Desaťkrát ho bodol a tvrdí, že je nevinný
Útok na autora Satanských veršov Rushdieho je aj útokom na slobodu slova
Rushdie sa podľa aktuálnych informácií prebral, už nie je pripojený na ventilátor a môže rozprávať. Keď indicko-britský spisovateľ vydal v roku 1988 knihu Satanské verše, vyvolalo to rôzne reakcie. V kruhoch extrémistických islamistov a režimu iránskeho revolučného vodcu ajatolláha Chomejního pozitívne neboli. Práve naopak: Chomejní na Rushdieho vypísal fatvu, lebo Satanské verše považoval za útok na islam, proroka a Korán.
Rushdie vtedy žil v Londýne a okamžite sa dostal pod 24-hodinovú policajnú ochranu. Úkryt menil každé tri dni, až kým preňho nepripravili dostatočne bezpečné útočisko.
Ubehlo vyše tridsať rokov, Chomejní medzičasom zomrel a spisovateľ sa už dávno začal aj ukazovať na verejnosti.
Lenže fatva stále platí. V piatok ho počas prednášky v New Yorku dobodal 24-ročný muž, ktorý na sociálnych sieťach sympatizoval so šiitským extrémizmom a s Iránskymi revolučnými gardami.
Rushdieho previezli do nemocnice a podľa aktuálnych informácií sa už prebral aj rozprával s políciou, kým útočník na súde tvrdil, že je nevinný.
NA ISLAM SA SNAŽÍM NEMYSLIEŤ
Podľa editora BBC Aleema Maqboola si Rushdie chcel v Satanských veršoch posvietiť na skúsenosti s prisťahovalcami. Niektorých moslimov však urazilo zobrazovanie proroka Mohameda a spochybňovanie podstaty zjavenia Koránu ako Božieho slova.
Témou románu je náboženstvo ako mocenská doktrína. Historicky boli takzvané satanské verše nevhodnými veršami, ktoré boli z Koránu vynechané, lebo ich Mohamedovi pošepkal Satan. Rushdie to postavil do roviny, v ktorej si Mohamed z čisto obchodníckeho hľadiska uvedomuje, čo by Korán obsahovať mal a čo nie. Naznačuje tým, že svätý text bolo možné upravovať podľa toho, ako to autoritám v danom momente vyhovovalo.
Niektorých moslimov to urazilo až tak, že došlo k niekoľkým protestom proti vydaniu knihy. Na jednom v Bombaji zomrelo 12 ľudí, na inom v Islamabade ďalších šesť. Inde knihy pálili alebo útočili na kníhkupectvá.
V roku 1991 dobodali na smrť prekladateľa Hitošiho Igarašiho, ktorý knihu preložil do japončiny. Talianskeho prekladateľa Ettoreho Capriola ťažko zranili, ale útok prežil. Nórskeho vydavateľa knihy Williama Nygaarda ťažko zranili, keď ho v roku 1993 trikrát postrelili pred jeho domom v Osle.
Samotného Rushdieho reakcie na jeho knihu prekvapili. Najmä fatva, ktorú naňho vypísal ajatolláh Chomejní. Podľa New York Times spisovateľovo ospravedlnenie, ktoré neskôr oľutoval, Irán neprijal.
Ako však Rushdie povedal v roku 2016 v rozhovore pre Denník N, nikdy mu nenapadlo, že Satanské verše nemal radšej vôbec napísať. Dodal, že má veľmi chabý názor na náboženstvo a neverí v Boha.
„Snažím sa čo najviac naň nemyslieť vôbec,“odpovedal na otázku, čo si myslí o islame.
PRVÝ SKUTOČNÝ ÚTOK
Krátko na to, ako Chomejní vypísal na Rushdieho fatvu, došlo k pokusu o jeho vraždu.
3. augusta 1989 vybuchla v londýnskom hoteli Paddington bomba, zničila dve poschodia a zabila aj útočníka, ktorý ju tam chystal. Nie však cieľ jeho útoku. Vybuchla totiž predčasne.
Potom sa na cintoríne v Teheráne Behesht-e Zahra objavila symbolická prázdna hrobka, ktorá niesla nápis: „Mustafa Mahmoud Mazeh, narodený v Conakry, Guinea. Umučený v Londýne, 3. augusta 1989. Prvý mučeník, ktorý zomrel počas plnenia poslania zavraždiť Salmana Rushdieho.“
Rushdie sa však až doteraz fyzickému útoku vyhol. Po desiatich rokoch ukrývania sa začal aj objavovať na verejnosti. „Ach, musím žiť svoj život,“vysvetlil a začal sa pohybovať v newyorských spoločnostiach bez viditeľnej ochranky.
Chomejní totiž zomrel a nový iránsky prezident Chátamí sa od fatvy v roku 1998 dištancoval. Podľa islamských zákonov však fatvu môže zrušiť len jej autor. A ten to neurobil. V roku 2016 dokonca odmena za Rushdieho smrť narástla na viac ako štyri milóny dolárov.
Až minulý piatok, 33 rokov od jej vypísania, sa spisovateľ takmer stal jej obeťou.
Paradoxne sa to udialo počas toho, ako mal v neziskovom vzdelávacom centre Chautauqua Institution v štáte New York, v ktorom sú miesta na sedenie pre štyritisíc ľudí, pred publikom rozprávať o USA ako o útočisku spisovateľov v exile. Podľa prokurátora útočník 75-ročného spisovateľa dobodal desaťkrát do brucha a krku.
„Nenapadá nám žiadny porovnateľný incident verejného násilného útoku na spisovateľa počas literárneho podujatia tu v Spojených štátoch amerických,“povedala výkonná riaditeľka neziskovej literárnej organizácie PEN America Suzanne Nosselová. Dodala, že členovia organizácie boli otrasení „šokom a hrôzou“.
SOM NEVINNÝ, TVRDÍ ÚTOČNÍK
„Piati muži ho (útočníka) ťahali preč a on stále bodal,“povedala pre New York Times Linda Abramsová, ktorá sedela v prvom rade. „Bol rozzúrený, rozzúrený. Akože neuveriteľne silný a jednoducho rýchly.“
Rushdieho helikoptérou previezli do nemocnice, kde podstúpil viachodinovú operáciu. Jeho agent Andrew Wylie v ten deň povedal, že Rushdie pravdepodobne stratí jedno oko, útočník mu navyše pretrhal nervy v ruke a poranil pečeň. Spisovateľ bol na dýchacom prístroji a nemohol rozprávať. Prebral sa na druhý deň a podľa aktuálnych informácií sa už i rozprával s políciou.
Vypovedal už aj útočník, 24-ročný Hadi Matar. „Nevinný,“znelo jeho vyjadrenie k pokusu o vraždu spisovateľa, keď sa v bielo-čiernej kobinéze a so spútanými rukami objavil pred sudcom.
„Človek zodpovedný za útok, Hadi Matar, bol formálne obvinený z pokusu o vraždu druhého stupňa a útoku druhého stupňa,“povedal okresný prokurátor okresu Chautauqua Jason Schmidt.
Matarovi sudca nedal ani možnosť kaucie, keď Schmidt na súde povedal, že útočník vraždu plánoval, pretože si vstup na prednášku kúpil vopred a prišiel o deň skôr s falošným dokladom totožnosti. „Bol to cielený, nevyprovokovaný, vopred naplánovaný útok na pána Rushdieho,“ povedal Schmidt na súde.
Veľa sa o Matarovi zatiaľ nevie, ale na sociálnych sieťach sympatizoval so šiitským extrémizmom a s Iránskymi revolučnými gardami. Obaja jeho rodičia pochádzali z Libanonu, ale Matar sa už narodil v New Jersey v USA.
Jeho motív ani výsledok prehľadávania ruksakov a elektronických zariadení prítomných v sále, kde mala byť Rushdieho prednáška, polícia zatiaľ nezverejnila. Podľa BBC sa však nenašlo zatiaľ žiadne prepojenie Matara na Iránske revolučné gardy, ktoré sú hlavnou vojenskou, politickou aj ekonomickou silou
Salman Rushdie, autor Satanských veršov, je jeden z najlepších spisovateľov všetkých čias. Zaútočiť na niekoho za jeho román... je nezmyselné. Náš islam nepovoľuje zavraždiť niekoho za jeho názory.
Mehr Tararová pakistanská novinárka
s úzkymi väzbami na iránskeho vodcu Chátamího.
V INDII AJ PAKISTANE JE TICHO
Po útoku vydal americký prezident Joe Biden oficiálne vyhlásenie, že s prvou dámou Jill Bidenovou sú v šoku a že sa spolu so všetkými Američanmi modlia za Rushdieho zotavenie.
„Salman Rushdie, s jeho chápaním ľudskosti, s jeho neporovnateľným zmyslom pre príbeh, s jeho odmietnutím nechať sa zastrašiť alebo umlčať, zastáva základné, univerzálne hodnoty,“napísal Biden. „Pravdu. Odvahu. Odolnosť. Schopnosť podeliť sa o myšlienky bez strachu.“
Útok odsúdili aj iní politici, napríklad Boris Johnson, ale aj spisovatelia ako Ian McEwan, ktorý Rushdieho nazval „inšpiratívnym obhajcom prenasledovaných spisovateľov a novinárov“.
Ticho zostalo v Rushdieho rodnej Indii a moslimskom Pakistane. K útoku sa nevyjadrili žiadni politici a medzi spisovateľmi a novinármi sa našlo len pár liberálnych, na čo upozornila aj Veengas, novinárka a zakladateľka neziskovej spravodajskej organizácie The Rise News.
„Niektorí stále rozmýšľajú, či majú napísať na Twitter o Salmanovi Rushdiem,“napísala. „Môžete si hovoriť autor, novinár a aktivista, ale nemáte odvahu odsúdiť násilie. Vaše ticho hovorí za všetko.“
NEBOJ SA, SI NA RADE
Tí, ktorí sa ozvali, si vyslúžili negatívne reakcie.
„Salman Rushdie, autor Satanských veršov, je jeden z najlepších spisovateľov všetkých čias. Zaútočiť na niekoho za jeho román... je nezmyselné. Náš islam nepovoľuje zavraždiť niekoho za jeho názory,“napísala na Twitter pakistanská novinárka Mehr Tararová, pričom onedlho sa objavila reakcia: „Rešpektujem ťa, ale nestaraj sa do toho. Keby som tam bol ja, mohol som urobiť niečo ešte horšie.“
Rushdieho na Twitteri podporila aj spisovateľka a autorka série kníh o Harrym Potterovi J. K. Rowlingová. „Cítim sa teraz veľmi zle. Hádam bude v poriadku,“napísala.
„Neboj sa, si na rade,“odpísal jej ktosi. Rowlingová už informovala, že vyhrážkou, ktorá v jej prípade nie je prvá, sa už zaoberá polícia.
Sociálnymi sieťami sa okrem toho začal šíriť aj Chomejního niekoľko rokov starý citát, že fatva proti Rushdiemu je „ako vystrelená guľka, ktorá si neoddýchne, kým nezasiahne svoj cieľ“.
Na túto stranu sa postavilo aj niekoľko iránskych médií.
„Tisíckrát bravó... odvážnej a oddanej osobe, ktorá zaútočila na odpadlíka a diabolského Salmana Rushdieho v New Yorku,“píše denník Kayhan. „Ruku muža, ktorý zlomil krk Božiemu nepriateľovi, treba pobozkať.“
Denník Khorasan dal článku o útoku titulok „Satan na ceste do pekla“. Presne tým totiž Rushdie pre ortodoxných a extrémistických islamistov je.
Cítim sa teraz veľmi zle. Hádam bude v poriadku
J. K. Rowlingová spisovateľka