Mjanmarsko čaká ďalšie kolo pekla, vraví analytička
Počas posledného videohovoru svoju mamu požiadal, aby mu do väzenia priniesla okuliare, slovník a nejakú hotovosť. Lenže osobného stretnutia sa už Zejar Tho nedožil.
Bývalého mjanmarského poslanca, ktorý svoju kariéru začínal ako úspešný rapper, spolu s ďalšími tromi demokratickými aktivistami popravili. Verejnosť sa o tom dozvedela v pondelok zo štátnych novín, podrobnosti však nie sú známe.
Nie je preto jasné, kedy zomreli ani aká bola metóda ich popravy. V krajine išlo o prvé vykonané tresty smrti za posledné tri desaťročia, čo šokovalo medzinárodné spoločenstvo aj domáce obyvateľstvo.
„Všetci moji mjanmarskí známi si už na Facebooku zmenili profilovú fotku na červenú. Sociálne siete zaplavili správy o popravách,“opisuje analytička Kristína Kironská zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií.
Očakávať môžeme ďalšie protesty nielen v online priestore, ale aj v uliciach.
NÁSILIE AKO POSLEDNÁ FORMA OBRANY
Popravy štyroch disidentov silne odsudzujú mnohí zahraniční lídri, predstavitelia Organizácie Spojených národov aj neziskové organizácie. Prečo sa však udiali?
To, že k nim mjanmarská vojenská junta pristúpila, podľa analytičky Kironskej znamená, že je v zúfalom stave. „Zjavne si nevie pomôcť. Jej cieľom bolo zastrašiť obyvateľstvo, ktoré sa vzpiera novému režimu,“vysvetľuje.
Vojenská junta v krajine prebrala moc vlani vo februári nečakaným prevratom, počas ktorého uväznila demokraticky zvolenú líderku Aun Schan Su Ťij. Armáda tvrdila, že výsledky volieb z novembra 2020, v ktorých Su Ťij so svojou Národnou ligou za demokraciu (NDL) jednoznačne zvíťazila, boli zmanipulované. Nezávislí pozorovatelia ich však označili za regulárne.
Prevrat spočiatku Mjanmarčanov zaskočil, čo súviselo aj s výpadkami internetu a s ukončením vysielania viacerých televíznych staníc. Po krátkom čase sa však ľudia nespokojní s juntou začali organizovať a organizovať obrovské demonštrácie v rôznych častiach krajiny. Konali sa prakticky každý deň.
„Junta a jej veliteľ Min Aung Hlaing taký silný odpor nečakali. Od puču ubehol rok a pol a junta stále nemá krajinu plne vo svojich rukách,“pokračuje analytička Kironská.
Okolo predstaviteľov NDL dokonca vznikol tieňový parlament a takzvaná Vláda národnej jednoty. Medzičasom sa mnohí demonštranti začali uchyľovať k násiliu, čo Kironská v texte spred roka označila za „poslednú zostávajúcu formu obrany proti brutálnym útokom nelegitímnej a nenávidenej armády“.
Podľa niektorých odhadov junta od minulého roka zadržala takmer 15-tisíc ľudí a vyše 2-tisíc osôb zabila.
JUNTA SI UDRŽIAVALA VPLYV
Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch tvrdí, že junta za posledný rok a pol odsúdila na smrť 114 ľudí. Prvých štyroch z nich podľa správy v štátnych novinách popravili, armáda však neuvádza, kedy a ako sa to stalo.
Dvaja popravení – spomenutý Zejar Tho a Ko Jimmy – boli obvinení z terorizmu, podľa Amnesty International však ich procesy boli politicky motivované.
Zejar Tho sa preslávil ako rapper, ktorý vo svojich skladbách upozorňoval na brutalitu junty. Neskôr sa dostal do parlamentu, kde bol blízkym spojencom Aun Schan Su Ťij.
Ko Jimmy patril medzi lídrov študentského hnutia, ktoré demonštrovalo za demokraciu v roku 1988. Na jeho čele bola Su Ťij.
V roku 1990 sa v Mjanmarsku uskutočnili voľ by, ktoré jednoznačne vyhrala NLD, junta však výsledky neuznala a Su Ťij poslala do domáceho väzenia. V ňom strávila takmer dve desaťročia.
Na slobodu sa dostala až v roku 2011, keď junta súhlasila s vypísaním slobodných volieb a zmenou režimu. V krajine si však naďalej zachovala obrovský vplyv, mala garantovanú štvrtinu kresiel v parlamente, tri dôležité ministerstvá či možnosť vetovať zmeny ústavy. Ďalší dvaja aktivisti, o ktorých poprave sa verejnosť dozvedela tento týždeň, boli obvinení z vraždy informantky na strane armády a neboli takí známi.
ĎALŠIE KOLO PEKLA
Su Ťij, ktorá je po vojenskom prevrate opäť vo väzení, sa k popravám oficiálne vyjadriť nemôže. Podľa zdrojov BBC ju zarmútili.
Ľudskoprávne organizácie ich ostro kritizujú a upozorňujú, že vzhľadom na vysoký počet osôb odsúdených na trest smrti môže v nasledujúcom období dôjsť k ďalším.
Aj preto mnohí vyzývajú medzinárodné spoločenstvo, aby od Mjanmarska neodvracalo zrak. Spravodajca OSN pre ľudské práva v tejto krajine Tom Andrews v oficiálnom stanovisku uviedol, že ide o „zlomový okamih pre medzinárodnú komunitu“.
To, aby OSN prijala rezolúciu, ktorou by popravy odsúdila, je však v rukách jej Bezpečnostnej rady. Tá má päť stálych členov a všetci z nich majú právo veta.
Jedným zo stálych členov je pritom Čína, ktorá má s mjanmarskou juntou dobré vzťahy. Denník The Guardian píše, že Spojené štáty na Peking vyvíjajú tlak, aby svoj postoj prehodnotil.
Čína sa k popravám zatiaľ nevyjadrila, pretože tvrdí, že nechce zasahovať do vnútorných záležitostí iných krajín.
Naopak, Európska únia, Austrália, Kanada, Japonsko, Nový Zéland, Nórsko, Spojené kráľovstvo a USA ich v spoločnom vyhlásení označili za „odsúdeniahodné“.
Čaká sa, či proti junte v najbližšom čase prijmú sankcie.
Analytička Kironská však upozorňuje, že mjanmarská armáda, ktorá má zhruba 400-tisíc členov, je stále mimoriadne silná z hľadiska výzbroje aj počtu vojakov.
„Vojenský materiál získava od Ruska, Číny, Srbska či Iránu. Naopak, odbojové skupiny oficiálne nezásobuje nikto,“vraví.
Čo očakáva, že sa bude diať ďalej? „Popravy celú situáciu v krajine len zhoršia. S kolegami sme to nazvali ‚ďalšie kolo pekla‘,“dodáva.
odsúdila na smrť junta za posledný rok a pol