Fascizmus regenerens
Duchovní dedičia fašizmu sa presadzujú vo výkonných, zákonodarných i justičných orgánoch
Fascizmus regenerens – pod týmto trochu tajomným názvom vyšiel v roku 1923 v ľudáckom tlačovom orgáne Slovák článok. Jeho autorom bol A. Sznacký, blízky spolupracovník V. Tuku, obskúrna postava vtedajšieho domáceho politického diania. Tvrdil, že všetky problémy na Slovensku môže vyriešiť len „obrodzujúci fašizmus“. Nie je to diktatúra, ale
„skutočná demokracia“. Je varujúce, že podobné recepty na riešenie súčasných narastajúcich ťažkostí sa objavujú (nielen) na Slovensku aj dnes, hoci termín fašizmus sa v nich už nepoužíva.
Fašizmus ako ideológia, politické hnutie alebo ako forma vládneho systému štvrťstoročie výrazne ovplyvňoval európske a svetové dejiny. Jeho ideové korene siahajú do 19. storočia. Neskôr
mutoval a v najrôznejších podobách (vrátane slovenských) prenikal do praktickej politiky. Vo verejnosti sa fašizmus stal známym v prvej polovici dvadsiatych rokov minulého storočia, keď sa začal jeho mocenský nástup, ktorý tragicky vyvrcholil v čase druhej svetovej vojny. Vtedy došlo k draho zaplatenému poznaniu, že veľkou chybou bolo podceňovanie ideológie, metód vládnutia, zločinov, neskrývanej bezohľadnosti, bezuzdnej nacionálnej a sociálnej demagógie fašizmu. Ani dnes ho nemožno považovať len za marginálne extrémne pravicové hnutie alebo iba za vnútornú záležitosť konkrétnej krajiny. Má omnoho širší vplyv s nepredvídateľnými následkami.
Jeho priami či nepriami duchovní dedičia na Slovensku sa presadzujú v dôležitých funkciách vrátane výkonných, zákonodarných a justičných orgánov. Pri prijímaní niektorých opatrení a zákonov sa dokonca stávajú jazýčkom na váhach. Zneužívajú princípy demokracie, aby ju zničili. Je to jav, ktorý sa v moderných dejinách Európy objavil viackrát. Opakuje sa aj skutočnosť, že iné politické subjekty a ich vodcovia využívajú fašistov na presadenie svojich cieľov a neraz účelovo používajú ich argumenty a demagógiu.
Nakoniec jeden citát z medzivojnového programu fašistov, ktorý až mrazivo pripomína rétoriku mnohých dnešných politikov. Treba ich len pozornejšie čítať a počúvať, resp. zameniť nimi používané pojmy a mená: „My začneme boj a toho, kto sa postaví proti, odstránime, všetko a každého. Nebudeme pozerať na zásluhy, na demokraciu, na humanitu, na prezidenta, na záujmy synagóg a slobodomurárskych lóží. Všetko zmetieme, aby sme mohli pochodovať.“