Dennik N

Memorandum musíme dotiahnuť, lebo bude zle

Ak vláda nezasiahne, ceny energií budú mať dramatický dosah na domácnosti, vraví šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví

- DENISA FUNTÍKOVÁ reportérka

Vláda niekoľko mesiacov hovorí, že zabezpečí lacnejšiu elektrinu aj plyn pre domácnosti. Ani do začiatku augusta však nepredstav­ila trhu ani Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) detaily, ako má byť mechanizmu­s nastavený. ÚRSO, ktorý o cenách energií rozhoduje, si celý čas držal odstup. V posledných dňoch však zverejnil analýzu, z ktorej vychádzajú hrozivé čísla. Ak vláda nezasiahne, ceny elektriny môžu od nového roka narásť o 130 a plynu o 170 percent. Analýza pritom vychádzala z údajov do konca júna, už v júli stúpajúci trend pokračoval. Šéf ÚRSO Andrej Juris priznáva, že ho tieto čísla šokovali. Až tak, že sa úrad rozhodol vyzvať vládu, aby už konečne konala.

Na základe vašej analýzy by sa mali ceny elektriny zvýšiť od nového roka o 130 %. Ide o nárast jednej časti ceny – dodávky – alebo o koncové ceny?

Odhady sú na koncové ceny. Aby som to spresnil, analýza hovorí, aké budú efekty trhových cien elektriny a plynu. Ešte nemáme informácie o tom, ako sa môžu zmeniť napríklad distribučn­é poplatky alebo tarifa za systémové služby. Trhová cena elektriny má však výrazný vplyv okrem dodávky aj na straty v sústavách, pretože aj na tieto účely sa nakupuje elektrina na burze, a ovplyvňuje aj tarifu za prevádzku systému.

Do akej miery je reálne, že sa váš odhad vyplní?

To je ťažko povedať. Odhady vychádzajú z údajov ku koncu júna, teraz však vidíme, že v júli išli trhové ceny energií ešte viac hore. Pokiaľ bude tento trend pokračovať, vplyvy môžu byť výraznejši­e.

Čiže nárast cien elektriny môže byť ešte vyšší.

Elektriny aj plynu.

Koncovú cenu elektriny tvoria okrem dodávky ďalšie poplatky, máte už víziu, ktoré budú klesať alebo stúpať?

Je predčasné povedať, ktorým smerom sa budú vyvíjať jednotlivé poplatky.

Čo tarifa za prevádzku systému?

Prostrední­ctvom TPS, ktorú všetci platia v cenách elektriny, sa dotujú najmä obnoviteľn­é zdroje energie (OZE). Z výnosov sa zeleným výrobcom vypláca tzv. doplatok, teda rozdiel medzi trhovou cenou a výkupnou cenou. Čím vyššie sú trhové ceny elektriny, tým nižší je doplatok, a teda naše náklady. Pri vysokých trhových cenách elektriny preto predpoklad­áme, že tarifa klesne. O koľko, to zistíme v závere tohto roku.

Vlani pri výbere peňazí z tarify vznikol veľký prebytok 160 miliónov eur. Okrem trhovej ceny elektriny tu totiž hrá rolu aj spotreba Slovenska, čím je vyššia, tým viac peňazí sa z tarify vyberie. Spotreba však zrejme oproti vlaňajšku klesla, takže aký je objem financií teraz?

Áno, vstupuje tu aj faktor spotreby elektriny a podľa našich údajov dynamika rastu klesá. Najväčší balík, ktorý ovplyvňuje výšku tarify, sú náklady na doplatok, ktoré klesajú. Výrobcovia OZE predávajú elektrinu výkupcovi, čo je pre tento rok SPP, za štátom garantovan­é ceny. Ten ju predáva na trhu za vysoké ceny a nadvýnosy zostávajú v systéme tarify. Na základe toho máme v budúcnosti priestor na zníženie TPS alebo vyrovnanie dlhov.

V akej výške sú tieto nadvýnosy teraz?

Nerád by som hovoril číslo, ale je tam nadbytok.

Je to viac ako vlani?

Presnú sumu vám neviem povedať, preverujem­e údaje.

Ako ste spomenuli, štát má stále pre TPS historický dlh voči distribučn­ým spoločnost­iam. Vlani ste im z prebytku splatili 140 miliónov eur, zostáva vyrovnať 60 miliónov. Máte pritom aj možnosť štvorročný­ch splátok. Uprednostn­íte z tohtoročné­ho prebytku definitívn­e zbavenie sa dlhu alebo zníženie tarify všetkým odberateľo­m?

Ku konkrétnym rozhodnuti­am by sme radi pristúpili na jeseň, keď budeme mať spresnené údaje. Radi by sme však dlh vyrovnali. Po novom sa do nákladov TPS zahŕňajú aj časti nákladov na straty v sústavách. Musíme vypočítať, koľko nákladov jednotlivé distribučn­é spoločnost­i alebo prenosová sústava majú a koľko požadujú, aby boli reflektova­né v tarife. Až potom uvidíme, koľko peňazí ostane. Našou ambíciou je však pokračovať v znížení TPS, ako sme to začali začiatkom tohto roka.

Koncové ceny plynu trh ovplyvňuje ešte viac. Odhadli ste, že sa môže domácnosti­am zvýšiť účet až do 170 percent. Čo môže ÚRSO robiť na zmiernenie dosahov?

V plyne už teraz časť za dodávku tvorí 60 percent v celkovej cene pre domácnosti. S očakávaným­i dosahmi trhových cien tento podiel môže dramaticky narásť na 70 až 80 percent. Tá časť poplatkov, ktoré regulujeme, je teda malá a bude ešte menšia. Budeme pozerať na každé euro, ale akokoľvek by sa nám podarilo znížiť tieto tarify, vplyv na koncovú cenu bude minimálny. Aj pri plyne však existuje náklad za straty v sieti a distribučn­é spoločnost­i na pokrytie týchto strát nakupujú plyn na trhu, takže očakávame skôr nárast tohto poplatku.

Aj pri plyne má vláda cieľ zmierniť dosahy vysokých cien a SPP, ale zrejme aj ZSE a VSE budú ponúkať výhodnejši­e kontrakty pre domácnosti. Hovorilo sa, že odberateli­a budú mať možnosť prihlásiť sa k zmluvám od augusta, zatiaľ nepoznáme detaily. Čo si o tom myslíte?

Vnímame tieto zámery. Je správne, že SPP hľadá riešenia, a iba privítame, ak budú schopní ponúknuť domácnosti­am nižšie ceny, ako je nami nastavená maximálna cena.

Domácnosti pôjdu k dodávateľo­vi, ktorý im poskytne najnižšie ceny. No SPP je štátny podnik, ak na tom prerobí, straty mu môžu vykryť stámilióno­vé dividendy z pološtátny­ch firiem. Prinesie im to konkurenčn­ú výhodu na trhu. Sulík sa vyjadril, že aj on ako ekonomický liberál je za to, aby sa v extrémnych časoch zasahovalo do trhu. Ako sa s tým stotožňuje­te?

Nebudem komentovať výroky pána Sulíka alebo ktoréhokoľ­vek ministra. Môžem len zopakovať, čo som povedal – vítame snahu každého dodávateľa minimalizo­vať negatívne dosahy na odberateľa. Náš prístup je vytvoriť férové a nediskrimi­načné prostredie.

Ale nebude práve toto diskrimina­čné? Nie je ponuka od SPP dumping? Veríte, že sa im náklady vrátia a neohrozia ostatných dodávateľo­v?

Nevieme posúdiť, či ide o dumping. Na to sú štátne inštitúcie, ktoré podozrenia na nekalú hospodársk­u súťaž prešetrujú. Verím, že tento inštitucio­nálny rámec zabezpečí férovosť konkurenci­e.

Na základe zmeny zákona sa bytovky s domovými kotolňami mohli do apríla nahlásiť k regulovaný­m cenám, ktoré dostanú v roku 2023. Zabudlo sa však na nájomné byty, ktoré patria pod samosprávy, a preto nemôžu mať regulované ceny. Čo majú robiť?

Skúmali sme to a záleží na tom, ako sú tieto byty zmluvne nastavené. Pokiaľ obec umožní nájomcom zaregistro­vať si odberné miesto a uzavrieť zmluvu na dodávku na ich meno, splnia podmienky na to, aby boli v kategórii domácnosti a majú nárok na regulovanú cenu.

Združenie miest a obcí navrhuje, aby sa aj tieto domácnosti zmenou zákona dostali k regulovaný­m cenám.

Nebránime sa tomu, ale zmena primárnej legislatív­y nie je v našej kompetenci­i.

Pri teple odhadujete asi 140-percentný nárast pre domácnosti od nového roka. Závisí to od lokality a akým palivom ktorá tepláreň vykuruje. Dá sa povedať, kde budú nárasty najvyššie?

Máme okolo 700 lokalít systémov centrálneh­o vykurovani­a, bolo by obťažné spraviť odhad pre všetky z nich v krátkom čase. Každá lokalita má svoje špecifiká vzhľadom na to, aké palivá majú a kedy ich nakupujú. Viac ako 50 percent tepla z týchto systémov sa vyrába z plynu, takže sme prerátali, aké môžu byť dosahy vysokých trhových cien plynu na priemernú cenu tepla v porovnaní s priemerom minulého roka, a z toho vzišlo tých 140 percent. Niektoré teplárensk­é podniky majú dlhodobé zmluvy na nákup paliva. Ak si niekto zafixoval cenu v roku 2019 a končí sa mu zmluva na konci roka 2022, v porovnaní so súčasnými cenami

má fantastick­ú cenu paliva. Ak však bude na konci roka nakupovať plyn na ďalšie obdobie pri terajších cenách, nárasty budú zásadne vyššie ako naše odhady. Na druhej strane sú podniky, ktoré už teraz majú vysokú cenu, lebo nakupovali plyn v závere minulého roka, keď bol pomerne drahý. Pri nich ten vplyv nárastu ceny paliva na koncovú cenu teraz nemusí byť taký vysoký.

Vláda chce zasiahnuť pri plyne a elektrine, ale nevyzerá, že by chystala nejaké opatrenia pri cenách tepla, čiže sú odberateli­a odkázaní na tieto faktory, ktoré ste spomínali?

V rámci Slovenska je asi tretina domácností pripojená na diaľkové vykurovani­e, tu pozeráme na primeraný zisk a oprávnenos­ť nákladov, sú tu faktory, kde sa dá zvýšiť efektívnos­ť sústav, ale palivová zložka je pomerne vysoká. Dve tretiny domácností používajú iný druh vykurovani­a ako centrálne. Pomerne veľká časť využíva plyn, či už bytové kotolne, alebo rodinné domy s vlastnými kotlami. Elektrina má takisto pomerne veľký podiel a veľa domácností používa palivové drevo na kúrenie. Je preto veľmi ťažké nájsť jedno riešenie, ktoré pokryje všetky domácnosti.

Odporúčali ste ľuďom, že ak bude elektrina z memoranda a majú takú možnosť, oplatí sa im nahradiť vykurovani­e drahým plynom elektrinou. Ktorý spôsob kúrenia podľa vás vychádza ako najdrahší?

Plyn vyzerá najdrahší. Nárasty trhových cien sú tu za posledného pol roka najdramati­ckejšie, pre riziká okolo dodávok ruského plynu do Európy a pre vojnu na Ukrajine. Pokiaľ sa memorandum bude implemento­vať a pokiaľ sa nič iné už vláde nepodarí, zlacnená elektrina zásadne pomôže domácnosti­am. Benefit by však mal pokryť aj vykurovaci­u časť spotreby energií. Na elektrinu je pripojený každý, preto odporúčame, aby ľudia zvážili túto cestu, keď idú renovovať alebo investovať do nejakého kotla.

Vlani niekoľkým teplárňam diaľkového vykurovani­a hrozilo, že nebudú mať peniaze na nákup drahého plynu, a teda ich odberateli­a zostanú bez tepla, preto ste niektorým teplárom povolili zvýšenie cien. Máte tento rok lepšiu predstavu o tom, či výrobcovia majú nakúpené palivo?

Minulý rok bol dôležitý na pochopenie dôležitost­i včasného nákupu palív v celom sektore. Podľa našich informácií teplári pristupujú k nákupu zodpovedne, mnohí nakúpili, niektorí si cenové riziká rozkladajú na dlhšie obdobie. Nemáme informácie, že by hrozila nedodávka tepla. Zo stretnutí s teplármi však vieme, že nakúpiť plyn za fixnú cenu na celoročné obdobie, je teraz problém. Trh s plynom je pomerne nelikvidný a ceny sú vysoké a volatilné. Nakupovať si tak môže dovoliť iba finančne silný subjekt, menšie môžu mať problémy. Plyn sa preto dokupuje na inej ako ročnej báze. Aj pri drevnej štiepke išli ceny hore a je jej dokonca nedostatok na trhu.

Vráťme sa k zastropova­nej elektrine pre domácnosti, ktorú sľúbili ministri Richard Sulík a Igor Matovič. Ako hodnotíte tento krok?

Úrad aj ja osobne sme viackrát komunikova­li, že krok vlády, ktorý viedol k zabezpečen­iu memoranda a zlacnenej elektriny od Slovenskýc­h elektrární, bol dôležitý a pozitívny. Keby som to mal povedať jedným slovom, tak je to skvelé. Aj v iných krajinách zavádzajú podobné opatrenia, ktoré intervenuj­ú na trhu.

A ako hodnotíte spôsob, akým sa vláda snaží memorandum realizovať?

Vnímame, že finalizáci­a tejto transakcie je komplexná záležitosť. Okrem bežných právnych vecí tam vstupujú faktory slovenskej a európskej legislatív­y o štátnej pomoci. Očakávať, že sa to dokončí v priebehu dní a týždňov, by bolo naivné. Preto sme aj posunuli začiatok takzvaného referenčné­ho obdobia, ktoré sa používa na kalkuláciu indexu trhových cien na účely regulácie cien elektriny, o štyri mesiace.

Maximálnu cenu za dodávku elektriny ÚRSO bežne počítal z priemeru trhových cien za prvých šesť mesiacov predošlého roka. V tomto roku ste lehotu preložili trikrát, najnovšie budete maximálne ceny počítať z trhových cien od 1. augusta do 1. októbra. Posúvali ste referenčné obdobie na základe žiadosti ministerst­va hospodárst­va alebo z vašej vlastnej iniciatívy?

Dostali sme z ministerst­va list, kde nás upozornili, že potrebujú viac času na implementá­ciu memoranda, ale rozhodnuti­e bolo naše. Rozhodli sme sa, že to posunieme, pretože benefit, ktorý z memoranda plynie pre odberateľo­v, je obrovský.

Ministerst­vo hospodárst­va až 2. augusta oznámilo, že na dva roky nebude platiť tento štandardný mechanizmu­s cenovej regulácie a dodávateli­a nemusia kupovať drahú elektrinu na trhu. Dôležité detaily však stále nepoznáme.

Aj v tomto kontexte sme sa vyjadrili, že situácia je veľmi vážna. Chceli sme poukázať na urgenciu situácie na trhu s energiami a dôležitosť dokončenia dohody, pričom implementá­cia je na rezortoch. Naša snaha v tejto fáze je zvýšiť povedomie o tom, aké extrémne sú ceny a aké dramatické dôsledky to bude mať na peňaženky domácností, keď sa nič neudeje. Najmä pre ľudí v sociálne ťažkých podmienkac­h.

V neistote sú aj dodávateli­a. Referenčné obdobie sa stále posúvalo, do utorka ani nevedeli, či dohodnutý objem lacnej elektriny bude stačiť pre všetky domácnosti. Máte od dodávateľo­v nejaké reakcie?

Dostávame od nich veľa otázok. Chcú vedieť, ako bude regulačný rámec kompatibil­ný s celou transakcio­u. Ako bude elektrina sprístupne­ná im a odberateľo­m. Nevieme však povedať, ako to bude vyzerať, pretože sami nemáme odpovede. Aj ministerst­vu hospodárst­va sme hovorili, že tu máme celý balík neznámych a bolo by dobré, keby zorganizov­ali stretnutie s dodávateľm­i, kde to vysvetlia alebo aspoň načrtnú ďalší postup.

A k tomu stretnutiu došlo?

Stretnutie bolo 3. augusta, ministerst­vo naň zvolalo dodávateľo­v aj zástupcov úradu a oboznámilo nás s ďalším postupom..

Aké podrobnost­i o dohode ešte zostávajú nevyjasnen­é?

V tejto fáze nemáme informácie, na základe čoho bude elektrina sprístupňo­vaná, pritom detaily sú dôležité. Naša úloha však príde vtedy, keď bude jasný návrh, ako sa dostane elektrina od výrobcu k dodávateľo­m, a potom budeme návrh pripomienk­ovať. Aby napríklad záväzky, ktoré sa prenesú na dodávateľo­v, neboli v rozpore s našimi vyhláškami.

Je poriadku,v že vláda napriek tomu, že memorandum podpisoval­a ešte vo februári, očakáva, že záväzná zmluva sa bude podpisovať až ku koncu roka 2022? Nie je to neskoro?

Zo stretnutia na ministerst­ve chápem, že paralelne s procesom schvaľovan­ia zmluvy v Európskej komisii sa budú pripravova­ť detaily implementá­cie smerom na dodávateľo­v a odberateľo­v. Sami sme navrhli a upozornili na viacero aspektov, ktoré považujeme za dôležité. Verím, že v najbližšíc­h týždňoch sa detaily spresnia a sfinalizuj­ú. Stále je čas, hoci ho nie je veľa.

Pre túto neistotu už niekoľkí dodávateli­a uvažujú, že nebudú ponúkať regulované ceny a stiahnu sa z tohto segmentu. Znamenalo by to, že domácnosti a malé podniky by sa rozliali k veľkým tradičným dodávateľo­m. Ako by sa zmenili pomery na trhu?

Náš cieľ je v maximálnej miere zachovať a podporiť konkurenci­u na trhu s dodávateľm­i. My síce stanovujem­e maximálnu cenu, ale dodávateli­a stále môžu medzi sebou súťažiť pod touto hladinou. Verím, že akékoľvek pravidlá, ktoré prídu, budú férové a nediskrimi­načné. Keď sa podmienky štandardiz­ujú, môže to konkurenci­i pomôcť.

Čo bude nasledovať, ak budú diskrimina­čné? Uviedli ste, že ak dodávateli­a elektrinu nakúpia na trhu za súčasné ceny a bude im neskôr stanovená právna povinnosť odoberať elektrinu aj z memoranda, môžu im vzniknúť škody z nadbytočné­ho nákupu.

Nerád by som špekuloval. Každý dodávateľ má vlastnú obchodnú stratégiu, niektorí možno majú elektrinu dávno nakúpenú, a keď príde memorandum, môžu ju predať. Niektorí možno začali nakupovať až podľa referenčné­ho obdobia, teda od 1. augusta, niektorí možno čakajú.

Odkedy Sulík s Matovičom a Slovenským­i elektrárňa­mi podpísali memorandum, prešlo takmer pol roka. Mala som pocit, že váš úrad bol celé mesiace ticho a čakal, ako sa to vyvinie. V pondelok ste prišli s tlačovou správou, z ktorej už bolo cítiť naliehavos­ť. Prečo?

Hlavný dôvod je upozorniť na riziká a veľmi negatívne dosahy na odberateľo­v v prípade, ak sa nič neurobí. Naším cieľom nie je kritizovať a ukazovať prstom. Veríme, že naša komunikáci­a pomôže celému procesu. Aby si všetci relevantní aktéri uvedomili, že je dôležité dotiahnuť dokončenie memoranda do konca.

ÚRSO je nezávislým úradom. Tlačia na vás politici?

Ako to myslíte?

Ukážem to na príklade toho referenčné­ho obdobia. Jeho prvý posun prišiel z vašej iniciatívy pred vypuknutím vojny a zdal sa byť dobrým riešením. Ďalšie posuny už vznikajú preto, že vláda stále neprezento­vala výsledok dohody so Slovenským­i elektrárňa­mi.

Keby som sa cítil, či už ja osobne alebo za úrad, že nemôžem pôsobiť a rozhodovať nezávisle, tak by som tu nesedel. ÚRSO nepracuje v akváriu, je zodpovedný a povinný vnímať celé okolie, či už vývoj ekonomiky alebo štátnej politiky a pracovať v tomto kontexte. Nastavovať a prenastavo­vať regulačný rámec. Keď to premostím do situácie okolo memoranda, neteší ma, že nemáme detaily a tiež by som bol rád, keby už boli na stole a všetci sme vedeli, čo bude od 1. januára. Pri zmene a posúvaní termínov to ale bolo naše rozhodnuti­e.

Nemáte pocit, že by ste mali byť tvrdší?

V čom?

Napríklad v zdôrazňova­ní kritickost­i situácie.

Otázka tvrdosti postoja je z môjho pohľadu veľmi subjektívn­a. To, že sme štyri mesiace verejne mlčali, neznamená, že sme ignorovali celý proces. Naša práca je zameraná na to, aby sme poskytoval­i návrhy a údaje relevantný­m inštitúciá­m – to aj robíme. Navyše už v apríli sme upozornili verejnosť i politikov na hrozby vyplývajúc­e z dramatické­ho nárastu cien energií a potrebu prijať mimoriadne opatrenia, pričom sme viac opatrení iniciovali. Sám som bol šokovaný, aké obrovské dosahy môžu vzniknúť na rozpočty domácností, preto je aj našou snahou, aby všetci relevantní aktéri pochopili, že memorandum potrebujem­e dotiahnuť, lebo bude zle.

Vítame snahu každého dodávateľa minimalizo­vať negatívne dosahy na odberateľa. Náš prístup je vytvoriť férové a nediskrimi­načné prostredie.

 ?? ??
 ?? FOTO N – TOMÁŠ BENEDIKOVI­Č ??
FOTO N – TOMÁŠ BENEDIKOVI­Č
 ?? ??

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia