ECB má novú zbraň. Použije ju niekedy?
Je logické, že Európska centrálna banka má urobiť všetko, aby sa eurozóna nerozpadla
Európska centrálna banka (ECB) zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu u nuly na pol percenta. Aj keď zvýšenie bolo vyššie, ako sa očakávalo, búrku v pohári vody spôsobilo niečo iné. ECB zaradila do výzbroje nový kanón s trochu tajomným názvom i obsahom: Transmission Protection Instrument, (TPI) – nástroj na ochranu monetárnej transmisie. O čo ide?
POSLEDNÁ POISTKA
Vráťme sa najprv o desať rokov späť. Počas veľkej finančnej krízy sa štáty ako Grécko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Írsko dostali do veľkých problémov pri obsluhe svojho vysokého dlhu. Finančné trhy začali panikáriť a uvedeným krajinám začali prudko stúpať úroky na vládne dlhopisy. Po počiatočnom váhaní ECB oznámila časovo obmedzený program výkupu dlhopisov problémových štátov. Tento dočasný program sa mal v roku 2012 nahradiť programom priamych monetárnych transakcií – Outright Monetary Transactions (OMT), ktorý nemal časové ani množstevné limity.
Program OMT mal fungovať mimo klasického nákupu štátnych a podnikových dlhopisov („tlačenia peňazí“). Mal sa však spúšťať v mimoriadnych situáciách, keby sa rating dlhopisov prepadol do špekulatívneho pásma a problémovým štátom by hrozil bankrot. Program OMT by fungoval ako posledná poistka. Mal sa realizovať prostredníctvom priamych nákupov vládnych dlhopisov s 1- až 3-ročnou splatnosťou.
Mal sa, ale nakoniec sa neaplikoval. Ak by chcela niektorá členská krajina eurozóny využiť OMT, musela by splniť niekoľko ťažkých podmienok: získať pomoc z Európskeho mechanizmu finančnej stability („eurovalu“) a zaviazať sa k ekonomickým reformám. Portugalsko, Írsko, Grécko a Cyprus uvažovali o zapojení do programu OMT, ale nakoniec si to rozmysleli. Jednak kvôli zaväzujúcim podmienkam a tiež kvôli tomu, že OMT začal fungovať aj bez toho, aby sa aplikoval. Už samotné vyhlásenie ECB, že „urobí čokoľvek, aby zachránila eurozónu“(vrátane neobmedzeného nákupu talianskych, gréckych či španielskych dlhopisov prostredníctvom OMT), spôsobilo, že rozpätie medzi úrokmi na nemecké verzus talianske a španielske dlhopisy kleslo z piatich na tri percentá. To stačilo na odvrátenie najväčších problémov. Program OMT bol zázračnou zbraňou, ktorá sa nikdy nepoužila, no fungovala.
NÁSTROJ NA INÉ SITUÁCIE
Hoci bol program OMT úspechom, nepáčil sa každému. Politika „tlačenia peňazí“mala veľa odporcov. Najviac v Nemecku. A nie hocijakých. Proti kvantitatívnemu uvoľňovaniu (vrátane OMT) sa ohradil prezident nemeckej centrálnej banky, minister hospodárstva, viacero univerzitných profesorov, a samozrejme, politici krajne pravicovej strany AfD. Tí považujú nielen program OMT, ale aj celú eurozónu za dielo Satana a jeho pomocníkov z Talianska, Španielska a Grécka. Leniví, no chytrácki južania chcú žiť na úkor pracovitých a šporovlivých Nemcov. Žiadna solidarita, každý nech žije za svoje!
Odporcovia OMT dokonca našli porozumenie na nemeckom ústavnom súde. Ten viackrát vyslovil pochybnosti o právomoci ECB realizovať takéto programy za účasti Nemecka. Kauzu uzavrel až Európsky súdny dvor. Ten, ako inak, označil program OMT za zákonný.
Nástroj TPI sa do veľkej miery podobá na program OMT. Aj jeho úlohou je pôsobiť ako posledná poistka na finančnom trhu, keď všetko iné zlyhá. ECB môže prostredníctvom TPI nakupovať dlhopisy štátov, ktorým začali stúpať úroky na vládne dlhopisy (rozumej najmä talianske).
V porovnaní s OMT má však TPI niektoré odlišností. Nie je zameraný na odvrátenie prepadu ratingu do špekulatívneho pásma, ale na odvrátenie škôd „z chaotických a neodôvodnených pohybov na finančných trhoch“. Použitie OMT bolo viazané na dodržiavanie náročných podmienok. Podmienky pre aplikovanie TPI sú stanovené vágnejšie. Kritici TPI namietajú, že nikde nie je stanovené, aké pohyby v úrokových mierach sú ešte odôvodnené a aké už nie. To je vraj „toxické“. Kritici TPI argumentujú, že ak už máme program OMT (s presnejšími a prísnejšími pravidlami), potom niet dôvodu na zavádzanie nového nástroja s vágnejšími pravidlami.
Je pravda, že pravidlá pre
TPI nešpecifikujú, čo je „chaotický a neodôvodnený pohyb“. No pri zdravom rozume sa takáto špecifikácia ani nemôže poskytnúť. Ak by napríklad pravidlá stanovili, že úrokové rozpätie medzi nemeckými a talianskymi dlhopismi nesmie presiahnuť päť percent, trh by sa okamžite nastavil na túto hodnotu ako na minimálnu.
TPI je nástroj na iné situácie, než aké má riešiť program OMT. Ten bol určený na boj s panikou na finančných trhoch, ktorá by vyústila do pádu ratingu problémových štátov. Panika je v princípe krátkodobý problém, ktorý trvá niekoľko týždňov. Zvyšovanie úrokov a úrokových rozpätí na dlhopisy, ktoré môže riešiť TPI, je silne ovplyvnené infláciou, a tá je dlhodobým problémom.
OD VÝKONNÝCH K NEVÝKONNÝM
Európa je v komplikovanej situácii. Má na svojich hraniciach vojnu, čelí ekonomickej stagnácii a súčasne musí bojovať proti rastúcej inflácii, t. j. dvíhať úroky a nepúšťať do obehu nové peniaze. Ak by program TPI začal fungovať, ECB by pravdepodobne začala nahrádzať končiace nemecké a holandské dlhopisy čerstvými talianskymi dlhopismi. Celkový objem nakúpených dlhopisov by sa tak nezmenil, iba ich štruktúra.
Áno, v podstate to bude znamenať prerozdeľovanie peňazí medzi výkonnými a nevýkonnými štátmi európskej monetárnej únie. Trhových fundamentalistov to nepoteší.
Má vôbec ECB vykupovať vládne dlhopisy a starať sa o úrokové rozpätia medzi Nemeckom a Talianskom? Centrálna banka nie je komerčný subjekt zameraný len na krátkodobý finančný zisk. Vo svete sa centrálne banky vo všeobecnosti starajú o stabilitu cien a podporu ekonomického rastu, najmä zamestnanosti. ECB je však vo výnimočnej pozícii. Po prvé, na rozdiel od USA, ktoré majú silnú federálnu vládu s centrálnym ministerstvom financií, je eurozóna len podmnožinou Európskej únie – združenia suverénnych krajín. Nemá jednotnú vládu, ani ministerstvo financií. Všetky zásadné rozhodnutia sa v Únii prijímajú na schôdzach rady ministrov členských štátov. Sú poznačené oneskorenou reakciou, zdĺhavými rokovaniami a často aj problematickými kompromismi. ECB je de facto jedinou inštitúciou s veľkou autonómiou, právomocami a schopnosťou reagovať v reálnom čase. ECB by rada prenechala fiškálne rozhodnutia niekomu inému, ale nemá komu.
Po druhé, programy nákupu dlhopisov už dávno realizovali centrálne banky USA a Japonska, aj keď v tých krajinách existujú silné centrálne vlády a ministerstvá financií.
A po tretie, ECB je centrálnou bankou eurozóny, a je logické, že má urobiť všetko, aby sa eurozóna nerozpadla. Bolo by zvláštne, keby v krízových situáciách len nezúčastnene pozorovala dianie na finančných trhoch a čakala by, kedy a ako „trh všetko vyrieši“.
ECB ústami svojej šéfky zdôraznila, že dúfa, že TPI sa nikdy nebude musieť použiť. Dúfajme, že to tak bude.
Programy nákupu dlhopisov už dávno realizovali centrálne banky USA a Japonska, aj keď v tých krajinách existujú silné centrálne vlády a ministerstvá financií.