Lavrov demaskoval „veľké divadelné predstavenie“

Je vskutku desivé, že dnešné Rusko používa tak okato a bezočivo metódy nacistickej goebbelsovskej propagandy

Minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Viktorovič Lavrov napísal pre Multimediálne informačné centrum Izvestija pozoruhodnú stať. Nazval ju O inscenáciách ako metóde západnej politiky.

Pozoruhodná je preto, lebo šéfovia diplomacie obvykle opisujú svet naokolo, Lavrovovi sa však podarilo priblížiť skôr svoj vnútorný svet, svoje myšlienkové pochody, úzkosti, konšpirácie, fóbie, besy a imaginácie. Tie sú z definície od reality vzdialené.

(Týmto ďakujeme tlačovej službe Veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku, že do médií pred týždňom rozoslala stať preloženú do slovenčiny. Nebolo to potrebné, na stránke centra Izvestija je text v niekoľkých svetových jazykoch, ktoré slovenskí novinári ovládajú.)

DIVADLO?

Lavrov v článku s rozsahom necelých tritisíc slov pojednáva o svete ako divadelnom predstavení, v ktorom majú „provokačné inscenácie v podaní Západu a jeho prisluhovačov rozpoznateľný rukopis“. A nezačali sa vraj na Ukrajine, ale oveľa skôr.

Dramaturg Lavrov nás sprevádza letom-svetom od Kosova cez Irak, Líbyu, Sýriu. Neopomenie ani, ako píše ironicky, „otravy“Skripaľovcov a Navaľného. Až nadlho zakotví na Ukrajine, pochopiteľne.

Schválne, uhádli by ste, či nasledujúcim súvetím Lavrov s chirurgickou presnosťou opisuje západnú alebo skôr vlastnú, ruskú politiku?

„Vymyslieť informačný fejk, v priebehu niekoľkých dní ho nafúknuť do rozmerov vesmírnej katastrofy, zablokovať prístup obyvateľstva k alternatívnym informáciám a hodnoteniam, a keď fakty predsa len vyjdú najavo, sú jednoducho ignorované, v najlepšom prípade sú uvedené na posledných stránkach novín malým písmom.“

S ohľadom na koncentráciu lží a poloprávd bude metodologicky správne postupovať bod po bode a konfrontovať tvrdenia Lavrova s realitou.

RAČAK V KOSOVE, 1999

Tvrdenie Lavrova: Skupina inšpektorov OBSE prichádza na miesto nálezu niekoľkých desiatok mŕtvych tiel (Albáncov – pozn. autora) oblečených ako civilisti. Vedúci misie okamžite bez akéhokoľvek vyšetrovania vyhlási, že ide o akt (srbskej) genocídy, NATO bezodkladne začína ozbrojenú agresiu proti Juhoslávii. Následne sa s určitosťou ukáže, že zabití neboli civilisti, ale príslušníci bánd Kosovskej oslobodzovacej armády (UÇK) odetí v civilnom oblečení. Inscenácia však už zafungovala ako zámienka na použitie sily proti účastníckemu štátu OBSE, vôbec prvé svojho druhu od podpísania Helsinského záverečného aktu v roku 1975.

Skutočnosť: V Račaku neboli zabití dodatočne do civilných šiat prezlečení bojovníci

UÇK, išlo o 23 dedinčanov, mužov a chlapcov. Všetci mali obuté gumáky typické pre farmárov, nie pre bojovníkov. Správa organizácie Human Rights Watch uvádza: „Ich šaty boli krvavé, s priestrelmi na tých istých miestach, kde boli priestrely tiel.“O tom, že nešlo o manipuláciu s telami, referoval aj uznávaný balkánsky korešpondent The Economist Tim Judah. Okrem toho nálety NATO sa nezačali pre Račak, ale pre dlhodobú genocídnu politiku juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševića voči etnickým Albáncom.

BUČA, MARIUPOL, KRAMATORSK, KREMENČUK, 2022

Tvrdenie Lavrova: Keď ukrajinský režim a jeho západní patróni prehrávajú na bojovom poli, neostýchajú sa zosnovať krvavé inscenácie, len aby dosiahli démonizáciu našej krajiny v očiach medzinárodnej verejnej mienky. Ako príklad môžeme uviesť Buču, Mariupol, Kramatorsk, Kremenčuk. Ruské ministerstvo obrany pravidelne varuje pred prípravou nových kamuflovaných incidentov s faktami v ruke.

Skutočnosť: To vážne, Sergej Viktorovič? A hýbajúcu sa ruku mŕtvoly v spätnom zrkadle auta ste prečo opomenuli? Označovať preukázané masakre Ukrajincov ruskou okupačnou armádou za „kamuflované incidenty“si vyžaduje vskutku mimoriadnu bezočivosť.

IRAK, 2003

Tvrdenie Lavrova: Neslávne známe vystúpenie ministra zahraničných vecí USA plukovníka Powella v Bezpečnostnej rade OSN so skúmavkou obsahujúcou akýsi biely prášok, ktorý bol celému svetu prezentovaný ako spóry antraxu údajne vyrábané v Iraku. A inscenácia opäť zafungovala: Anglosasi a ich nohsledi zbombardovali Irak, ktorý dodnes nedokáže úplne obnoviť svoju štátnosť. Podfuk bol rýchlo odhalený: každý potvrdil, že v Iraku nie sú žiadne biologické zbrane ani iné zbrane hromadného ničenia. Následne jeden zo strojcov agresie, britský premiér T. Blair priznal, že išlo o podvod, a povedal niečo ako: no, urobili sme chybu, to sa môže stať každému. Sám C. Powell neskôr na svoje ospravedlnenie povedal, že ho „uviedli do omylu výzvedné služby“. Tak či onak, ďalšia zinscenovaná provokácia poslúžila ako zámienka na realizáciu plánov na zničenie suverénneho štátu.

Skutočnosť: Invázia spojencov do Iraku, ako sa neskôr ukázalo, bola skutočne založená na neoverených a nesprávnych informáciách spravodajských služieb o nálezoch chemických a iných zbraní hromadného ničenia. To však nič nemení na tom, že v krajine vládol diktátorský režim Saddáma Husajna (čo Lavrov opomína), ktorý mučil a zabíjal odporcov a ktorý napríklad v roku 1998 podnikol útok chemickými zbraňami proti kurdskej dedine Halabdža. Zahynulo pri ňom približne 5600 civilistov.

LÍBYA, 2011

Tvrdenie Lavrova: V tomto prípade bola použitá špecifická dramaturgia. Veci nedospeli k priamym klamstvám ako v Kosove a Iraku, ale NATO hrubo prekrútilo rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN. Táto stanovila nad Líbyou režim bezletovej zóny s cieľom nedovoliť bojovým lietadlám M. Kaddáfího vzlietnuť. Lietadlá síce nelietali, NATO však napriek tomu začalo jednoducho bombardovať jednotky líbyjskej armády, ktoré bojovali proti teroristom. M. Kaddáfí bol brutálne zabitý, z Líbye nezostalo ničového nič.

Skutočnosť: Ruský minister opäť opomína základnú príčinu „špecifickej dramaturgie“. Tou bola 42 rokov trvajúca diktatúra plukovníka Muammara

Kaddáfího, proti ktorej sa zodvihla vlna občianskych protestov, podobne ako v iných arabských krajinách. Režim na ne reagoval streľbou a nasadením armády. Taliansko uvádza až niekoľko tisíc obetí. Kaddáfí, s ktorým sa, mimochodom, v jeho púštnom stane stretol aj vtedajší slovenský premiér Robert Fico, stratil kontrolu nad východom. Odmietal sa však vzdať. V meste Bengází ako sídle odporu vznikla Dočasná národná rada. Režim rozpútal protiofenzívu a OSN z obavy pred rozsiahlymi masakrami civilistov vyhlásila bezletovú zónu. Tá dala fakticky súhlas s vojenskou intervenciou západných krajín. Diktátora pri pokuse o útek zadržali a popravili.

Je pravda, že ako Irakom, tak aj Líbya nie sú po vojne stabilnými krajinami. Skôr naopak. Výrazne však k tomu prispieva práve Rusko, ktoré zbraňami a inak pomáha „blízkemu priateľovi“, vodcovi Líbyjskej národnej armády Chalífovi Haftárovi získať kontrolu nad celou Líbyou.

SERGEJ AKO ŽIAK JOSEPHA

Podľa dramaturga Lavrova bola zinscenovaná aj vražda demonštrantov na kyjivskom Majdane. Ukrajina, Moldavsko a ďalšie krajiny, ktorým sa dnes EÚ „líška“, sú podľa neho „predurčené byť komparzistami v hrách Západu; Spojené štáty americké ako hlavný producent týchto inscenácií udávajú tón a určujú dejovú líniu, na základe ktorej vzniká v Európe protiruský scenár“.

Pozorný čitateľ jeho state si isto všimne vyhrážanie sa vojnou aj Moldavsku. Lavrov píše: „Súčasťou geopolitického gambitu proti Rusku je udelenie štatútu večného kandidáta na vstup do EÚ Ukrajine a Moldavsku (ktoré zrejme takisto čaká nezávideniahodný osud) .“

Je vskutku desivé, že dnešné Rusko používa tak okato a bezočivo metódy nacistickej goebbelsovskej propagandy. Nerobia to najatí trollovia, ale samotný šéf diplomacie. Obyvatelia krajín so slobodným prístupom k informáciám majú možnosť klamstvá a polopravdy odhaliť, domáce ruské obecenstvo je na tom podstatne horšie.

Označovať preukázané masakre Ukrajincov ruskou okupačnou armádou za „kamuflované incidenty“si vyžaduje vskutku mimoriadnu bezočivosť.