Bude sa regulovať vývoz dreva?
Slovensko sa obáva o dostatok energetického dreva. Teplári žiadajú reguláciu jeho vývozov do cudziny, ministerstvo pôdohospodárstva sa tomu vyhýba
Energetická kríza s nedostatkovým a drahým zemným plynom a elektrinou sa prelieva aj do biznisu s energetickým drevom. Majitelia rodinných domov sa dostávajú ku kúpe palivového dreva oveľa ťažšie a navyše je drahšie, ako to bolo donedávna. Rovnaký problém majú s energetickou štiepkou z lesných ťažieb a drevárskych podnikov aj teplárne na biomasu.
Podľa Slovenského zväzu výrobcov tepla je situácia taká napätá, že v zime môžu byť ohrozené dodávky tepla. Pätina teplární zo systémov spoločného vykurovania totiž využíva biomasu a mnohé z nich nemôžu prejsť na uhlie či plyn. Iba v bytovkách je tak podľa teplárov ohrozené vykurovanie zhruba 350-tisíc Slovákov.
Nedostatok energetického dreva a jeho zdražovanie je pritom podľa zväzu vyvolané hlavne tým, že až príliš veľa slovenského palivového dreva a štiepky sa vyváža do cudziny.
Zväz požiadal premiéra a ministrov pôdohospodárstva, životného prostredia i hospodárstva o reguláciu už na jar, no doteraz sa žiadna neprijala. Zväz vraví, že viaceré iné štáty zásoby svojho dreva na kúrenie už chránia.
AKO REAGUJÚ MINISTRI
Minister životného prostredia Ján Budaj rovnako ako teplári vyzval na reguláciu vývozu dreva. Sám však má v kompetencii iba lesy, ktoré sú v národných parkoch, a tak mohol len prikázať ich manažmentom, aby svoje palivové drevo prioritne dodávali ľuďom z najbližších horských regiónov.
Dohromady sa tieto lesy rozprestierajú iba na ploche 49-tisíc hektárov. Tvoria tak dva a pol percenta všetkých lesov krajiny.
Ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré má v kompetencii ostatné slovenské lesy, na výzvu zatiaľ reagovalo iba tým, že Lesy SR nevyvážajú do cudziny žiadne palivové drevo. Tento štátny podnik však obhospodaruje iba polovicu lesov v krajine.
To, že štát by mohol teoreticky zasiahnuť aj do obchodnej politiky druhej polovice slovenských lesov v rukách cirkvi, miest či urbárov, ministerstvo zatiaľ nijako nekomentovalo. Tie môžu svoje drevo exportovať bez obmedzení. Rovnako aj obchodníci, ktorí s drevom od nich ďalej obchodujú.
Ministerstvo pôdohospodárstva ďalej argumentuje, že v prvom polroku tohto roka sa exporty energetického dreva z krajiny medziročne nezvýšili, ale naopak, dokonca klesli z 220-tisíc na 170-tisíc ton.
Ministerstvo sa obhajuje aj tým, že Slovensko je členom Európskej únie, v ktorej platia princípy voľného trhu.
„Z tohto dôvodu je ťažké až nemožné presadiť zákaz vývozu určitej komodity, pretože by takýto zásah do legislatívy bol v rozpore s právom EÚ a obmedzoval by hospodárske subjekty pri obchodovaní,“reaguje pre Denník E.
AKÁ VÁŽNA JE SITUÁCIA
Záujem o palivové drevo zo strany vlastníkov rodinných domov je naozaj nebývalý. „Dopyt domácností sa za posledné mesiace enormne zvýšil. V niektorých expedičných skladoch sú poradovníky naplnené až do konca roka,“uvádza pre Denník E hovorkyňa Lesov SR Marína Debnárová.
Cena štiepky vzrástla podľa zväzu od posledného kvartálu minulého roka na dvojnásobok. „V minulosti sa predajcovia štiepky predbiehali so zľavami, no teraz nám teplárom diktujú ceny. Idú systémom ber alebo nechaj tak, i keď náklady na výrobu štiepky im nešli tak hore, ako ju teraz zdražujú. Iba využívajú paniku na trhu,“hovorí spolumajiteľ najväčšej domácej siete teplární na biomasu Národnej energetickej Ivan Ďuďák. Dodáva, že pred koncom vlaňajška platili za tonu štiepky 45 eur, no teraz je to 85 i sto eur.
Obdobne sa posunula vyššie aj cena palivového dreva, osobitne od privátnych obchodníkov s drevom. Štátne Lesy SR sa snažia rast jeho cien ešte tlmiť. Aktuálne sú ich ceny palivového dreva v závislosti od regiónov vyššie oproti začiatku roka o v priemere zhruba 30 percent.
V karpatskej oblasti sa napríklad cena jedného kubíka najvýhrevnejšieho tvrdého listnatého dreva zvýšila za polrok z 50 na 57 eur. V tej istej oblasti však mäkké listnaté palivové drevo zdraželo už dramatickejšie – z 24 na 40 eur za kubík.
Teplár Ďuďák však zároveň hovorí, že rast cien energetického dreva je ešte stále menej výrazný ako rast cien zemného plynu, a tak sa táto domáca obnoviteľná surovina oplatí na vykurovanie ešte vždy viac. Drevom sa vyplatilo viac kúriť už pred energetickou krízou, no teraz sa cenové nožnice medzi ním a plynom roztiahli ešte viac.
Ďuďák konkretizuje, že ich sieť teplární, ktorá v takmer desiatke miest od Kysuckého Nového Mesta až po Trebišov vykuruje 20-tisíc bytov, tento rok zvýšila ceny tepla len o zhruba sedem percent a budúci rok neplánuje dokonca žiadne zdražovanie. Cenovú stabilitu si zabezpečuje aj tým, že z väčšej časti si drevnú štiepku vyrá
Dopyt domácností sa za posledné mesiace enormne zvýšil. V niektorých expedičných skladoch sú poradovníky naplnené až do konca roka.
Marína Debnárová hovorkyňa podniku Lesy SR
ba sama a neodoberá ju len od iných producentov.
PREČO SA TO DEJE
Za domácim nedostatkom energetického dreva sú nielen jeho vývozy, ale aj to, že v lesoch postupne klesá ťažba v dôsledku čoraz prísnejších ekologických opatrení. Tento rok napríklad Lesy SR vyťažia len tri a pol milióna kubíkov všetkých sortimentov dreva, zatiaľ čo donedávna to boli vyše štyri milióny kubíkov.
Čoraz viac ľudí sa zo strachu pred nedostatkom plynu začína orientovať na drevo. Nedostatky na trhu s drevom podľa hovorkyne Lesov SR ešte viac zvýrazňuje to, že mnohé domácnosti sa z obavy pred nedostatkom palív predzásobujú aj na viaceré zimy vopred a kupujú si ho aj ľudia, ktorí palivové drevo doteraz nevyužívali.
Po vojne na Ukrajine Poľsko prestalo odoberať drevo z Bieloruska, ktoré Rusku pomáhalo rozpútať konflikt. O to viac dreva sa teraz Poľsko snaží odoberať zo Slovenska. Ceny energetického dreva zvyšuje podľa Ďuďáka aj drahá elektrina. Veľké elektrárne na biomasu nakupujú veľa paliva, lebo teraz mimoriadne zarábajú.
AKO Z TOHO VON
Ďuďák upozorňuje, že regulácia vývozov energetického dreva nemusí byť ideálnym riešením. „Každé takéto opatrenie ide proti voľnému trhu a otázne je aj to, ako je to ustrážiteľné na hraniciach. Špekulanti môžu regulácie aj tak obchádzať. Hovorím síce proti vlastným podnikateľským záujmom, ale je to tak,“hovorí teplár.
Najistejšie by pre Slovensko bolo, keby dokázalo vyprodukovať viac energetického dreva. Jedinou cestou na to je však zakladanie nových plantáží rýchlorastúcich drevín, pretože ťažby v existujúcich lesoch sa zvyšovať nedajú. Inak by sa ohrozovala ich prírodná stabilita.
„Programy starostlivosti o les, ktoré sa schvaľujú až na 10 rokov, nie je možné meniť na základe rozhodnutia ministra alebo na základe aktuálne zvýšeného dopytu po palivovom dreve, lebo inak by to ohrozilo mimoprodukčné funkcie lesa. Najmä ich vodozádržnú schopnosť, čo by vzhľadom na vysychanie Slovenska spôsobilo
Každé takéto opatrenie ide proti voľnému trhu a otázne je aj to, ako je to ustrážiteľné na hraniciach. Špekulanti môžu regulácie aj tak obchádzať. Hovorím síce proti vlastným podnikateľským záujmom, ale je to tak.
Ivan Ďuďák spolumajiteľ Národnej energetickej
nenahraditeľné škody,“uvádza agrorezort.
Zatiaľ sa však na Slovensku plantáže príliš nerozvinuli. Niektorí farmári či drevárske firmy s nimi síce skúšali šťastie na menej úrodných pôdach, no mnohých odradili počiatočné neúspechy. Aj pestovanie rýchlorastúcich vŕb či topoľov sa treba naučiť. Prekážkou je aj odpor ochranárskych organizácií. Tie sa sťažujú, že produkčnejšie cudzokrajné klony rýchlorastúcich drevín môžu narušiť tunajšiu biodiverzitu.
„Plantáže rýchlorastúcich energetických drevín sa tu stále rozbiehajú len veľmi pomaly a stále nehrajú veľkú úlohu v našom palivovom mixe,“uzatvára Ďuďák.
Na Slovensku sa z lesnej biomasy pritom dnes vyrába len vyše sedem percent spotrebovaného tepla. Ak by sa jej potenciál využil naozaj naplno, jej podiel v energetickom mixe môže stúpnuť až na skoro 16 percent.