Afganistan rok po prevrate Talibanu
Napriek sľubom islamisti vylúčili dievčatá zo škôl a zúfalí ľudia v núdzi predávajú deti
Keď vlani Spojené štáty americké ohlásili stiahnutie vojsk z Afganistanu, takú rýchlu odpoveď Talibanu na novú situáciu očakával len málokto.
Predstavitelia extrémistického islamistického hnutia bleskovo obsadili väčšinu krajiny a v auguste bez použitia vojenskej sily vstúpili aj do Kábulu, kde definitívne prebrali moc.
Slovami expertov Taliban stavil na novú PR stratégiu a v snahe získať si uznanie Západu tvrdil, že sa zmenil. Opakoval, že viac nebude obmedzovať ženské práva, a jeho hovorca dokonca žene krátko po prevrate poskytol rozhovor.
Taliban zároveň ubezpečoval medzinárodné spoločenstvo, že nedovolí, aby sa v Afganistane
schovávali teroristi z al-Káidy ako na začiatku storočia.
Prešiel rok a všetko nasvedčuje tomu, že nedodržal ani jeden z týchto sľubov. Afganské dievčatá nemôžu navštevovať stredné školy a podľa neziskových organizácií dramaticky pribúda počet nútených manželstiev.
Minulotýždňová operácia, pri ktorej Spojené štáty americké v centre Kábulu zabili lídra al-Káidy Ajmana Zawahrího, zase naznačuje, že krajina je naďalej útočiskom džihádistov.
Afganistan je po dvanástich mesiacoch vlády Talibanu štátom s alarmujúcou mierou chudoby, pre ktorú sa mnohí uchyľujú ku krajným riešeniam. Objavujú sa prípady, že niektorí bežní Afganci v zúfalstve predávajú svoje deti.
MIERILI ZBRAŇOU NA NOVINÁROV
Americký prezident Joe Biden v pondelok z domácej karantény ohlásil, že Spojené štáty zneškodnili jedného z najhľadanejších teroristov na svete. Po rokoch pátrania na balkóne jeho domu v Kábule dvomi strelami z bezpilotného lietania zabili Ajmana Zawahrího, ktorý posledných jedenásť rokov šéfoval al-Káide.
To, ako na operáciu zareagovali miestni, ukazuje, ako veľmi sa Afganistan za posledný rok zmenil. Obyvatelia Kábulu sa pre zahraničné médiá odmietali vyjadriť z obáv pred tým, že ich za to od Talibanu bude čakať trest. Viacerí to tvrdili al-Džazíre aj denníku The Guardian.
Podľa Guardianu boli predstavitelia Talibanu agresívni a dokonca mierili zbraňou na niektorých novinárov, ktorí sa chceli dostať bližšie k miestu činu. „Je to naše vlastné utrpenie, tak nás nechajte popasovať sa s ním,“povedal jeden z nich britským novinám.
Zabitý líder al-Káidy Zawahrí pritom býval v prominentnej štvrti Kábulu, v ktorej sa nachádzajú aj rezidencie vplyvných ľudí zvnútra Talibanu a veľvyslanectvá Spojeného kráľovstva či Nemecka.
Zawahrí sa do nej presťahoval spolu s dcérou a vnúčatami, čo by podľa analytikov nebolo možné bez súhlasu Talibanu. Objavili sa však aj názory, že ho tam Taliban mohol držať v domácom väzení.
Miestni, ktorí v tejto časti afganskej metropoly žijú, si uvedomujú, aká je nebezpečná. Pred piatimi rokmi tam pri útoku na nemeckú ambasádu zomrelo 150 ľudí.
Taliban sa zatiaľ k Zawahrího zabitiu vyjadruje len veľmi striedmo. V oficiálnom vyhlásení uviedol, že americká operácia bola porušením „medzinárodných pravidiel“a porušením dohody spred dvoch rokov, ktorú so Spojenými štátmi uzavrel v Dohe.
Naopak, Washington tvrdí, že dohodu z Dohy porušil Taliban. Jej súčasťou bol aj záväzok, že v Afganistane sa nebudú skrývať džihádisti aj z al-Káidy.
Nezaujíma ma, či je Taliban dobrý, alebo zlý. Záleží mi na tom, či nie som hladný.
ROKOVANIA S TALIBANOM BUDÚ RISKANTNÉ
V Spojených štátoch sa Zawahrího zabitie prezentuje ako Bidenovo politické víťazstvo. Po minuloročnom chaotickom odchode z Afganistanu
Rašíd obyvateľ Afganistanu
ním ukazuje, že s terorizmom vie bojovať aj bez fyzickej prítomnosti v krajine.
Experti pre denník Washington Post však upozorňujú, že súčasná situácia prináša aj niekoľko výziev. Zawáhri bol síce vplyvným teroristom, ale al-Káida v posledných rokoch bola aktívna predovšetkým na Blízkom východe a v Afrike.
Analytik Asfandyar Mir pre Financial Times zase povedal, že verejnosť doteraz verila, že Taliban s al-Káidou úzko nespolupracuje, no teraz prišiel šok. „Tento útok naznačuje, že Taliban jej bol v skutočnosti oddaný a chcel ju chrániť,“vraví.
V praxi to znamená, že ak bude chcieť Biden s Talibanom rokovať, jeho politickí súperi ho budú môcť obviniť z jeho legitimizovania. Diskusie s ním sú pritom vzhľadom na zhoršujúcu sa humanitárnu situáciu v Afganistane dôležité.
Bidenova administratíva v posledných mesiacoch pristúpila k viacerým malým krokom. Po tom, čo Taliban prevzal moc, Afganistanu zmrazila vyše sedem miliárd v zahraničných rezervách, teraz je pripravená uvoľniť polovicu tejto sumy.
Americkí diplomati sa navyše s predstaviteľmi Talibanu stretli v Katare či Uzbekistane.
Analytik Andrew Wilder povedal, že budúcnosť vzťahov medzi Spojenými štátmi a Talibanom závisí od toho, ako zareaguje na Zawahrího zabitie.
ZÁLEŽÍ NA TOM, ČI MAJÚ ČO JESŤ
Financial Times píšu, že aj udalosti z posledných dní ukazujú, v akom veľkom chaose sa Afganistan za posledný rok ocitol.
Keď sa zahraničné médiá pýtali miestnych, ako vnímajú Zawahrího zabitie, mnohí sa báli vyjadriť skutočný názor. Niektorí však povedali, že operácia ich v skutočnosti nezaujíma, pretože sú nútení riešiť akútnejšie problémy.
Svetový potravinový program už na začiatku roka tvrdil, že v Afganistane čelí hladu rekordných 23 miliónov ľudí. Obavy o potravinovú bezpečnosť ešte znásobila vojna na Ukrajine a uzatvorenie čiernomorských prístavov. Rusko a Ukrajina sa však medzičasom dohodli na ich odbklokovaní.
Aktuálne už je cena pšenice na úrovni spred vojny, naďalej je však mimoriadne vysoká. Na konci minulého roka trpelo nedostatkom jedla až 98 percent Afgancov. Z krajiny prichádzali správy, že mnohí zúfalí ľudia jedli napríklad aj trávu.
Americké NPR napísalo, že hladní sú aj ľudia, ktorí kedysi patrili do strednej triedy a nikdy si nemysleli, že budú riešiť existenčné problémy.
Aj ľudia, ktorí netrpia akútnym hladom, si nemôžu dovoliť dostatok nutrične bohatej stravy vrátane ovocia či zeleniny, mliečnych výrobkov a mäsa.
„Nezaujíma ma, či je Taliban dobrý, alebo zlý. Záleží mi na tom, či nie som hladný,“povedal pre Financial Times Rašíd, ktorý nesúhlasí s ultrakonzervatívnym videním sveta. S jeho názorom podľa britských novín súhlasí obrovské množstvo Afgancov.
TALIBAN NEUZNAL ŽIADNY ŠTÁT
Taliban po návrate k moci sľuboval, že bude umiernenejší, v skutočnosti však podľa neziskových organizácií masovo porušuje ľudské práva svojich občanov.
Hoci islamistické hnutie tvrdilo, že bude rešpektovať právo žien na vzdelanie, tento rok dievčatám zakázalo študovať na stredných školách – a tým de facto aj na univerzitách.
Pracovníci Amnesty International sa rozprávali s vyše sto Afgankami zo všetkých kútov krajiny a vo svojej nedávno publikovanej správe dospeli k záveru, že situácia je mimoriadne vážna.
Taliban okrem iného zničil systém podpory pre ženy utekajúce pred domácim násilím a ženy podľa mimovládky zatýka, zadržiava a mučí. Hoci v Afganistane sú manželstvá do pätnástich rokoch zakázané, pribúdajú dôkazy, že predovšetkým na vidieku ich počet dramaticky pribúda.
Aj vzhľadom na rozsiahle porušovanie ľudských práv západné vlády s Talibanom nechcú rokovať. Zahraničná pomoc pritom ešte pred Talibanom tvorila až 40 percent afganského hrubého domáceho produktu.
Vládu Talibanu po prevzatí moci v krajine neuznal ani jeden štát a prekvapivo opatrná je voči nemu aj Čína, ktorá bola predtým jeho dôležitým spojencom. Podľa analytika Richarda Weitza sa navyše zhoršili jeho vzťahy s Pakistanom, v ktorom sa jeho predstavitelia dlho skrývali.
Líder Talibanu Hajbatulláh Achúndzada v jednom z mála verejných vyhlásení povedal, že nároky ostatných krajín ho hnevajú. „Budujeme si svoj vlastný systém,“citoval ho Guardian.
Podľa Financial Times predstavitelia Talibanu povedali, že nechcú budovať „ani socialistický, ani demokratický“štát, ale krajinu, ktorá sa bude riadiť výlučne islamom.
DEDINA JEDNEJ OBLIČKY
Obeťou zmeny režimu sú bežní ľudia. Afganský hrubý domáci produkt sa za minulý rok znížil o 20 percent a ekonómovia očakávajú, že do konca tohto roka klesne o ďalších päť percent. Nezamestnanosť stúpla z trinástich na 40 percent.
Aj preto z krajiny unikajú príbehy zúfalých ľudí, ktorí v núdzi predávajú svoje obličky.
Zdokumentovala ich napríklad agentúra AFP, podľa ktorej za ne Afganci dostávajú 1500 dolárov.
Tento trend je viditeľný predovšetkým v dedine Saišanba Bazár v provincii Herat, ktorá dostala prezývku „dedina jednej obličky“.
Viaceré zahraničné médiá vrátane al-Džazíry píšu aj o tom, že niektoré rodiny v snahe predísť hladu pristupujú ku krajnému riešeniu – predávajú vlastné deti.
Do mimoriadne zlej finančnej situácie pritom v júni prišlo zemetrasenie v provincii Paktika, ktoré si vyžiadalo najmenej tisíc obetí a ďalších vyše tisíc zranených.
K tomu všetkému sa pridávajú pretrvávajúce obavy z covidu. V Afganistane s nedostatočnou zdravotníckou infraštruktúrou a nedostatkom lekárov je plne zaočkovaných len zhruba 16 percent populácie.