Heger musí konať

Vladimíra Marcinková dostáva ponuky aj od ďalších politických strán. Na otázku, či dostala ponuku od potenciálnej strany, za ktorou by bol Mikuláš Dzurinda, odpovedá vyhýbavo

Koaličná poslankyňa Vladimíra Marcinková z klubu SaS si myslí, že je načase, aby premiér Heger buchol po stole. „Možno je už aj neskoro, aby naozaj ukázal, že je premiérom, a nie je len v područí Igora Matoviča,“vraví v rozhovore.

Je mesiac pred vypršaním ultimáta, ktoré dala SaS koaličným partnerom. Už sa pripravujete na predčasné voľby?

Dali sme ultimátum, aby Igor Matovič odišiel z vlády. Pre mňa to automaticky neznamená predčasné voľby. OĽaNO sa to často snaží posúvať do roviny, že je to osobný spor medzi Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom. Nie som človek, ktorý absolútne kopíruje názory Richarda Sulíka, sú aj veci, v ktorých sa nezhodneme, ale v tomto máme zhodu. Pokiaľ ide o politické správanie Igora Matoviča, tiež mám toho dosť. Absolútne súhlasím s požiadavkou, aby už nezastával funkciu ministra financií.

Ak by ste si mali tipnúť, budú predčasné voľby?

Nie, nenazbiera sa 90 poslancov, ktorí by to odsúhlasili. Ak nebudú chcieť splniť požiadavku strany SaS, skôr si vyberú cestu menšinovej vlády.

Ak by ju splnili, dokázali by ste ešte vôbec fungovať ako štvorkoalícia?

Štvorkoalícia dokáže fungovať, ak sa budú dodržiavať dohody. Neprišli sme tam ako priatelia, sú tam ľudia, ktorí majú rôzne hodnotové nastavenia a priority. Jediné, čo nás môže spájať, je fungujúca koaličná zmluva, ktorá bude obsahovať pravidlá fungovania, a my ich budeme rešpektovať. Žiadnu inú cestu nevidím. Doteraz sa to nedialo, a preto SaS a všetci, ktorí s ňou spolupracujeme, podporili vypovedanie koaličnej zmluvy.

Eduard Heger aj OĽaNO stoja za Igorom Matovičom. Nebolo prehnané žiadať od OĽaNO takúto obetu?

Nevnímam to ako obetu, ale ako relevantnú a opodstatnenú podmienku, aby sme mohli ďalej politicky fungovať. Pre mňa bolo absolútne červenou čiarou, že ako minister financií v balíčku, ktorý inicioval, legitimizoval požiadavky Beluského a strany ĽSNS. Komunikovali s nimi a zapracovali ich pripomienky. Chcela by som, aby sa v čase, keď vidíme kolabujúce zdravotníctvo, zvyšné peniaze v rozpočte vynakladali efektívne. A nie aby sa uprednostňovali diskutabilné voľnočasové poukazy. Aby sme sa nehrali, že môžeme vkladať peniaze do sekundárnych aktivít, keď kolabujú základné funkcie štátu a nie sme schopní zachovávať práva ľudí, ktoré im garantuje zákon. Neviem si predstaviť, že Igor Matovič vie obhájiť svoje pokračovanie vo funkcii ministra financií.

A dokáže obhájiť fungovanie koalícia, ktorá dva mesiace rieši samu seba miesto toho, aby riešila napríklad aj kolabujúce zdravotníctvo? Nie sú dohodnuté platy zdravotníkov, seniori alebo rodiny bez detí nedostali žiadnu pomoc pri vysokej inflácii.

Jediná cesta, ako sa dostať k problémom reálnych ľudí, je sfunkčniť systém. Veľkú úlohu v tom zohráva premiér Heger. Vždy som k nemu veľkorysá, lebo si ho vážim ako človeka, ale pre mňa je načase, aby buchol po stole. Možno je už aj neskoro, aby naozaj ukázal, že je premiérom, a nie je len v područí Igora Matoviča. Často ho porovnávam s jeho predchodcami, ktorí boli v podobnej situácii. Iveta Radičová nebola predsedníčka strany a bola premiérkou. Dokázala sa vzoprieť Mikulášovi Dzurindovi aj Ivanovi Miklošovi. Napríklad v kauze daňového úradu, keď povedala, že opustí funkciu, ak šéf daniarov neskončí. Rovnaká situácia bola v prípade Pellegriniho a Fica. Nebolo lichotivé sa pozerať, ako sa doťahovali, ale Pellegrini odvolal Gašpara a určite sa to nepáčilo Kaliňákovi ani Ficovi. Teraz je čas, aby Eduard Heger ukázal, že je autonómnym premiérom a dokáže sa z područia Matoviča dostať tým, že urobí rázne rozhodnutie. Inak je táto koalícia a vláda neschopná ďalej fungovať.

Už pred dvoma mesiacmi ste v rozhovore pre Sme hovorili, že je na rade premiér, aby ukázal, že drží vládu pevne v rukách. Neprešlo už príliš veľa času, aby to ukázal?

Preto som na začiatku povedala, že som k pánovi premiérovi veľkorysá, lebo ho stále považujem za človeka na správnom mieste. Nie som trpezlivý človek a už veľmi dlho čakám, že zakročí. Neviem si predstaviť, že bude legitimizovať vládu s fašistami. Neviem si to predstaviť ani pri ďalších kolegoch, preto si ani nemyslím, že k tomu dôjde. S Janou Žitňanskou a Jurajom Šeligom mám pracovnú skúsenosť a nemyslím si, že je na diskusiu, ako sa zachovajú. Je iba jedna cesta, ako sa môžu demokratickí politici ako oni zachovať ohľadom spolupráce s ľuďmi, ako sú Kuffovci. Aj keď k nim bývam kritická, v tomto by som si dovolila predvídať, že to nepodpíšu. To isté očakávam aj od pána Hegera.

Do klubu SaS prešiel poslanec OĽaNO Juraj Krúpa. Eduard Heger na to na Facebooku napísal, že SaS je rozhodnutá položiť ďalšiu protikorupčnú, reformnú a proeurópsku vládu. Vedeli by ste po takýchto vyjadreniach ešte spolupracovať?

Myslím si, že vedeli. Včera som napríklad telefonovala s mojou kolegyňou Annou Andrejuvovou z OĽaNO. Hovorili sme o návrhoch zákonov, ktoré sme v minulosti riešili a nedokončili sme to. Samozrejme, že sme si povedali o veciach, s ktorými nesúhlasíme, ale sme politici, nie sme priatelia. Keď sa budeme vedieť rozprávať o spoločných cieľoch a nastavíme si pravidlá fungovania, ktoré všetci podpíšeme a budeme ich rešpektovať, vidím ako úplne reálne pokračovať ďalej. Ale pravidlá sa už nesmú porušovať.

Do akej miery pomohol SaS príchod Juraja Krúpu?

Nie som súčasťou strany SaS a nebola som ani zasvätená do rokovaní. Dlhodobo hľadali niekoho, kto by pokrýval bezpečnostné témy. Ja som sa o jeho vstupe dozvedela viac-menej vtedy, keď aj verejnosť. Dlho to bolo utajované. Mali sme diskusiu s predsedníčkou klubu SaS, či je Juraj Krúpa niekto, s kým chceme spolupracovať a či by

Vidím, aký problém robia klubu OĽaNO voľby komisárky pre deti či verejného ochrancu práv. Nie sú hodnotovo homogénni, nie je to partia ľudí, ktorých toho veľa spája. Je tam viacero názorových prúdov a vidieť to aj na hlasovaniach.

mal dostať ponuku. Vtedy som sa jasne vyjadrila, že áno, lebo s ním mám dobrú pracovnú skúsenosť.

Hovorí sa o ďalších prestupoch, máte informácie, o koho by mohlo ísť?

Neviem, že by sa hovorilo o ďalších prestupoch.

Ako budú SaS vnímať partneri, keď takto preberáte ich poslancov?

Je dôležité, či to je účelové, alebo je tam aj prienik hodnôt a vzájomných snáh. A my, ktorí sme odišli zo strany Za ľudí, aj poslanec Krúpa, sa so stranou SaS dokážeme zhodnúť na principiálnych veciach. Preto môžeme spolu fungovať. Vidím, aký problém robia klubu OĽaNO voľby komisárky pre deti či verejného ochrancu práv. Nie sú hodnotovo homogénni, nie je to partia ľudí, ktorých toho veľa spája. Je tam viacero názorových prúdov a vidieť to aj na hlasovaniach, ktoré takmer vôbec nemajú jednotné. SaS nehlasuje jednotne len výnimočne.

Takže takáto personálna politika je pre vás v poriadku?

Poslanci sú slobodní ľudia. Chcú konať tak, aby nelegitimizovali správanie, s ktorým nie sú stotožnení. Neviem si predstaviť zostať nasilu v strane Za ľudí, keď sme tam mali líderku, ktorá nebola schopná zvolať demokratický snem, ktorý vyplýval zo stanov, a vypočuť si názory a kritiku voči nej z radov regionálnych straníkov. Pre mňa je absurdné pozerať sa na to optikou, že keď som kandidovala za stranu Za ľudí, ktorá nenaplnila, na čom sme sa dohodli, porušovala svoje základné princípy, tak v nej mám doživotne ostať a nemám priestor napĺňať svoje snahy niekde inde. Tak to vnímam aj v strane OĽaNO.

Juraj Krúpa povedal, že veril značke protikorupčnosti, ale OĽaNO už nevníma ako protikorupčné hnutie. A ja sa s tým stotožňujem. Tiež som sklamaná, že OĽaNO upustilo od svojej hlavnej mantry. Najväčšie sklamanie pre mňa bolo hlasovanie o vydaní Roberta Fica. Nečakala som, že by v OĽaNO nebola v tejto veci jednota. Je to principiálna vec. Čakala som, že pri hlasovaní o Robertovi Ficovi bude Igor Matovič vytvárať taký tlak ako pri rodinnom balíčku – ten bol enormný. Jeho neomylné nápady tak stoja nad hodnotami a piliermi strany. To, o čo sa pri marketingu opierajú, je fraška. Už im neverím ani prorodinnosť, s ktorou manipulatívne operujú.

Prečo?

Bolo to vidieť napríklad pri pôrodoch, keď som trpezlivo čakala na ich kroky, pretože tehotné ženy sú ich veľká téma. No len pokiaľ ide o predčasné ukončenie tehotenstva. Ak sa to týka pôrodu a dôstojných podmienok pri ňom, nevidím, že by to považovali za prioritu a aktívne to riešili s ministrom zdravotníctva, keďže sú „prorodinná strana“. Čo je viac ako dôstojný vstup nových ľudí do života? Pre mňa sa na tom zakladá rodinná politika a ja to od nich nevidím.

Podarilo sa vám presadiť, že od januára 2024 bude mať žena právo na sprevádzajúcu osobu. V podcaste Mimo záznam, ktorý ste nahrali s Luciou Ďuriš Nicholsonovou, ste povedali, že to bola politická šikana a tortúra. Kto vás šikanoval?

Celý proces od iniciatívy až po to, ako sa zrealizoval, bol pre mňa veľmi nepríjemný aj preto, že je to pre mňa citlivá téma aj vďaka osobnej skúsenosti. Všetci zainteresovaní to od začiatku videli. Keby si to osvojil niekto iný ako ja, človek s ťažkou osobnou skúsenosťou, vyjednávanie by možno bolo jednoduchšie. Prišla som s iniciatívou na ministerstvo zdravotníctva, keď tam bol ešte štátny tajomník Száz. Ten povedal, že keď získam súhlas verejných aj súkromných nemocníc, dajú mi súhlas ministra. To sú otvorené dvere akémukoľvek zákonu.

Viedla som neľahké rokovania najmä s verejnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Súkromní sa tomu nebránili. Zapracovala som rozsiahle pripomienky štátnych nemocníc. Nakoniec som súhlas dostala. Dali mi ho písomne, čiže to nebolo spochybniteľné. Medzičasom pána Száza odvolali a zľakla som sa, že to už nebude platiť. Ústne mi potvrdili, že áno. Ale týždne som sa domáhala písomného potvrdenia, lebo v tejto koalícii, čo nie je písomne, to neplatí. Potvrdili mi to a s tým som sa obrátila na koaličnú radu. Dala som im podklady, ale mali s tým problém.

Kto?

Členovia zdravotníckeho výboru za OĽaNO si to so mnou chceli prejsť, žiadali rokovania s hlavným odborníkom, sestrami, pôrodnými asistentkami. Od všetkých som získala písomný súhlas. Myslela som, že už to máme vybavené. Potom žiadali stretnutie, kde sme s odborníkmi mali riešiť, či to vôbec je potrebné. Zorganizovala som ho a ako jediná z poslancov prišla Romana Tabák.

Ako šikanu ste vnímali to, že neustále žiadali ďalšie a ďalšie odborné stanoviská?

Áno, ale to je len polovica vyjednávacieho procesu. Vždy, keď som splnila všetky podmienky, objavili sa nové. Keď to trvalo už vyše pol roka, pochopila som, že to už nie sú racionálne pripomienky. Vtedy mi pomohli aj kolegovia z OĽaNO, predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák či pani Andrejuvová. Videli moju frustráciu. Už som mala chuť to v tejto koalícii zabaliť.

Nepracujem na veciach, ktoré rozdeľujú. Ak neviem presadzovať veci, na ktorých mi záleží, a mám legitimizovať veci, ktoré sú dôležité pre druhých, mám s tým vážny problém. Spolupráca musí byť vzájomná. Nesmie sa blokovať jedna téma a druhá, ktorá ani nie je podložená odbornými vyjadreniami, mať zelenú. Vtedy som bola jednou nohou na odchode. Potom začali na rokovania chodiť niektorí poslanci OĽaNO a priniesli konštruktívny dialóg. Aj tam však vznikli politické podmienky, bez ktorých by novelu nepodporili. Napríklad chceli odložiť účinnosť o päť rokov. Skresali sme to na dva roky, ale bez toho by to nešlo.

Ak v septembri odídu ministri za SaS z vlády a bola by menšinová vláda, budete podporovať koaličné návrhy?

O týchto veciach by som sa rada bližšie rozprávala s kolegami z klubu. Ak by sa do parlamentu dostali zákony, ktoré by súviseli s právami žien, ich posilňovaním k európskemu štandardu, a práv detí, neviem si predstaviť, že by som hlasovala proti. Toto je moja politická snaha a dôvod, prečo som v politike. Viem si predstaviť, že podporím takéto návrhy.

Očakáva sa, že ak by sa to stalo, opozícia zrejme príde s návrhom na odvolanie Igora Matoviča, a potom možno na vyslovenie nedôvery vláde. Ako by ste hlasovali o tom, či má Matovič odísť?

Hlasovala by som za.

Aj keby to bolo na návrh Smeru, Hlasu s ĽSNS či Republikou?

Ja by som hlasovala za.

A pri vyslovení nedôvery vláde?

Nad tým som uvažovala a nebola som schopná s mojou krátkou politickou skúsenosťou poňať všetky následky, ktoré by mohli nastať. Bude dôležité sa o tom baviť s ľuďmi, ktorí majú dlhšiu politickú skúsenosť, nemala som zatiaľ šťastie takúto debatu absolvovať, ale radila by som sa v tejto otázke s ďalšími ľuďmi. Neviem teraz na to odpovedať zodpovedne.

V podcaste s Luciou Ďuriš Nicholsonovou ste povedali, že máte dilemu, či znovu kandidovať, alebo nie. Budete kandidovať v ďalších voľbách bez ohľadu na to, kedy sa uskutočnia?

Chcela by som kandidovať, ale vstupuje do toho veľa faktorov, ktoré som si neuvedomila pred vstupom do politiky. Som mladá žena, ktorá má malé dieťa, veľmi túžim po väčšej rodine. Až v parlamente som zistila, že neexistuje mechanizmus, keď by si žena mohla uplatňovať svoj mandát a zároveň ísť na materskú dovolenku, napríklad ako to majú v Európskom parlamente, kde sa šesť mesiacov môžu venovať dieťaťu. Ak je počas nich dôležité hlasovanie, na ktoré chcú prísť, majú tú možnosť.

Keby som šla na materskú dovolenku, nemohla by som hlasovať v takých dôležitých prípadoch, ako sú tie, ktoré sa týkajú ženských práv. Tesne po mojom pôrode sa hlasovalo o sprísnení potratov, tam sa hralo o jeden hlas. Ak by som neprišla aj v tom pre mňa veľmi ťažkom období po pôrode, dopadlo by to inak a zákon by v prvom čítaní prešiel. To som považovala za problém. Ak sa nezmenia podmienky pre ženy v politike, ak sa nevytvorí mechanizmus, ktorý zabezpečí nielen ženám, ale aj otcom politikom, ktorí majú rodinu ako prioritu vysoko, skĺbiť politický a rodinný život, možno budem nútená dať si v politike prestávku alebo v nej úplne skončiť.

Aj napriek tomu, že o tom vediem diskusie aj s pani Andrejuvovou, ktorej som poslala návrh na zmenu, aby sme boli prorodinný parlament, čakám spätnú väzbu. Ak by sa podmienky zmenili, rada by som pokračovala, ak nie, tak to naozaj zaváži.

Na akej kandidátke by ste pokračovali?

Dostali sme ponuku z SaS. Dohoda, ktorá je platná, hovorí, že v ďalších voľbách by som kandidovala za SaS.

Ako fungujete s ostatnými ľuďmi, ktorí odišli zo Za ľudí? Koordinujete sa?

Máme zmluvu so stranou SaS spoločnú pre všetkých, ktorí sme odišli, a postupujeme koordinovane ako partia niekoľkých ľudí. Nie sme tam len poslanci, ale aj Zuzana Kumanová, ktorá vtedy odišla z postu štátnej tajomníčky na ministerstve kultúry, či Marek Antal, ktorý je náhradníkom. Je nás viac. Dostala som aj iné ponuky, vážim si ich, sú to možnosti, ako presadzovať svoje veci a fungovať v politike ďalej, ale momentálne aj vzhľadom na ročnú korektnú spoluprácu s SaS je číslo jeden pre mňa táto strana. Som milo prekvapená, ako sme dokázali nastaviť spoluprácu a fungovať.

Lucia Ďuriš Nicholsonová vo vašom podcaste hovorila aj o novom politickom subjekte. Z tejto novej strany ste dostali ponuku?

Neviem, o ktorej strane hovorila. Viem o viacerých začínajúcich projektoch, no neviem, ktoré sú reálne. Z niektorých som dostala aj veľmi teoretickú ponuku. Nie som človek, ktorý okolo seba vytvára hmlu. Pre mňa je v tomto momente jasná voľba pokračovať v korektnej spolupráci so stranou SaS. Nemám dôvody spochybňovať túto spoluprácu. Ak by mi SaS nebola ochotná pomáhať v mojich témach, snahách a zákonoch, hoci nie som členkou SaS, tak by som zvažovala iné možnosti. Pre mňa sú obsah a výsledky postavené na tom, či sa budem posúvať dopredu v témach, kvôli ktorým som v politike. Vtedy by som zvažovala iné možnosti. Inak nie.

Stále viac sa hovorí o strane, za ktorou by stál Mikuláš Dzurinda. Hovorí sa aj o tom, že ste dostali ponuku, preto sa pýtam, či to je pravda.

Môže to byť pravda.

Jasnejšiu odpoveď nedáte?

Nie.

Podcast s Luciou Ďuriš Nicholsonovou nie je teda predzvesťou ďalšej politickej spolupráce?

Luciu Ďuriš Nicholsonovú som pred nahrávaním podcastu nepoznala. Keď ma oslovila, nemali sme na seba ani telefónne číslo. Stretli sme sa predtým len dvakrát a vykali sme si. Bola som príjemne prekvapená naším dialógom aj témami, ktoré si vyberáme, a že máme toho veľa spoločného, hoci nás vnímam ako rozdielne osobnosti.

Politicky naivne by som bola najradšej, keby sa vrátila do SaS, kde mám dobrú skúsenosť, a ona z nej odišla. Neviem, či je to reálne, ale takto by som s ňou spolupracovala rada ďalej. Úplne však rešpektujem každého, kto sa rozhodne zmeniť svoje politické pôsobenie, v politike nepokračovať alebo založiť vlastný subjekt. Vnímam veľa možností, ako sa dá ďalej spolupracovať aj bez toho, aby sa vrátila do SaS. Politika je kolektívna.

Som vďačná, keď dostanem ponuku na spoluprácu aj z iných politických subjektov alebo keď tam je náznak vzájomných sympatií a vieme si predstaviť spolupracovať. Je tam nádej, že s tými ľuďmi potom budete vedieť presadzovať spoločné veci, aj keby nedošlo k tomu, že ste v spoločnej strane. Teraz vidím, že je kľúčové nájsť si spojencov naprieč politickým spektrom. Nestačí, že ste na jednej vlne vo vašej politickej strane. Na presadenie vecí potrebujete partnera v každej strane.

Po podcaste sa však objavili špekulácie, či budete spolu v strane. To zatiaľ nie je v pláne?

Nateraz som v SaS a nemám dôvod túto spoluprácu spochybňovať, funguje veľmi dobre.

Štvorkoalícia dokáže fungovať, ak sa budú dodržiavať dohody. Neprišli sme tam ako priatelia, sú tam ľudia, ktorí majú rôzne hodnotové nastavenia a priority.

FOTO N – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ