Štyri pohľadnice z rozsypanéhosveta

Tetralógia Ali Smithovej mala byť najmä reakciou na dianie v pobrexitovej Británii. Výsledok ďaleko presiaholpôvodné

Odkedy som začala písať – bolo to tak pred štvrťstoročím – predstavovala som si, že napíšem sériu kníh pomenovanú po ročných obdobiach,“píše škótska prozaička Ali Smith v texte pre Guardian o svojom knižnom projekte kvarteta štyroch ročných období. Hovorí v ňom aj o tom, že malo ísť o akýsi časovo-citlivý projekt v starom viktoriánskom štýle a jednotlivé knihy mali byť vydané bezprostredne po ich dopísaní. Stalo sa. Román Leto, v origináli publikovaný na začiatku júla 2020, zavŕšil tento jej nezvyčajný projekt, ktorý sme mohli vďaka vydavateľstvu Artforum a vynikajúcim prekladom Kristíny Svrčkovej postupne čítať aj po slovensky.

POHĽADNICA PRVÁ: ROZDELENÁ KRAJINA

Na začiatku kvarteta štyroch ročných období stála prostá otázka. Odpoveď na ňu však mohla zmeniť osud celej jednej veľkej európskej krajiny. A 51,9 % hlasujúcich (aká zdrvujúca väčšina!) napokon rozhodlo, že referendum o zotrvaní Veľkej Británie v Európskej únii sa skončilo výsledkom – opustiť. Štyri romány Ali Smithovej sú reakciou na vývin udalostí v poreferendovej Británii. No nielen to. Sú aj sociologickou sondou do medziľudských vzťahov naštrbených „veľkou“politikou, sú hľadaním odrobiniek lásky a ľudskosti v mori nenávisti, sú silným hlasom hovoriacim za tých, ktorým nie je umožnené rozprávať, a sú aj lyrickou, rýdzo politickou a hlboko ľudskou správou z rozsypaného sveta, zo sveta v rozklade, zo sveta, ktorý nemá vlastne nič spoločného s tým svetom, v ktorom by sme chceli žiť. No napriek tomu – musíme. A to nás formuje. Ako voda, čo tisíce rokov gúľa kamene dolu korytom rieky, posúva ich po prúde, obrusuje, až z toho nesmierneho a nezdvihnuteľného monštra napokon zostane len zrnko piesku, a následne už vôbec nič, holá pravda o tom, čím ľudstvo skutočne je.

„V celej krajine ľudia cítili, že to bolo nesprávne. V celej krajine ľudia cítili, že to bolo správne. V celej krajine ľudia cítili, že skutočne prehrali. V celej krajine ľudia cítili, že konali správne, a iní, že konali nesprávne.“Takto v prvom románe Jeseň z roku 2016 glosuje náhle precitnutie do poreferendovej reality Ali Smith. Ktokoľvek sa v tej chvíli pozrel z okna, uvidel dve rôzne Británie.

Hlavnými postavami Jesene sú Daniel Gluck a Elisabeth Demandová.

On je bývalý pesničkár, pre väčšinu ľudí dávno mŕtvy, no napriek tomu, že dvadsaťštyri hodín denne skutočne hľadí smrti do očí, má stojeden rokov a stále dýcha. Elisabeth je mladšia. Omnoho mladšia. Vekový rozdiel medzi nimi sa počíta na desaťročia. Ich priateľstvo sa začalo pred takmer štvrťstoročím – Elisabeth mala osem a Daniel bol už vtedy veľmi starý. Svojím šarmom a jedinečnosťou si však veľmi rýchlo získal dôveru mladého dievčaťa, ktorému za to na výmenu vštepil neobvyklý pohľad na svet, umenie i na možnosti jazyka, rozšíril jej obzory, otvoril myseľ. Napokon, zrejme aj vďaka nemu, sa z nej v dospelosti stala kunsthistorička.

Ústredným bodom priateľstva Daniela a Elisabeth sú knihy. A refrénom pri každom stretnutí je otázka: „Čo čítaš?“Tak to bolo v jej detských rokoch. Teraz, keď Daniela denne navštevuje v miestnom domove dôchodcov, opäť sú to knihy, čo medzi nimi tvorí pevný most. Elisabeth nahlas číta do jeho unavených uší. Napríklad Huxleyho Prekrásny nový svet. A za oknami sa zatiaľ odohráva nejaký jeho variant. Lebo jedna polovica dediny sa nerozpráva s tou druhou. A takisto sa od seba vzdialili dve polovice jedného kráľovstva. Na priečelie malého ošumelého domčeka v dedine ktosi napísal slová CHOĎTE DOMOV. Lenže kde je domov? Alebo čo je to? Sú to naši susedia, ktorí nás už vedľa seba naraz nemôžu zniesť?

POHĽADNICA DRUHÁ: RODINA JE ZÁKLAD

V nasledujúcom románe Zima nás Ali Smith pozýva do rodinného kruhu, v ktorom spoločne s hlavnými hrdinami strávime zopár pokojných vianočných chvíľ. Idyla. Ale len zdanlivá. Rodina, do ktorej vstúpime, je totiž rozčesnutá politikou na dva suverénne štáty.

Arthur musí pred Vianocami vyriešiť jednu veľmi horúcu a ošemetnú záležitosť. Jeho priateľka Charlotte mu po poslednej svetonázorovej hádke zmenila heslo k poetickému blogu Umenie v prírode (Art in Nature) a začala naň prispievať rozmanitými nezmyslami. O blog by však ani tak nešlo. Skôr o to, že s Charlotte mali stráviť Vianoce v spoločnosti Arthurovej matky Sophie vo veľkom dome v Cornwalle. Arthur sa však realite nepostaví čelom a namiesto toho si nájde fejkovú Charlotte, ktorej za toto krátke divadlo ponúkne odmenu tisíc libier. Fejkovú Charlotte, ktorá sa volá Lux.

Vianoce v spoločnosti Arthuovej matky však siahnu hlboko do minulosti rodiny. V obrovskom dome nenájdu nič, len uzimenú starú pani, vrecko vlašských orechov a poloprázdny pohár kandizovaných čerešní. Do tejto bezvýchodiskovej situácie ešte uprostred noci privolajú pomoc – matkinu staršiu sestra Iris, jej absolútny protiklad. Iris už od mladosti rebelovala, squatovala, bojovala proti vojne, proti jadrovým zbraniam a nezmyselným krokom mocných smerujúcim k apokalypse. A tak prirodzene aj dnes, po osemdesiatke, trávi väčšinu svojich dní na gréckych ostrovoch, kde pomáha utečencom. Sophia naproti tomu prežila život na úplne opačnom brehu – ako obchodníčka.

Zima nám rozpráva aj o tom, ako do medziľudských vzťahov presakuje politika, ako otravuje ovzdušie a rozdeľuje ľudí. Bratov a sestry, milencov i rodičov. A zároveň mnohým berie širší rozhľad a kontaminuje ich strachom. Strachom z tých najslabších a najbiednejších a najbezbrannejších. Strachom o svoj mizerný kúsok planéty.

Aj sem, do Sophiinho domu v Cornwalle však musí zavítať svetlo. A to doslova. Lux.

Aby im pri vianočnom stole prerozprávala Shakespearovu

Všetky štyri knihy kvarteta spája predovšetkým lyrickoesejistický princíp rozprávania, sú pohlcujúce ako sociálne siete, živelné, divé, no pod povrchom hlboké ako stará múdra rieka.