Klienti vedia, že presne trafiť dno sa nedá
Menej ľudí ako pred pol rokom sa ozýva, že chcú investovať, vraví Radoslav Kasík z Finaxu
Investičný riaditeľ spoločnosti Finax Radoslav Kasík hovorí, že najbližšie roky budú pre finančné trhy náročnejšie. Nevraví, že trhy budú iba klesať, v tomto je optimistickejší, ako bol na začiatku júna. Ale pravdepodobnosť, že trhy spadnú ešte nižšie, je podľa neho pomerne veľká.
Kasík takisto vraví, že noví investori sa teraz získavajú ťažšie, vidieť, že ľudia sú opatrnejší a majú možno strach. Zase tí, ktorí sa rozhodnú investovať, sa pýtajú, či to majú urobiť už teraz, alebo ešte čakať, a či majú rozložiť investíciu.
„Na Slovensku väčšina ľudí rieši nízky dôchodok a bývanie. Čím skôr sa na to začnete pripravovať, tým vás to bude stáť menej peňazí,” hovorí.
Často sa vás teraz ľudia pýtajú, či už akciové trhy dosiahli dno alebo môžu spadnúť v tomto roku ešte nižšie?
Skôr sa pýtajú, či je už dno za nami a či už majú investovať peniaze, ak majú nejakú hotovosť. Ale nedostávam tieto otázky často. Klienti vedia, že presne trafiť dno sa nedá. Zvlášť v situáciách, keď vývoj na trhoch ovplyvňujú politické rozhodnutia pár ľudí.
Aké sú teraz vyhliadky pre akcie? Na jednej strane rastie vo svete riziko ekonomickej recesie, no doteraz zverejnené výsledky amerických firiem za druhý kvartál vyzerajú lepšie, ako sa čakalo.
Je tam veľa neznámych, určite je kľúčová inflácia. Veľa závisí od toho, či začne v blízkom čase vrcholiť a spomaľovať tempo jej rastu. Vo svete sa aktuálne pohybuje v priemere na úrovni 9 až 10 percent, napríklad v eurozóne dosiahla v júni takmer 9 percent, a to je naozaj veľa. Prvotný efekt inflácie je taký, že spotreba skôr stúpa a vidno to aj na dopyte po nehnuteľnostiach. Firmy však môžu časom ovplyvniť vyššie náklady a klesajúci dopyt, pokiaľ príjmy obyvateľstva nerastú tempom inflácie. Keď si zoberieme americký index S&P 500, čistá zisková marža firiem začlenených do indexu medziročne klesla takmer o percentný bod. Vlani v druhom kvartáli bola viac ako 13 %, teraz je niečo nad 12 %. To je dôsledok toho, že firmám rastú náklady. Tretia vec sú úrokové sadzby. Čím sú úroky vyššie, tým viac sú ľudia motivovaní šetriť a firmy investujú menej.
Takže vyhliadky pre akcie nie sú veľmi priaznivé?
Pre akcie platí, že predbiehajú reálnu ekonomiku. Inflácia a potenciálna recesia, o čom sa teraz bavíme, to je už stará správa. Akcie tento základný scenár už majú započítaný v cene. Podľa môjho názoru pre finančné trhy platí, že väčšina sa na ňom väčšinou mýli. Keď všetci očakávajú niečo, väčšinou k tomu nedôjde. Je to aj tým, že tomu prispôsobujú svoje portfóliá, čiže je to už premietnuté v cenách. Teraz všetci poprední ekonómovia a manažéri očakávajú veľmi negatívny scenár, čo má, samozrejme, logiku a máme už nejaké známky spomalenia ekonomiky, čakal som však, že to bude trochu viditeľnejšie. Trebárs že zisky firiem nebudú rásť a začne sa to prejavovať na zamestnanosti. V Spojených štátoch sa to v podstate nedeje, v Európe už trošku áno. Teraz je to naozaj rozdielny príbeh, v Spojených štátoch je ekonomika v silnej kondícii, na recesiu to tam zatiaľ nevyzerá, aj keď v prvom kvartáli zaznamenali pokles HDP. Čakám, že tam inflácia čoskoro dosiahne vrchol a Fed otočí svoju politiku.
Americký Fed zvýšil úroky do pásma 2,25 % až 2,50 %. Úroky zvyšoval už štvrtýkrát v tomto roku. Aká je to informácia pre akciové trhy?
Osobne si myslím, že trh trochu začína počítať s tým, že Fed nezvýši úroky až nad 3 percentá, ako sa očakávalo. Keď sa pozrieme na výnosy 10-ročných vládnych dlhopisov, vrchol mali okolo 3,2 % a dnes sú okolo 2,8 %. A vidieť to aj na akciách. Index S&P 500 našiel svoje dno už 16. júna, čo je už viac ako mesiac, a zatiaľ sa drží na vyšších úrovniach. Určite tomu pomáha aj výsledková sezóna, ktorá zatiaľ nevyzerá zle. Výsledky už zverejnilo 27 % firiem a rast zisku je okolo 6,2 %. To je slušné, čakalo sa okolo 4 %. Tržby medziročne vzrástli o viac ako 11 %. Trochu horšie vyzerajú čísla, keď sa z toho vylúčia ťažiari ropy, bez nich zisky rástli o necelé percento.
Prečo americké akcie výrazne rástli po zvýšení úrokových sadzieb americkej centrálnej banky?
Kto by povedal, že akcie zareagujú na zvýšenie úrokov o 75 bodov silným trojpercentným rastom v prípade indexu S&P 500 a štvorpercentným rastom indexu Nasdaq? Správanie trhov potvrdzuje moje predchádzajúce úvahy. Recesia a zvýšenie úrokov nad 3 % do konca roka 2023 majú akcie premietnuté v cenách. Šéf Fedu Jerome Powell uviedol, že si nemyslí, že USA čaká recesia, zjemnil aj rétoriku v súvislosti s menovou politikou. Nevylúčil, ale ani nepotvrdil pokračujúce zvýšenia úrokov na ďalších zasadaniach, no zdôraznil, že budú závislé od dát a k ničomu sa nezaväzujú. Pokiaľ by inflácia spomalila, s veľkou pravdepodobnosťou si Fed dá prestávku v utesňovaní politiky. Investori to radi počujú.
Poďme ešte k firmám. Ako sa darilo technologickým firmám?
Google aj Microsoft zaostali za očakávaniami. Väčšinou sa to pri týchto technologických rastových firmách v minulosti netolerovalo. Čísla však boli teraz zelené, čo svedčí o tom, že investori s tým počítali a negatívne správy sú ocenené v akciách. Microsoft dal lepší výhľad na najbližší kvartál. Zaujímavé bude, aké výsledky zverejní Apple. Keď sa bavíme aj o ďalších sektoroch, sklamaním boli výsledky Walmartu, čo je najväčší americký obchodný reťazec.
Škodí už silný dolár firmám v Amerike?
Určite to má nejaký efekt, Google uviedol, že im to z rastu zobralo 3,7 %. Práve veľké firmy majú globálny biznis, čiže do určitej miery áno.
Od polovice júna americké trhy rastú. Je to pre vás prekvapením?
Až tak nie. Môžem vám ukázať, že som 15. júna posielal kolegom správu, že je čas doinvestovať peniaze. Na druhý deň trhy dosiahli stále aktuálne dno. Som však tak 50 na 50, či trhy predsa len nepôjdu nižšie a či už naozaj dosiahli dno, aj keď je to veľký posun oproti tomu, čo som si myslel pred dvoma mesiacmi. Vtedy som bol skep
Podľa môjho názoru pre finančné trhy platí, že väčšina sa na ňom väčšinou mýli. Keď všetci očakávajú niečo, väčšinou k tomu nedôjde. Je to aj tým, že tomu prispôsobujú svoje portfóliá, čiže je to už premietnuté v cenách.
tickejší. Európa je však v inej situácii. Keď sa zastavia dodávky plynu, ešte tu len budeme mať problém s infláciou. Môžeme očakávať pomerne prudký nárast cien energií a s tým Európska centrálna banka neurobí nič.
Takže aj európske akcie sú v horšej pozícii ako americké?
Vidíme to aj na ich vývoji, ďalej to bude závisieť od vývoja inflácie. Nepredpokladám však ani to, že by sa Amerika vrátila pomerne rýchlo k dvom percentám. Ale centrálne banky sú určite teraz nastavené tak, že budú istý čas tolerovať aj vyššiu infláciu, no nie až takú, ako je teraz. Možno sa bavíme o 3 až 5 % v USA. Stačí, že sa inflácia spomalí do tohto pásma a menová politika a rétorika sa možno zmenia. V dlhom horizonte najviac ovplyvňuje vývoj cien akcií ziskovosť firiem. Je to ešte otvorené, či si dokážu udržať v takomto prostredí rast ziskov.
O akom časovom horizonte hovoríme?
Povedzme o najbližších štyroch kvartáloch. Ak recesia príde, reálne sa začne ukazovať niekedy v druhej polovici roka. Zaujímavý bude teda tretí a štvrtý kvartál, či tam bude pokles ziskov alebo nie.
Vravíte, že väčšinu očakávaní už trhy zarátali do cien akcií. Čo by investorov mohlo prekvapiť?
Keby inflácia zostala dlhšie takáto extrémne vysoká. To by si zase vyžadovalo, aby aj americká centrálna banka reagovala ešte viac a úrokové sadzby by sa dostali výrazne nad 3 %. Môže sa stále stať, že ekonomické spomalenie bude väčšie a radikálne sa premietne do spotreby. Rizikom je aj prípadná eskalácia vojenského konfliktu a ak preferencie budú získavať populistické strany. Zatiaľ ten efekt je skôr opačný a konflikt na Ukrajine zjednotil Európu. Časom však národné záujmy môžu začať prevyšovať morálne dobro a spoločné ciele.
Ako často sa oplatí pozerať na investičný účet zvlášť v časoch, keď sú akciové trhy veľmi volatilné?
Skôr je otázkou, ako to človek zvláda. Vývoj na trhoch sledujem denne, súvisí to však s mojou profesiou. No napríklad v tomto polroku som vypozoroval, že na svoj osobný účet chodím menej často, ako keď akcie rástli. Nerobí to so mnou nič, ale nebaví ma to. Väčšie emócie sú vtedy, keď investičný majetok rastie. Závisí to teda od nastavenia človeka, či to v ňom vyvoláva emócie, ktoré by nezvládol. Sú klienti, ktorí navštívia svoj investičný účet aj 50-krát za deň. Po pandémii sme ich aj kontaktovali, vraveli, že ich to jednoducho zaujíma, ale že nebudú panikáriť.
Nenahrávajú teraz zložité časy aktívne spravovaným fondom?
Priestor v ťažších a volatilnejších časoch majú určite väčší. Aj medzi samotnými fondmi však budú väčšie rozdiely. Ale zase nájsť dobrú investíciu je ťažšia domáca úloha. Napríklad vo februári po invázii všetci hovorili o komoditách. No komodity, ktoré už rok dovtedy rástli, mali o pár dní vrchol a odvtedy klesajú. Na trhoch sa hovorí, že “buy the rumours and sell the news”, a to funguje perfektne, čo dokazujú aj predchádzajúce vyjadrenia k zasadaniu americkej centrálnej banky alebo firemným výsledkom a reakcie trhu na ne. Keď sa bavíme o drobných investoroch, v dlhodobom horizonte stále vyhráva pasívne investovanie. Je to lacnejšie, diverzifikované, nemusíte riešiť, čo bude víťaz o desať rokov, lebo vy ho v portfóliu isto budete mať. Napríklad posledné dva roky sú dobré pre producentov komodít, ropné spoločnosti a ich váha automaticky v indexe S&P 500 rastie na úkor iných klesajúcich odvetví.
Ak má niekto jednu aktívne a jednu pasívne spravovanú investíciu a mesačne investuje približne tú istú sumu, má zmysel si porovnať, ktorá investícia zarába za nejaké časové obdobie viac a investovať tam z celkového balíka väčšiu sumu?
Treba si spomenúť na malé písmenká, že minulé výnosy nie sú zárukou budúcich. Zvlášť rozhodovať sa na základe krátkych horizontov je ťahanie mačky za chvost. Je určite fajn pozrieť si dlhšiu históriu vývoja cien, ideálne 10, 15 rokov, aby pokryla aj nejaký pokles na trhoch. Mali sme 10-ročný rast trhov a niektoré agresívnejšie prístupy zarobili, samozrejme, viac, no viac aj strácajú, keď príde negatívne obdobie. A 15 rokov pri aktívnej správe je relatívne dlhé obdobie na to, aby sa vo fonde vystriedali aj portfólio manažéri, menila sa stratégia, čiže minulé výsledky nemusia hovoriť za všetko. V stredoeurópskom regióne je pár jedincov, ktorí majú konštantné výkonnosti a prístup, napríklad fond Top Stocks Českej spořitelny. Takých fondov je tu málo, ale aj tento fond zameraný na biotechnológie má asi 5 rokov dobrých a dva roky zaostáva za trhom.
Spomenuli ste, že ste v polovici júna písali kolegom správu, že akciový trh dosiahol dno. Budete aj teraz najbližšie písať kolegom právu s prognózou vývoja?
Myslíte, či je dobrý čas predávať akcie alebo či radšej doinvestovať? Teraz vážne, faktom je, že najbližšie roky budú náročnejšie. Nechcem tým povedať, že trhy budú iba klesať, určite som optimistickejší ako na začiatku júna. Ale pravdepodobnosť, že trhy budú ešte nižšie, je pomerne veľká. Môže trvať nejaký čas, kým uvidíme nový vrchol. Môže to byť do konca tohto roka, no pokojne to môže byť o tri roky. Keď v roku 2000 praskla internetová bublina, trvalo skoro sedem rokov, kým sa S&P 500 dostal na nové maximum. Po kríze v roku 2008 to trvalo viac ako štyri roky. Po prepadoch trhov počas pandémie v roku 2020 to trvalo šesť mesiacov, pri amerických akciách dokonca menej. Skúška nervov bude, pokiaľ by človek najbližšie dva roky videl viac-menej iba červené čísla. Ale na druhej strane: čím je trh nižšie, tým si v horizonte desiatich rokov zabezpečujete výrazne väčší výnos.
Ako sa teraz správajú začínajúci drobní investori? Vedia spravidla, ako chcú investovať, alebo je viac takých, ktorí prídu s tým, že chcú dať niekam peniaze, zarobiť, a pýtajú sa kde.
Určite je menej ľudí ako pred pol rokom, ktorí by sa teraz iniciatívne ozývali, že chcú investovať. Vidieť, že sú opatrnejší a majú možno strach. Zrejme medzi laickou verejnosťou panuje názor, že ekonomický výhľad nie je pozitívny. Ale môže to súvisieť aj s letom, že po dvoch rokoch pandémie si chcú jednoducho užiť. Tí, ktorí sa rozhodnú investovať, sa pýtajú, či to majú urobiť už teraz, alebo ešte čakať, či rozložiť investíciu a do čoho investovať. Po dlhých rokoch sa viac hovorí o hodnotových ako o rastových akciách. Vo všeobecnosti je však dnes ťažšie získať nového investora.
Keď som si pozrela váš web, uvádzate na ňom príklad, koľko zarobí investícia v 30-ročnom horizonte. Tých 30 rokov preto, že to je pre vás ideálna dĺžka na investovanie, alebo ste to “šili” na dnešných tridsiatnikov?
Najpálčivejší dôvod na Slovensku, prečo investovať, je pripraviť sa na dôchodok. Tých 30 rokov je čas, ktorý spravidla ľuďom, ktorí o tom začnú rozmýšľať, ešte zostáva do dôchodku. Väčšina ľudí hľadá v investovaní svätý grál, čiže chcú nájsť dobrú investíciu. Podľa mňa je však oveľa ťažšie mať v poriadku osobné financie a vedieť si svoj život plánovať. A to by malo investovaniu predchádzať. Vedieť si naplánovať, čo by asi mohlo byť o 10 alebo 15 rokov a aspoň čiastočne sa pripraviť na každý možný scenár, aby bola zachovaná kvalita života a neprekvapila vás nejaká náhoda. Na Slovensku väčšina ľudí rieši nízky dôchodok a bývanie. To sú za život naše dva najväčšie výdavky, a preto sa treba na ne pripraviť a treba mať aj finančnú rezervu. Vždy platí, že čím skôr sa na to začnete pripravovať, tým vás to bude stáť menej peňazí. Keď sa na dôchodok začínate pripravovať ako 25-roční, stačí vám možno odkladať si 3 až 5 % príjmu, ako 35-ročnému človeku už možno 13 až 15 % príjmu, ak máte 45 rokov, možno 25 % príjmu, ak si aj na dôchodku chcete udržať súčasný príjem.
Najbližšie roky budú náročnejšie a pravdepodobnosť, že trhy budú ešte nižšie, je pomerne veľká. Som však optimistickejší ako na začiatku júna.