Nerobme si ilúzie, väčšina koalície má od demokracie ďaleko
Šéfredaktor Kostolný hovorí o vládnych poslancoch vo veľmi euforickom duchu, aj keď z textu sa dá vycítiť, že je to viac „nádej“ako skutočné presvedčenie
Matúš Kostolný sa – tak, ako sa patrí na šéfredaktora – vyjadruje len k zásadným problémom. Vo väčšine prípadov s ním nesúhlasím, a to ani nie tak pre obsah ako pre rozdielne akcenty a váhu, akú pripisujem udalostiam, javom a stavu našej verejnej, politickej skutočnosti ja. Pred pár dňami uverejnil zásadné stanovisko k problému spolupráce súčasnej vládnej koalície s fašistami. Zhodnem sa s ním do bodky. Teda vlastne nie celkom do bodky, ale to si nechám na neskôr.
NEMAJÚ TUŠENIA
Áno, je skutočne zásadné pomenovať fakt, že akákoľvek spolupráca s fašistami, ich odrodami a klonmi je fašizáciou vlády ako celku. V Európskom parlamente sme mali všetky demokratické strany (sociálni demokrati, zelení, liberáli a demokratickí konzervatívci) zásadu, že pri žiadnom návrhu krajnej pravice nehlasujeme, nezúčastňovali sme sa ich aktivít ani formou nesúhlasu: presne preto, ako správne Kostolný vystihol politický fakt, že akákoľvek forma spolupráce s fašistami z nich robí „niečo prijateľné a bežné“. Áno, nespolupráca je práve spôsobom, ako poukazovať na fakt, že fašisti nie sú v žiadnej forme prijateľní ako súčasť nášho spoločenského života. Argument, že majú mandát od voličov, na tom nič nemení; a to dokonca ani vtedy, ak by získali väčšinu: politická ignorancia by sa v takomto prípade musela zmeniť na odboj. Ale tak ďaleko ešte nie sme.
Šéfredaktor Kostolný však hovorí o vládnych poslancoch vo veľmi euforickom duchu ako o „demokratických“, aj keď z textu sa dá vycítiť, že je to viac
„nádej“ako skutočné presvedčenie. O vládnej koalícii hovorí ako o stranách a poslancoch, „ktorí sú síce rôzni a často aj zblúdení, ale stále sa dajú označiť za demokratov“. A presne tu je ten bod, v ktorom sa s ním nestotožňujem. Ako je „demokratický“ktorýkoľvek poslanec, ktorý sa na kandidátku dostal priamym rozhodnutím majiteľa OĽaNO, súkromnej spoločnosti jednej osoby? Ako sú teda „demokratickí“všetci tí poslanci, ktorí podpísali koaličnú zmluvu (ktorá má byť a je dokumentom na úrovni politických strán a nie parlamentu a čo je transparentné obmedzenie nezávislosti poslanca…); a ak vynechám desiatku ďalších nedemokratických aktov (voči ktorým sa ohradzuje často aj prezidentka), ako tí, ktorí hlasovali s fašistami za asociálny Matovičov balíček priamo namierený proti Rómom? Nemali sme hádam dosť času celkom viditeľne postrehnúť, že veľkej časti poslancov tak OĽaNO, ako aj Sme rodina sú obsahovo názory kotlebovcov a ich klonov úplne blízke, často totožné? Že časť katolícky orientovaných poslancov v týchto dvoch stranách je natoľko extrémnych a fundamentalistických, že si nenašli miesto ani v KDH a ich sympatie k národnému katolicizmu sa nelíšia od „kuffovcov“, akurát nie sú niekedy tak ostro formulované? Že Sme rodina je súčasťou európskej siete ultrapravicových nacionalistických strán a la Le Penová, Salvini, Orbán, Kaczyński – aby som ostal viac v našom okolí? Že sa tieto skutočnosti dostali do úzadia ruskou vojnou proti Ukrajine, ale, že v názoroch väčšiny poslancov v týchto stranách sa nič nezmenilo, ba ďalší sa k tejto partii pridávajú? Nemal by nám ujsť fakt, že toľko vychvaľovaná „prozápadná orientácia“je síce správna (a napokon bola vždy oficiálnym postojom slovenskej reprezentácie, pokiaľ máme pod tým na mysli príslušnosť k EÚ a NATO), ale v prípade väčšiny poslancov vládnej koalície je to geopolitický a nie hodnotový postoj. Nemajú tušenia o tom, čo sa v hodnotovom zmysle pod „západnou“orientáciou myslí.
PLASTICKÁ REALITA
Áno, v Denníku N sa ustálila akási kategorizácia strán na tie „demokratické“a tie „iné“: a tak sa aj pri vyhodnocovaní prieskumov verejnej mienky vždy na prvom mieste objavuje kalkulácia, či strany Smer, kotlebovci, Republika a Hlas by boli schopné zostaviť vládu. Samozrejme, ako jediná hrozba demokracie. Lenže vidíme, že nie budúca hrozba, ale realita najsúčasnejšia, priam plastická realita nedemokratickosti (tak v obsahu, ako aj vo formách politiky) je bytostnou súčasťou práve tejto vládnej koalície. A tak Kostolného konštatovanie, že dnešná vládna spolupráca s fašistami a ich klonmi je niečo, čo by mohla koalícia urobiť len pre to, aby si „zachránila krk“, je len polovičnou pravdou. Celou je fakt, že táto spolupráca kontinuitne už prebieha, a ešte trpkejšou pravdou je to, že po prípadnom odchode SaS bude pokračovať nielen preto, aby si vláda Matoviča „zachránila krk“, ale preto, že sú si názorovo nie až takí vzdialení, že sa aj programovo zhodnú. Prosím „politických investigatívcov“, aby si ešte raz pozreli spätne Matovičove či Kollárove názory a postoje – rovnako ako ďalších poslancov v ich parlamentných kluboch – za posledných 10 rokov a táto národno-klerikálno-fašistická konvergencia sa ukáže v plnom svetle… Len negatívne hodnotové pole symbolu okolo mena „Kotleba“nútilo mnohých a núti podnes, aby sa rétoricky od „slovenského fašizmu“dištancovali, ale obsahom svojich názorov sa nijako od extrémnej pravice nelíšia. Mnohí to, samozrejme, o svojich názoroch ani netušia; nevedia totiž, že ideologicky patria do tohto šuflíka fašizujúcej pravice. O to sú nebezpečnejší v prostote svojho ducha. A pán Kostolný ich napriek všetkému zhovievavo nazýva „demokratickými poslancami“.
Táto spolupráca kontinuitne už prebieha, a ešte trpkejšou pravdou je to, že po prípadnom odchode SaS bude pokračovať nielen preto, aby si vláda Matoviča „zachránila krk“, ale preto, že sú si názorovo nie až takí vzdialení.