spoločnosti, ktorú tvorili prevažne obyvatelia s európskym pôvodom, ale zároveň sa cítili ako cudzinci aj vo svojej vlastnej komunite, pretože mnohé už nevedeli hovoriť svojím materským jazykom. Táto situácia mnohé takéto deti poznačila psychicky aj fyzicky.
„Psychické deptanie malo dramatický dosah na moje sebavedomie a identitu. Keď vás niekto ako malé dievčatko označuje za „hriešnika a špinavého Indiána,“alebo vám hovorí, že nie ste na nič dobrí, po deviatich rokoch odtiaľ vyjdete so skutočne veľmi nízkym sebavedomím. Zažila som stratu sluchu. Mám načúvacie zariadenie vinou úderov do hlavy, ktoré sme tam roky zažívali,“opisuje pre BBC Geraldine Lee Shingoose.
„Posteľ musela byť úplne dokonalo ustlaná, bez žiadnej vlnky (…) Bili ma. Dostal som zakaždým, keď som hovoril svojím jazykom,” hovorí na inom videu pre BBC Isadore Poorman, pričom sa prechádza po miestnosti v schátranej katolíckej škole, do ktorej bol umiestnený ako malý chlapec.
„Nesmieme zabudnúť, čo sa tu stalo. Na genocídu, ktorá sa tu diala,” vraví so slzami v očiach. Pápežovi navrhol ospravedlnenie pôvodným obyvateľom aj kanadský premiér Justin Trudeau počas návštevy vo Vatikáne v roku 2017.
Zatiaľ čo predstavitelia menších cirkví a aj katolíckych rádov, ktoré v Kanade tiež zriaďovali rezidentské školy, sa ospravedlnili už predtým, na hlavu katolíckej sa stále čakalo.
Pápež síce vyjadril ľútosť nad činmi, ktoré katolícka cirkev spáchala na pôvodnom obyvateľstve, no ešte minulý rok sa priamo za rezidentské školy ospravedlniť neplánoval.
Postoj Vatikánu však zmenil hrozný nález počas minulého roka, keď sa na pozemku jednej z internátnych katolíckych škôl objavili neoznačené hroby viac ako 200 detí, mnohé z nich mali menej ako tri roky. O niekoľko týždňov neskôr sa našlo na
Pápežovi ide nepochybne o to, aby napravil reputáciu cirkvi v tejto krajine, a dôležité bolo aj stretnutie s reprezentantmi pôvodného obyvateľstva Kanady priamo vo Vatikáne na jar tohto roka.
Jaroslav Šebek cirkevný historik
pôde inej školy 751 tiel. Dodnes však nie je objasnené, či všetky patrili deťom, ktoré školu navštevovali.
„Pápežovi ide nepochybne o to, aby napravil reputáciu cirkvi v tejto krajine, a dôležité bolo aj stretnutie s reprezentantmi pôvodného obyvateľstva Kanady priamo vo Vatikáne na jar tohto roka. Na základe neho sa pápež rozhodol Kanadu navštíviť,” hovorí pre Denník N cirkevný historik Jaroslav Šebek z Historického ústavu Českej akadémie vied.
„Dôležitým faktorom je aj blízkosť témy pápežovi Františkovi, keďže je z Južnej Ameriky. Pre neho sú otázky amerického kontinentu ľahšie uchopiteľné než otázky Európy. To sa teraz ukazuje aj na ukrajinskom konflikte, v ktorom pápež nie je veľmi politicky zorientovaný,“dodáva Šebek.
LEN OSPRAVEDLNENIE NESTAČÍ
Pápež František už v minulosti podnikol niekoľko ciest, kde sa v mene cirkvi ospravedlnil za zneužívanie, ktoré spáchali katolícke inštitúcie. Medzi jeho najvýznamnejšie cesty patrila návšteva katolíckeho Írska v roku 2018, počas ktorej sa ospravedlnil ženám a deťom za zneužívanie v katolíckych inštitúciách.
V roku 2015 zas v rodnej Južnej Amerike navštívil Ekvádor, Bolíviu a Paraguaj, ktoré kolonizovalo katolícke Španielsko. Podľa Šebka je však návšteva pápeža v Kanade výnimočný prípad.
„Za zneužívanie a vykorisťovanie pôvodného obyvateľstva sa ospravedlňoval aj pápež Ján Pavol II., ale pápež František tentoraz vykonal kajúcnu púť hlavne s cieľom ospravedlniť sa a použil aj výraz kultúrna genocída. Žiadna iná návšteva takýto charakter nemala, ani návšteva v Bolívii,“hovorí historik Šebek.
Rovnako ako počas návštevy Bolívie v roku 2015 aj teraz sú niektorí pôvodní obyvatelia rozpoltení, čo sa týka pápežovej návštevy.
Keď sa pápež v Bolívii ospravedlnil za „ťažké hriechy“spáchané katolíckymi kolonizátormi, jedni pápežovo ospravedlnenie vítali, zatiaľ čo druhí toto gesto považovali za nedostatočné a zbytočné.
„Obyčajné ospravedlnenie nevymaže našu minulosť, všetok ten útlak, ktorý sme znášali viac ako 500 rokov,“povedal vtedy pre CBC News Jesus Oscari Humeraz z kmeňa Aymara.
Dodal tiež, že mnohými pôvodnými obyvateľmi Kanady pápežova návšteva nepohla. New York Times napísal, že hoci pápež volá po zmene vzájomných vzťahov, konkrétne kroky k zbližovaniu neposkytol.
Aj pri súčasnej návšteve pápeža kritizujú za to, že nenavštívil miesta, kde sa našlo najviac pozostatkov detí z internátnych škôl. Pápež sa za to ospravedlnil aj vo svojom včerajšom príhovore a odôvodnil to svojím horším zdravotným stavom.
„Dôležitejšie ako ospravedlnenie je kompenzácia, čo znamená finančné odškodnenie obetí. Pôvodní ľudia považovali akt ospravedlnenia za nedostatočný, pretože je potrebné vyriešiť aj materiálnu stránku odškodnenia. Kanadská katolícka cirkev zhromažďuje prostriedky na to, aby mohli byť kompenzácie vyplatené. V posledných správach sa uvádzalo, že získajú asi 30 miliónov dolárov,“vraví Šebek.
Pred pápežom Františkom sa obetiam kolonizácie a násilnej inkulturácie ospravedlnil aj pápež Ján Pavol II. Jeho ospravedlnenie však bolo považované za vágne a nenasledovali po ňom ďalšie konkrétne kroky, podľa Šebka bol naňho zároveň vyvíjaný tlak z dvoch protichodných strán vnútri cirkvi.
K zmene podľa historika Šebka prispela samotná osobnosť pápeža, ale hlavne škandály cirkvi, ktoré boli odhalené v posledných rokoch a podlomili dôveryhodnosť cirkvi.
„V roku 2000 bol Ján Pavol II. kritizovaný vnútri cirkvi za to, že sa vôbec ospravedlňuje. Bol vystavený dvojitému tlaku – jedni tvrdili, že ospravedlnenie bolo nedostatočné, a druhí kritizovali, že vôbec prebehlo (…) Odporcovia tvrdili, že cirkev bola tiež vystavená prenasledovaniu, ale nikto sa jej neospravedlňoval. Práve katolícka cirkev by však mala ísť príkladom a sama by sa mala usilovať, aby mala čistý stôl,” tvrdí Šebek.