Bezpečnostná politika pre novú éru
Slovensko musí podporovať také inštitucionálne reformy EÚ a NATO, ktoré posilnia mechanizmy týchto organizácií na zabezpečenie efektívneho fungovania alebo na zmrazenie finančných zdrojov
Ruský konvenčný vojenský útok na Ukrajinu prináša zásadnú eskaláciu v ruských snahách o podkopanie liberálnodemokratických zriadení v stredovýchodnej Európe. Bolo by však chybou zužovať analýzu bezpečnostného prostredia len na vojenské ohrozenie. Pozrime sa na tri vzájomne prepojené fenomény v súčasnom bezpečnostnom prostredí.
FENOMÉN 1: SIVÉ ZÓNY
Popri vojenských operáciách sa autoritárske režimy ako Čína a Rusko pokúšajú podkopávať liberálne demokracie rozvojom tzv. sivých zón. Ide o celé spektrum vojenských a nevojenských nástrojov neprekračujúcich hranicu plnej vojnovej činnosti. Hoci je v konečnom dôsledku cieľom dosiahnuť strategickú vojenskú dominanciu nad protivníkom, teda nad liberálnymi demokraciami, ich snahou je vyhnúť sa priamej vojenskej konfrontácii, pretože tá by znamenala ekonomické nevýhody a autoritársky štát by v nej mohol ťahať za kratší koniec.
Sivé zóny, ako ich definujú napríklad strategické dokumenty amerického a austrálskeho obranného establišmentu, znamenajú využitie civilných, ekonomických, mediálnych, kybernetických a iných komunikačných nástrojov na postupné podkopávanie strategickej pozície protivníka. Koncepcia sivej zóny je zároveň odlišná od tzv. hybridnej vojny alebo hybridných hrozieb. Tie totiž zdôrazňujú jednotlivé hrozby, jednotlivých aktérov a ich strategicky zamerané aktivity napríklad vo forme cielených dezinformácií alebo podpory hnutí s nedemokratickou agendou. Sivá zóna, naopak, zahŕňa celé spektrum aktivít, z ktorých mnohé vôbec nemajú vojenský alebo spravodajský charakter a ani cielene dezinformačný charakter, ale nachádzajú sa v doménach bežnej ekonomickej alebo spoločenskej prevádzky.
Charakteristickou črtou je nejednoznačnosť aktivít a bezškrupulózne zneužívanie otvorenosti a iných základných princípov liberálnych demokracií práve s cieľom podkopávať liberálnodemokratické zriadenie. Napríklad investície do priemyslu alebo do dopravnej či komunikačnej infraštruktúry sú ťažko kategorizovateľné ako jednoznačne problematické, pretože vytvárajú pracovné miesta a prispievajú k ekonomickému rastu a k ekonomickej výmene, a teda liberálne demokracie sa im bránia len ťažko. Takisto sa liberálne demokracie so svojím dôrazom na ľudské práva a slobody len ťažko bránia obviňujúcim naratívom o údajnom neokolonializme pri ich ekonomických alebo rozvojových aktivitách na africkom kontinente, v Strednej Ázii alebo juhovýchodnej Európe.
FENOMÉN 2: NEREGULOVANÝ GLOBÁLNY KAPITALIZMUS
Medzinárodné liberálne usporiadanie, ktoré vzniklo po druhej svetovej vojne najmä v réžii liberálno-demokratických krajín, bolo vystavané okolo troch pilierov tzv. Kantovej trojnožky: liberálna demokracia a ochrana ľudských práv, slobodný kapitalistický trh a medzinárodné organizácie a režimy zabezpečujúce medzištátnu koordináciu. Po skončení studenej vojny sa zdalo, že tieto piliere podporujúce globalizáciu a zabezpečujúce výhodné regulované prostredie pre menšie demokratické štáty s otvorenými ekonomikami, ako je napríklad Slovensko, sa už budú len posilňovať.
Lenže nestalo sa tak. Vývoj posledných dvoch desaťročí ukazuje, že jediným pilierom, okolo ktorého existuje skutočne globálny konsenzus, sú princípy slobodného kapitalistického trhu, ktoré presadzujú aj autoritárske režimy ako Čína, Rusko alebo Spojené arabské emiráty. Na druhej strane, princípy liberálnej demokracie, ochrany ľudských práv a spolupráce na báze medzinárodných organizácií strácajú podporu v čoraz väčšej časti krajín. Takáto vychýlená forma liberálneho medzinárodného usporiadania (pozri k tomu práce politológov Alexandra Cooleyho a Daniela Nexona) je pre Slovensko i iné liberálne demokracie mimoriadne nebezpečná. Trhová prepojenosť bez dôrazu na demokraciu a ľudské práva totiž prináša množstvo rizík.
Príkladom je nedávno ohlásená investícia čínskej firmy CATL do výstavby fabriky na batérie pre elektrické vozidlá za vyše sedem miliárd eur vo východnom Maďarsku. CATL kontroluje približne 30 percent svetového trhu s batériami pre elektrické vozidlá a viac-menej určuje globálne štandardy tohto priemyslu (odberateľmi sú automobilky ako Tesla, Mercedes či BMW – posledné dve majú výrobné kapacity práve v Maďarsku). Na výrobu batérií sú potrebné lítium, kobalt, nikel a iné nerastné suroviny, ktoré sa v réžii súkromných čínskych firiem vo veľkom koloniálne ťažia väčšinou v afrických krajinách so slabou kvalitou demokratického vládnutia a bez akéhokoľvek dôrazu na ochranu ľudských práv robotníkov v banskom priemysle. Čínou riadený globálny ekosystém na výrobu batérií preferuje zisk a dravú expanziu na ďalšie trhy bez akéhokoľvek dôrazu na ľudskú dôstojnosť. Zároveň je problémom, že batérie je možné hacknúť alebo na diaľku kontrolovať ich výkon, respektíve ich vypnúť. Odborníci na kybernetickú bezpečnosť zdôrazňujú riziká spojené s využívaním čínskych autobatérií, ktoré len rozširuje potenciál vplyvu čínskych „sivých zón“.
Vývoj posledných dvoch desaťročí ukazuje, že jediným pilierom, okolo ktorého existuje skutočne globálny konsenzus, sú princípy slobodného kapitalistického trhu, ktoré presadzujú aj autoritárske režimy ako Čína, Rusko alebo Spojené arabské emiráty.