Grape je Grape, Pohoda je Pohoda. A tak by to malo zostať
Čím viac festivalov si ide svojou vlastnou cestou, tým lepšie. To je hlavný odkaz augustového víkendu na trenčianskom letisku
Tie isté príjazdové cesty, aj vstupné brány na rovnakých miestach a keď prvýkrát v diaľke zbadáte areál s veľkými modrými stanmi, tá ilúzia je takmer dokonalá.
Je to naozaj zvláštny pocit prichádzať na trenčianske letisko nielen v júli, ale aj v auguste. Veľmi rýchlo sa však dalo zistiť, že ste na inom festivale. Bolo to jasné už vo štvrtok, keď sa Grape ešte len začínal – nielen prvýkrát na novom mieste, ale prvýkrát aj v trojdňovej verzii.
Dlho bol porovnávaný s Pohodou, ale teraz sa stali tie rozdiely ešte zreteľnejšie.
NAD VATROU SA ZBLÍZKA
„Mohli by ste nám to na chvíľu celé zažať?,“pýtame sa s fotografom technikov pri veži pred hlavným pódiom. Prikývnu a keď sa scéna v tvare pyramídy z lešenárskych rúr naplno rozsvieti, dojem ešte znásobí.
Sme tu sami, okolo sa pohybujú len ľudia z produkcie festivalu. Táto časť areálu je totiž ešte oficiálne zatvorená, pretože je štvrtok večer a Grape sa začína špeciálnym programom na jednom pódiu pre limitovanú kapacitu dvetisíc ľudí. Dostal názov Nad vatrou sa zblízka a tá vatra tam naozaj je. Priamo na letiskovej lúke, kúsok od malého pódia. Vzbĺkne síce až po niekoľkých minútach, pretože je silný vietor a dozerajúci hasiči nechcú riskovať požiar. Robí kulisu k unplugged koncertu.
Ešte nikdy sa asi na žiadnom slovenskom festivale tak veľa a tak intenzívne nespievalo. To sa však vlastne dá čakať, keď vyše štyri hodiny počúvate naživo pesničky Oasis, Britney Spearsovej, Nine Inch Nails, Beatles, Deža Ursinyho, Mekyho Žbirku, Hexu, Jany Kirschnerovej, Pary alebo Le Payaco. Takýto divoký hudobný mix sa naživo dá obvykle počuť od nejakej svadbovej kapely, no teraz ho pripravili známi slovenskí muzikanti.
„Máte radi Britney Spears?“nečakane sa spýtal Ďuro Benetin, keď dohral s členmi Fallgrapp pesničku Beh vlastnej skupiny Korben Dallas. Nadšené výkriky z davu ešte vystupňovalo, keď začal spievať jej hit Toxic a pridali sa k nemu aj Katarzia a Dorota Nvotová. Podobných prekvapení bolo viac a nebol to len nonstop žúr – Martin Stempel z Le Payaco vytiahol temnú baladu Hurt Trenta Reznora, ktorú spravil nesmrteľnou aj Johnny Cash, Jerguš Oravec hral Wicked Game.
Bola to veľká cesta naprieč hudobnými generáciami a žánrami. Rapper Vec s parťákmi sa zaobišiel iba s gitarami, neoficiálny dramaturg celého večera Tomáš Sloboda vytiahol okrem vlastných vecí aj beatlesovku Help, dvadsiatnici v publiku okrem Wonderwall od Oasis odušu spievali aj Ó maňo s Jánom Kuricom alebo Žbirkovu Baladu o poľných vtákoch v krásnej coververzii dua Lash & Gray či hitovku Jara Filipa Cez okno.
Plánované finále s pesničkou Tri slová z muzikálu Neberte nám princeznú nevyšlo úplne ideálne, ale to sa stáva. Navyše hneď potom navrhol spevák Billy Barman a jeden z organizátorov Grapu Juraj Podmanický spomienku na Ďuďa z Hexu, ktorý zomrel takmer na deň presne pred tromi rokmi na rakovinu.
„Nikdy nebolo lepšie ako túto noc, nech trvá večne, celé nebo je jasné až do rána, pokiaľ mesiac zhasne,“spievalo sa hromadne na pódiu aj pod ním. Bolo to silné aj veľmi symbolické. Počas štvrtkovej noci na trenčianskom letisku bolo jasno a práve cez víkend boli najlepšie viditeľné meteorické roje.
Tento typ programu sa na Grape už zažiť dal. Niekoľkokrát v minulosti tam hralo zoskupenie známych muzikantov pod názvom All Stars Band a ešte väčšiu tradíciu tam majú unplugged vystúpenia uprostred areálu s názvom „Stolička stage“, pamätníci si spomínajú aj na formát „Celé zle stage“, ktorý sa vrátil aj v Trenčíne počas hlavného víkendového programu (po polnoci).
Aj to sú veci, ktorými sa Grape odlišuje od iných festivalov.
Bol to jeden z najťažších ročníkov v našej histórii, ale verím, že ľuďom sa u nás páčilo. Urobili sme za danej situácie maximum a uvidíme, aká bude odozva.
Ján Trstenský organizátor Grejpu
Štvrtkový večer Nad vatrou sa zblízka bol ďalšou takou špecialitou. Muzikanti sa striedali v dohodnutých aj úplne improvizovaných zostavách na malom pódiu pred dvomi tisíckami ľudí. Obmedzená kapacita sa dala chápať aj ako odkaz na pandemické časy a ich tvrdý dosah na kultúrne akcie, čo je, dúfajme, už minulosť.
Teraz tu bolo úplne iné, dobrovoľné obmedzenie, ktoré je náznakom budúcnosti. Kto si kúpil lístok na štvrtok, súhlasil s tým, že mobil dá do špeciálneho papierového vrecka na krk a vyberie ho až po skončení živého hrania. To je trend, ktorý na koncertoch začali raziť niektorí známi svetoví hudobníci, a v Trenčíne mal úspech. Väčšina prítomných naozaj odolala potrebe robiť si záznamy a tapetovať nimi sociálne siete, namiesto telefónov si vystačili s rukami nad hlavami alebo v nich držali drinky.
PYRAMÍDY NA LETISKU
V lete 2020 bola v Piešťanoch posledná, komornejšia verzia Grejpu. Pre tisíc ľudí denne, už nie na letisku, ale v mestskom parku. Keď sa ukázalo, že Trnavský kraj ako majoritný vlastník preferuje „rozlietať“letisko turistickými chartrami, festival musel začať riešiť, čo ďalej.
Vlani spravil sériu koncertov pod bratislavským Starým mostom, ale nevyužil ponuku zostať v hlavnom meste. Odmietol aj možnosť prísť do Košíc, dokonca aj s lákavými peniazmi partnerov. Je usadený na západnom Slovensku a rozhodol sa to nemeniť.
Z Piešťan do Trenčína je len 45 kilometrov, tamojšie letisko je vďaka Pohode ešte lepšie pripravené na typ akcie s kapacitou do 30-tisíc ľudí. Len škoda, že organizátori oboch akcií si to nedokázali vykomunikovať vopred a bez konfliktu. Pred pár rokmi si navzájom pomáhali, keď mali každý svoje problémy a ponúkali si možnosť zdieľania priestorov.
Verme, že vzťahy sa urovnajú, pretože to prospeje úplne všetkým. Obom tímom, návštevníkom aj muzikantom. Samozrejme je ideálne, špeciálne v takej malej krajine ako Slovensko, keď sa festivaly snažia čo najviac ísť vlastnou cestou a zároveň sa nedelia na zazerajúce tábory. Grape smeruje do Trnavy, kde však bude nový areál pripravený najskôr v roku 2024. Ale v Trenčíne pri premiére potvrdil, že má svoju vlastnú identitu.
Efekt déjà vu sa výrazne prejavil iba raz – pri koncerte Sevdalizy. Iránčanka žijúca v Holandsku bola na Pohode 2016 a keď sa teraz v závere koncertu zo speváčky zmenila na dídžejku, zadelila aj hit Breathe od skupiny Prodigy, ktorá na trenčianskom letisku už tiež hrala.
Grape zmenšil areál trenčianskeho letiska do podoby štvorca, v ktorom rozmiestnil šesť veľkých pódií. Niektoré z nich mali tvar pyramídy a to hlavné bolo namiesto mesta otočené na kopce, za ktorými zapadalo slnko, čo si užili Fallgrapp a Billy Barman.
Inak v hlavných nočných časoch dostal domáca scéna priestor iba raz, v piatok Para, ktorá mala plný stan. Ešte viac ľudí bolo zvedavých na Gleba, ktorý mohol pokojne hrať neskôr než o 19:30 a na hlavnej scéne, pretože rap je momentálne najpočúvanejším žánrom.
Že pandémia je stále tu a komplikuje životy, pripomenuli na posledné chvíle zrušené vystúpenia. Švédsky rapper Young Thug neodohral ani koncert na Szigete, Dirtyphonics museli zmeniť live act na DJ set, nemohli prísť ani FVLCRVM a Karin Ann.
Za dramaturgicky vtipný ťah sa dá považovať získanie skupiny The Vaccines, z aktuálnych populárnych mladých britských popových hviezd Years & Years, ale najviac si headlinerskú pozíciu zastal Francúz Woodkid. Bolo to ešte pôsobivejšie ako v roku 2012 v bratislavskej Refinery Gallery, keď prišiel na Slovensko ako začínajúci umelec v rámci cyklu Electronic Beats. Sláčiky, dychové nástroje, bicie, klávesy, elektronika, k tomu sugestívne vizuály, takto má znieť a vyzerať veľký koncert na veľkom pódiu.
V sobotu sa na Grejpe asi po prvýkrát na koncertoch veľkú časť popoludnia sedelo. Kristína Mihaľová s Jakubom Šedivým alias Lash & Grey vytiahli už pomaly storočný americký džezový štandard Lush Life, Američan Brian Fennell alias Syml otvoril svoj blok melancholických balád pekným coverom beatlesovky Here Comes the Sun.
Pódiá sa dali rozlíšiť aj podľa toho, že hudobne najzaujímavejšie veci sa dali počuť na Orange Stage, vedľajšia menšia scéna SPP stage bola miestom, kde sa dal zase zažiť aj divácky mosh pit – patrila domácim rapperom aj výbornej gitarovke 52 Hertz Whale (jej spevák Dominik Prok je výborný frontman a táto kapela má naozaj exportný potenciál), v Suzuki stage sa vyspevovalo s Korben Dallas, Parou, Glebom či Brančim Kováčom a jeho Allstars bandom (ktorému k väčšiemu zážitku chýbalo priviezť svojho vlastného zvukára).
SOS KULTÚRA
Čo hovorí porovnanie Grejpu so samotným Grajpom? Oproti minulosti pri premiére v Trenčíne to v noci nebol už úplne iný festival. Bolo tu viac osvetlenia a menej rozbitej mládeže, celý areál bol čistejší. Veľa sa upratovalo aj recyklovalo, čo si zaslúži dva palce hore.
Ešte z Piešťan si organizátori so sebou priniesli inštaláciu hrozna zo starých CD diskov aj tržnicu, gastrodiverzitu-originalitu spestrili thajská rolovaná zmrzlina a brazílsky streetfood či stánok s africkými jedlami. Vyrástla tu opäť aj veľká zóna na sedenie-ležanie v tieni, jednoduchý no efektívny nápad s plachtami zachytenými pomedzi lešenárske trubky oceníte najmä v teplejšom počasí, ktoré bolo v piatok. Oddychovať sa dalo aj na niekoľkých stohoch slamy alebo v zónach partnerov (čapovanú Plzeň do skla si len tak inde na festivaloch nedáte). Len škoda, že v niektorých stánkoch dosť hučala hudba, ktorá sa bila s tým, čo práve znelo z pódií.
Na Grejpe 2022 chýbala tradičná zrkadlová stena, ktorú nahradila inštalácia visiacich kravát medzi tromi vysokozdvižnými vozíkmi. Urban market v sobotu ponúkol aj sériu diskusií na vážnejšie témy ako „Tradičná rodina v úvodzovkách“alebo „Čo robí ministerstvo kultúry v lete“. Festival tým, aj niektorými koncertmi ukazuje, že už mu dnes nejde len o zábavu. Hlavná cieľovka zostáva rovnaká, dvadsiatnici, ale premiéra bola v roku 2010, takže dnes už sem chodí aj o generáciu staršie publikum.
Pohoda mala spovednicu s biskupom, Grape dal v areáli priestor veštici. Za 20 eur ste si mohli napríklad nechať povedať, aká budúcnosť čaká festival. Ale irónia bokom. Ak sú dva roky pandémie záťažovým testom pre kultúru, vojna na Ukrajine, ktorá ešte znásobila výšku cien a nákladov, tento test stavia nadoraz. Pre všetkých.
Aj bez veštenia je jasné, že na hudobnej scéne sa bude musieť mnohé zmeniť. Veľa vecí sa musí zreálniť. Umelci sa musia pripraviť na nižšie honoráre, organizátori aj diváci zľaviť z mnohých nárokov a vecí, ktoré doteraz považovali za úplne samozrejmé. Dobre to vystihoval nápis SOS kultúra na stene oddychovej zóny rovno oproti hlavnému pódiu. Ak sa doteraz hovorilo, že kto vynechal nejakú akciu, zmeškal niečo zásadné, v roku 2022 tá veta znie trochu inak. Kto doteraz chodil na akcie a teraz ich začne vynechávať, komplikuje im budúcnosť. Pretože festivaly práve teraz potrebujú čo najväčšiu podporu divákov.
Ak sú dva roky pandémie záťažovým testom pre kultúru, vojna na Ukrajine, ktorá ešte znásobila výšku cien a nákladov, tento test stavia nadoraz. Pre všetkých. Organizátorov, umelcov aj divákov.