Parlamentná navigácia: prepočítavam…
Mesiac do konca Sulíkovho ultimáta: dopočítať sa do 76 je stále ťažké, vládnutie s Tarabom odmietol aj Šeliga To, ako teraz SaS kanibalizuje koalíciu, je v tomto kontexte až absurdné. Marek Šefčík poslanec OĽaNO
Odchod Juraja Krúpu z klubu OĽaNO vniesol do vládnej krízy novú dynamiku. Najsilnejšie vládne hnutie a Sme rodina Borisa Kollára hľadali pár hlasov medzi nezaradenými poslancami, vďaka ktorým by vláda Eduarda Hegera mohla pokračovať aj po odchode SaS.
No paralelne s tým sa ukazuje, že alternatíva opretá o poslancov zvolených na kandidátke ĽSNS by mohla pre koalíciu znamenať stratu viac mandátov, ako by takto získala. Odmietavý postoj deklarovali nielen ďalší dvaja poslanci OĽaNO, ale aj poslanec Juraj Šeliga zo Za ľudí.
Aké sú teda aktuálne pozície kľúčových aktérov vládnej krízy?
OĽANO: MATOVIČ NEUSTUPUJE
Predseda OĽaNO Igor Matovič komentuje aktuálne dianie tam, kde sa cíti najlepšie – na Facebooku. Či už statusmi s rôznou mierou tajomnosti, alebo ešte častejšie zdieľaním postrehov iných ľudí.
Na odchod Juraja Krúpu reagoval nielen slovami o zrade, za ktorou sú „prachy“, ale aj zdieľaním príspevku podpredsedu parlamentu Gábora Grendela (nom. OĽaNO). Ten využil výstup na sopku Fagradalsfjall na Islande na komentár, ktorý sa nedá chápať inak ako metafora na oslabenie poslaneckého klubu OĽaNO.
„Pred chvíľou som počas výstupu na sopku Fagradalsfjall na vlastnej koži zažil, aké to je, keď na vás padajú malé, chladné, nepríjemné, bodavé krúpy. Neodradili ma,“napísal Grendel. „Ponaučenie: nikdy sa nenechajte odradiť malými, chladnými, nepríjemnými, bodavými krúpami. Nakoniec vyjde slnko. A ony sa roztopia.“
Tieto Matovičove príspevky – zväčša doplnené podpornými komentármi poslancov OĽaNO, ktoré sa vzápätí pod nimi vyroja – naznačujú, že v hnutí naďalej nechcú ustúpiť Sulíkovi. Aj ústami premiéra Hegera opakujú vety o mafii, ktorá čaká na návrat, o údajne aktivistických médiách, o Sulíkovi ako notorickom rozbíjačovi vlád a už aj strán.
„To, ako teraz SaS kanibalizuje koalíciu, je v tomto kontexte až absurdné,“napísal napríklad poslanec OĽaNO Marek Šefčík. „Rozložili úplne stranu Za ľudí, z ktorej ostali trosky, a teraz si vzali aj nášho poslanca. SaS dostala od ľudí vo voľbách len približne polovicu z toho, čo má teraz.“
Formálne síce hnutie deklaruje záujem zachovať štvorkoalíciu, teda vládu s SaS, ktorá ju podľa politikov OĽaNO rozbíja (a podľa Matoviča vlastne koná v záujme „mafie“), no z viacerých náznakov je zrejmé, že sa rátalo s alternatívou v podobe vládnutia s podporou tarabovcov.
Ťažko inak interpretovať napríklad slová predsedu OĽaNO z piatka: „Vypustená hmla o fašistoch má za cieľ len odpútať pozornosť a vytvoriť ilúziu vznešených cieľov. Nie fašisti, prachy sú podstatou.“
Lenže tu zrejme nastanú problémy. Po Krúpovom odchode sa síce s umierneným, ale predsa len vlastným vyhlásením poponáhľala dvojica liberálnych poslancov OĽaNO, Kristián Čekovský a Andrej Stančík. Zverejnili ho ešte pred oficiálnym stanoviskom OĽaNO. Explicitne vylúčili účasť v koalícii, ktorú by podporovali poslanci z ĽSNS, no naznačili, že problém by mali aj s poslancami zo strany Život.
„Koalícia opierajúca sa o hlasy opozičných, nezaradených či fašistických poslancov by nemala dlhú trvanlivosť,“napísali. Otázka je, či by sa k nim nepridali aj ďalší poslanci OĽaNO. Tomáš Šudík vraví, že si nevie predstaviť vládu s fašistami, pričom on príliš nerozlišuje medzi ĽSNS, Republikou a poslancami okolo Tomáša Tarabu. „Každý, kto prišiel do parlamentu na kandidátke fašistickej ĽSNS, je fašista. Pri tarabovcoch je jediný rozdiel, že kým kotlebovci sa na kresťanov hrajú, kuffovcom to verím.“
„Každý človek má len jedno svedomie, určite by som sa nenechal zatiahnuť do vlády, ktorej súčasťou by boli fašisti. Je to pre mňa neprijateľné, ale zároveň som nepočul o tom, že by sa to malo stať.“
Otázne je, čo Šudík považuje za spoluprácu na vládnej úrovni. „Odmietam napríklad, že by sme podporovali návrhy zákonov, ktoré by predkladali. No ak my predložíme nejaký návrh a oni by ho podporili, bez rokovaní, to im zakázať nemôžeme. Ale ak by sme s nimi rokovali, to by bolo cez čiaru.“
SAS: ANI ODCHOD SULÍKA S MATOVIČOM
Pozícia SaS sa počas posledného mesiaca nezmenila. Strana sa príchodom Juraja Krúpu cíti posilnená. V parlamente bude mať klub SaS 20 poslancov, ak by jej ministri dali demisiu, 21 (keďže ministerka spravodlivosti Mária Kolíková by si prevzala mandát od náhradníčky Alexandry Pivkovej, ktorá je dnes členkou Za ľudí).
SaS si minulý týždeň schválila uznesenie, v ktorom republiková rada explicitne žiada zmenu koaličnej zmluvy tak, aby bolo zaručené, že Igor Matovič už nebude členom vlády. Podľa predsedu strany Richarda Sulíka bolo prijaté jednomyseľne. Navyše, v priebehu celého júla sa neobjavil politik SaS, ktorý by verejne spochybnil postup strany vo vládnej kríze.
Zaujímavé sú dve veci. Predseda SaS Richard Sulík v piatok naznačil, že by nemal problém v septembri po prípadnom odchode z koalície podporiť poslanecký návrh na vyslovenie nedôvery Igorovi Matovičovi ako ministrovi financií. I keď by tým poslanci SaS fakticky hlasovali v zhode so Smerom, Hlasom, Republikou či ĽSNS.
„V parlamente sa veľakrát stalo aj v minulosti – už keď tu vládol Smer a Kotleba bol s jeho poslancami v opozícii – tak keď došiel Smer s nejakým návrhom, kde sme boli proti, tak boli proti aj oni. Alebo naopak, keď my sme niečo navrhli, oni dali hlasy,“povedal. „No to je predsa niečo úplne iné, ako keď bude vláda žiť len s pomocou fašistov. Na to treba omnoho silnejší žalúdok.“
Za pozornosť stojí aj fakt, že Sulík momentálne neráta s variantom, že by spolu s Matovičom v rámci politického kompromisu odišiel z vlády aj on. „Ak sú dôvody na môj odchod, ak si nerobím svoju robotu alebo nie dostatočne dobre, tak treba tie dôvody pomenovať a ja sa potom k tomu vyjadrím. A keď naozaj tie dôvody sú, tak odídem. Potom Igor Matovič nemusí odchádzať so mnou, len kvôli mne.“
ZA ĽUDÍ: ŠELIGA ODMIETOL TARABOVCOV
Najmenšia koaličná strana Za ľudí vládnu krízu komentuje veľmi často pomerne neurčitými frázami, napríklad že „rozdúchavať ohne v čase sucha nie je rozumné“, a preto by si Igor Matovič a Richard Sulík mali sadnúť za rokovací stôl.
Za ľudí majú síce len štyroch poslancov, no v tejto situácii ide aj o každého z nich. V porovnaní s nekonkrétnymi apelmi na dohodu boli cez víkend dvaja politici tejto strany predsa len konkrétnejší. Bola to predsedníčka Veronika Remišová a poslanec Juraj Šeliga.
Vicepremiérka Remišová napísala na Facebooku odkaz, ktorý smeroval skôr k Richardovi Sulíkovi, ako k Matovičovi. Viac-menej ho varovala pred odchodom z koalície, ktorý nazvala zbabelosťou. „Odchádzať z vlády, ktorú evidentne čakajú najťažšie časy, je pohodlné východisko, ktoré však tejto krajine nič dobré neprinesie,“vyhlásila.
„Ak si niekto z účastníkov konfliktu myslí, že sa rozbitím koalície dostane do učebníc politológie, tak mu dávam za pravdu, že sa to zrejme stane. A termín, ktorý bude najviac použitý v tomto kontexte, bude – osobný, absurdný a malicherný spor.“
Dôležitý je aj odkaz od poslanca Juraja Šeligu, ktorý sa v júli načas odmlčal a vládnu krízu cielene nekomentoval. Teraz napísal, že mu situácia pripomína pád vlády Ivety Radičovej v roku 2011, ktorý nazval absurdným. „Slovensko čakalo na pravicovú vládu 8 dlhých rokov a verím, že netreba nikomu pripomínať, čo sa za tých 8 rokov stalo,“konštatoval.
Za cestu označil dohodu štyroch koaličných strán a odmietol vládu závislú od poslancov okolo Tomáša Tarabu. „Žiadna normálna proeurópska a demokratická vláda nemôže visieť na šnúrkach od ľudí, ktorí urážajú a ťahajú do politického súboja deti, konšpirujú, spochybňujú našu zahraničnú politiku, vojnu na Ukrajine, covid alebo členstvo v EÚ.“
SME RODINA: V HRE TAK ČI TAK
Kto si dnes spomenie, že pred necelým rokom politici OĽaNO verejne pripúšťali vládnutie bez Sme rodina Borisa Kollára?
Kým dnes sa sústreďujeme na spor OĽaNO a SaS, ešte vlani v septembri v súvislosti s odporom Borisa Kollára k zmene paragrafu 363 postupne Igor Matovič, Eduard Heger či Michal Šipoš naznačovali, že vo vláde by mohli skončiť jeho ministri. „Takéto vládnutie je reálne, ale bolo by to náročné,“vravel predseda klubu OĽaNO Šipoš vlani v septembri.
Dnes vyzerá všetko inak a napriek tomu, že Sme rodina vlani na jeseň nepodporila viacero vládnych reforiem, o ktoré sa premiér Eduard Heger zasadzoval, dnes je jediným relevantným partnerom, ktorý by mu zostal. Navyše, s posilneným 20-členným poslaneckým klubom, kam by sa mali presunúť bývalí poslanci OĽaNO Ján Krošlák a Romana Tabák (ktorá prestup ešte nepotvrdila) a Jozef Šimko (exĽSNS).
Kollárovo hnutie minulý týždeň na odchod poslanca Juraja Krúpu z OĽaNO reagovalo vyhlásením, že si želá pokračovanie štvorkoalície. Jeho politici zároveň hovoria, že si vedia predstaviť vládnutie s podporou poslancov zo strany Život (či ich prechod do klubu Sme rodina).
„Pokiaľ sa to zrúti, uvidíme, ako bude vláda podporovaná v parlamente. Keď budeme mať nad 76 hlasov, bola by to vláda, ktorá by mala väčšinu v parlamente a mohla by normálne pracovať,“povedal minulý týždeň pre Denník N Boris Kollár. Takáto alternatíva by hnutiu Sme rodina priniesla jeden bonus navyše oproti súčasnému stavu – niektoré rezorty po ministroch SaS, ktorí by podali demisiu.
NEZARADENÍ: NEŠLI BY PROTI MATOVIČOVI
Aj po odchode Juraja Krúpu z klubu OĽaNO zostáva teoreticky v hre, že prípadná menšinová vláda by mohla pokračovať.
I keď skupina poslancov okolo Tomáša Tarabu naďalej hovorí, že by mohla krátkodobo tolerovať vládu bez SaS len s vidinou termínu predčasných volieb, dôležité je, že viac-menej všetci traja poslanci strany Život už naznačili, že by v parlamente nemuseli podporiť napríklad návrh na vyslovenie nedôvery Igorovi Matovičovi.
Štefan Kuffa, ktorý sa ešte v roku 2012 dostal do Národnej rady na kandidátke OĽaNO, to odmietol jednoznačne. „Mám s Igorom osobný vzťah. Také veci sa nerobia priateľom,“povedal. Jeho syn Filip Kuffa a predseda strany Tomáš Taraba zase vravia, že i keď to v minulosti urobili, dnes by nehlasovali za Matovičov pád, ak by existovalo riziko, že to SaS privedie naspäť do kabinetu.
V pondelok vyšla na Aktualitách správa, že Štefan a Filip Kuffa čelia obvineniu za vyhrážky farmárovi z Kežmarku. To by sa dalo interpretovať tak, že vzhľadom na obvinenie, za ktorým podľa Filipa Kuffu stojí „Mikulcova polícia“, by podpora vlády zo strany týchto poslancov mohla byť problematická. No treba povedať, že obvinenie nie je nové, podľa samotných Aktualít je už z vlaňajšieho decembra a Kuffa mladší ho komentoval na Facebooku už v polovici júla.
V skupine nezaradených poslancov zostáva ešte niekoľko politikov, s ktorými by menšinová vláda mohla rátať. Ešte minulý týždeň o jej podpore hovoril bývalý minister pôdohospodárstva Ján Mičovský, ktorý síce kritizuje svojho nástupcu Samuela Vlčana, no proti vláde ako celku nepôjde. „Predstavu, že by prišli tí z druhej strany, považujem za oveľa horšiu alternatívu,“povedal.
Rovnako sa pre Postoj vyjadrila Katarína Hatráková, vylúčená z klubu OĽaNO za hlasovanie o vydaní Roberta Fica na väzobné stíhanie, ktoré nepodporila. „Menšinovú vládu podporím. V tejto spoločensko-politickej situácii nevidím východisko v predčasných voľbách,“povedala.
A o podpore menšinovej vlády OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí uvažuje aj poslanec Martin Čepček, tiež vylúčený z klubu OĽaNO. Postoju však povedal, že by to robil len vtedy, ak by sa snažila rozdelenú spoločnosť upokojovať, a nie rozdeľovať, pričom ako príklad rozdeľovania spoločnosti menoval striktné protipandemické opatrenia, zatváranie kostolov či očkovaciu kampaň.