Prečo na Taiwane záleží

Hongkong a Taiwan sú vyrobené z rovnakého kultúrneho materiálu ako pevninská Čína, no majú či mali veľmi odlišné politické systémy

Návšteva predsedníčky americkej snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej v Tchaj-peji pripomenula svetu, ako veľmi pevninskej Číne záleží na Taiwane. Na Taiwane by však malo záležať aj demokratickému svetu.

Nie je žiadnym tajomstvom, že sa Komunistická strana

Číny (KSČ) zaviazala zjednotiť Taiwan, ktorý považuje za vzbúreneckú provinciu, s pevninou. Spojené štáty americké formálne uznali Čínsku ľudovú republiku ako jedinú zákonnú vládu Číny v roku 1979 a západné mocnosti odvtedy väčšinou oficiálne neuznávajú Taiwan ako samostatnú krajinu. Táto politika „jednej Číny“spolu s rastúcimi nacionalistickými náladami v komunistickej krajine spôsobuje, že čínske ovládnutie ostrova v nasledujúcich desaťročiach sa zdá pravdepodobné, ak nie nevyhnutné.

Niektorí západní komentátori sa domnievajú, že Pelosiová pri návšteve ostrova konala neuvážene. Ignorujú však, ako a prečo je Taiwan dôležitý pre budúcnosť demokracie, ako aj samotnej Číny.

V SÚLADE S HODNOTAMI

Tvorcovia západnej politiky a mnohí komentátori v súčasnosti zastávajú všeobecné presvedčenie, že Čína zostane v dohľadnej budúcnosti nedemokratická vzhľadom na svoju hlboko autoritársku politickú kultúru. Podľa tohto názoru je „individualizmus“Západu v ostrom kontraste s čínskym konfuciánskym dedičstvom, ktoré zahŕňa strnulú hierarchiu nielen v rodinách, ale vo všetkých spoločenských prostrediach. Z toho vyplýva, že Číňania sú ochotnejší zaujať svoje miesto v rámci vopred definovaného poriadku autorít a menej ochotní podieľať sa na demokratickej politike.

Politológ Samuel P. Huntington preto raz povedal, že „neexistujú žiadne vedecké nezhody týkajúce sa tvrdenia, že tradičný konfucianizmus bol buď nedemokratický, alebo antidemokratický“. A Ray Dalio z Bridgewater Associates nedávno napísal: „Všetky tieto čínske systémy sú hierarchické a nerovnostárske… Amerika je riadená zdola nahor (to je napríklad demokracia) a optimalizovaná pre jednotlivca. Naopak, Čína je riadená zhora nadol a optimalizovaná pre kolektív… Demokracia, ako ju poznáme, nemá korene v Číne.“

Je ľahké pochopiť, ako môže posledných 2500 rokov čínskej histórie dať týmto myšlienkam za pravdu. Čína zažila mnohé rebélie a vzostupy a pády mnohých mocných dynastií. Keďže demokratická politika v tom všetkom očividne chýbala, mnohí predpokladajú, že Čína musí zostať pod velením silného vodcu, ktorý bude predsedať režimu zhora nadol, a čínska štátna propaganda tento názor vytrvalo podporuje. Čínske noviny a politickí komentátori neustále porovnávajú efektívnosť čínskeho systému so zablokovanou politikou Západu a zároveň poukazujú na to, že je viac v súlade s čínskymi hodnotami a kultúrou.

ŽIADNA PRECHODNÁ FÁZA

Ale je to tak? Hongkong a Taiwan sú vyrobené z rovnakého kultúrneho materiálu ako pevninská Čína, no majú či mali veľmi odlišné politické systémy. Až do zásahu KSČ proti Hongkongu v roku 2020 bola bývalá kolónia v procese budovania pulzujúcej demokracie. A Taiwan to ukazuje ešte viac. Od 80. rokov 20. storočia si vybudoval robustnú demokraciu so širokou participáciou občanov. Taiwanský systém ani zďaleka nezaložili a nevyvinuli elity, ale študenti a iní bežní občania, ktorí prostredníctvom demokratickej politiky požadujú viac.

Zdá sa, že demokratická participácia na Taiwane sa za posledných šesť rokov zintenzívnila. Dominantnou stranou ostrova bol po väčšinu jeho histórie Kuomintang založený Čankajškom, čínskym nacionalistom, ktorý po porážke komunistami v roku 1949 utiekol so svojimi lojálnymi jednotkami a asi poldruha miliónom priaznivcov z pevniny na ostrov. Súčasná vláda vedená Demokratickou progresívnou stranou sa dostala k moci vo všeobecných voľbách v roku 2016 po rozsiahlych protestoch proti úsiliu Kuomintangu uzavrieť obchodnú dohodu s Čínou. Počas protestov študentské slnečnicové hnutie dokonca obsadilo parlament.

Toto nebola žiadna prechodná fáza hnevu a protestov. Taiwanci sú priekopníkmi digitálnej demokracie.

Aktívna politická účasť rôznych segmentov spoločnosti je miestnou normou. To je dôvod, prečo taiwanské vlády bežne konzultujú s verejnosťou kľúčové rozhodnutia, ako sú napríklad nariadenia v cestnej doprave či vo veci predaja alkoholu.

Na Taiwane funguje aj „prezidentský hackathon“, ktorý umožňuje občanom predkladať priame návrhy hlave štátu, a digitálna platforma poskytuje občanom údaje z väčšiny taiwanských ministerstiev s výslovným cieľom povzbudiť občiansku spoločnosť k tomu, aby zlepšila fungovanie vlády. A zoči-voči covidu-19 tamojšia vláda zabezpečila účinnú reakciu prostredníctvom demokratických konzultácií, úzkej spolupráce s občianskou spoločnosťou a nových digitálnych nástrojov na testovanie a sledovanie kontaktov.

JE TU ALTERNATÍVA

Taiwan prejavuje tieto silné demokratické tendencie nie preto, že by prešiel západnou kultúrnou transformáciou. Až do roku 2000 režim Kuomintangu využíval konfuciánske hodnoty, aby sa odlíšil od komunistického režimu v Číne, a následné prieskumy ukázali, že konfuciánske hodnoty sú na

Taiwane zakorenené ešte hlbšie ako na pevnine.

Ostrov tak posilňuje tvrdenie, ktoré sme už spomenuli: je scestné tvrdiť, že existuje akékoľvek neprerušiteľné spojenie medzi kultúrnymi hodnotami a politickými systémami. Všetky kultúry, a najmä tie konfuciánske, by sa mali považovať za vysoko prispôsobiteľné meniacim sa okolnostiam. Politické režimy môžu spočívať na mnohých kultúrnych rámcoch.

Hoci Konfucius povedal, že „bežní ľudia nediskutujú o záležitostiach vlády“, zdôraznil aj to, že „štát nemôže obstáť, ak stratil dôveru ľudí“. Konfuciánske myslenie odporúča rešpekt a poslušnosť vodcom iba vtedy, ak sú cnostní. Z toho teda vyplýva, že ak vodca nie je cnostný, môže – a možno by aj mal – byť nahradený. Táto dokonale platná interpretácia konfuciánskych hodnôt je základom taiwanskej demokracie.

Naproti tomu propaganda KSČ zastáva názor, že konfuciánske hodnoty sú úplne nezlučiteľné s demokraciou a že neexistuje žiadna životaschopná alternatíva k vláde jednej strany. Toto je očividne nepravda. Demokracia je v Číne možná rovnako ako na Taiwane. Bez ohľadu na to, aký neoblomný bude postoj pekinských komunistov, neuhasí to túžbu ľudí zúčastňovať sa na politike, sťažovať sa na nespravodlivosť alebo nahrádzať lídrov, ktorí sa správajú zle. Na Taiwane záleží, pretože pre Čínu predstavuje alternatívnu politickú cestu – cestu, ktorá na Západe dlhodobo udržiava slobodu a prosperitu.

Taiwan prejavuje tieto silné demokratické tendencie nie preto, že by prešiel západnou kultúrnou transformáciou. Až do roku 2000 režim Kuomintangu využíval konfuciánske hodnoty, aby sa odlíšil od komunistického režimu v Číne.