Sulík dráždi trojkoalíciu
Požiadavku predsedu SaS, aby strane zostali šéfovia parlamentných výborov a post podpredsedu parlamentu, v koalícii zatiaľ nepreberali, no niektorí ju nepovažujú za férovú
Otýždeň, teda v utorok 13. septembra, sa začína riadna schôdza Národnej rady, ktorá preverí schopnosť menšinovej vlády Eduarda Hegera ako-tak presadzovať svoje návrhy. Postupne sa vyjasňuje, ako by mohla vyzerať spolupráca trojkoalície s poslancami SaS, ktorí prešli do opozície.
Už teraz je zrejmé, že to nebude jednoduché. Predstavy OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí na jednej strane, a SaS na druhej, sa líšia. Kým premiér Eduard Heger a predseda OĽaNO Igor Matovič očakávajú, že klub SaS bude hlasovať za návrhy, ktoré vychádzajú z programového vyhlásenia vlády, Richard Sulík hovorí o princípe „niečo za niečo“.
Predseda SaS navyše podráždil časť koaličných politikov vetou, že ak chcú vôbec rátať s podporou poslancov SaS pre niektoré zákony, „mali by nechať pekne na pokoji“súčasné obsadenie predsedov parlamentných výborov. Teda neodvolávať tých, ktorých nominovala SaS.
Sulík navyše žiada post podpredsedu parlamentu pre Martina Klusa, ktorý sa do Národnej rady vráti z funkcie štátneho tajomníka na ministerstve zahraničných vecí. A aby bola situácia ešte komplikovanejšia, klub SaS sa v utorok dohodol, že všetkých 21 jeho členov podporí odvolanie Igora Matoviča z funkcie ministra financií, ak taký návrh do parlamentu predložia Smer či Hlas.
VY NÁM, MY VÁM
Igor Matovič v sérii svojich verejných vystúpení v pondelok pripustil, že v OĽaNO rátajú s rokovaniami s poslancami SaS o vládnych zákonoch, no v prvom rade na nich apeloval, aby hlasovali podľa svojho svedomia. „Napriek tomu, že sa správajú ako ľudia, ktorí nemajú svoj názor a podliehajú vábeniu nenávisti svojho predsedu, si myslím, že sú to ľudia, s ktorými sa treba rozprávať a v prvom rade by sme sa mali rozprávať s nimi,“povedal na tlačovke po rokovaní vlády.
„Ukáže sa, či Slovensko vyrástlo a dokáže uniesť koncept menšinovej vlády, lebo vtedy musia mať politici v opozícii osobnú veľkosť a musia si pamätať, na čo prisahali pri poslaneckom sľube.“
Podobné očakávania má aj predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš. „Poslanci strany SaS majú možnosť oboznámiť sa so všetkými zákonmi, ktoré budeme predkladať. Ak nebudú politikárčiť a pôjde im o skutočné zlepšenie života ľudí na Slovensku, budú za koaličné zákony hlasovať,“odpísal na otázky.
„Ak budú mať vecné výhrady k jednotlivým zákonom, majú priestor diskutovať s predkladateľmi o prípadných úpravách zákonov. Prioritou sú pre nás rokovania a dohody v rámci koaličnej rady, keďže my dodržiavame koaličnú dohodu a bez dohody v koalícii zákony nepredkladáme.“
Z vyjadrení Richarda Sulíka však vyplýva, že trojkoalícia by nemala hlasy od poslancov SaS očakávať automaticky a do veľkej miery rozhodne, či OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí podporia aj poslanecké návrhy SaS. Poslanecký klub Sulíkovej strany rokoval v utorok a predseda o záveroch schôdzky informoval v relácii Braňo Závodský Naživo na Rádiu Expres.
„Odmietli sme spisovať niečo ako opozičnú zmluvu a prisľúbili sme tri veci,“povedal Sulík. „Budeme hlasovať za pristúpenie Fínska a Švédska do NATO, s tým je spojené ešte jedno hlasovanie o vyslaní vojakov v rámci NATO. Po druhé, budeme hlasovať za návrhy v oblasti energetiky, ktoré sme sami pripravovali. A po tretie, to bolo otvorenie schôdze. Uvidíme, ako to dopadne, ale hlasovať za pristúpenie Fínska a Švédska nejde bez otvorenia schôdze, takže to z toho implicitne vyplýva.“
Pri ďalších návrhoch už Sulík podporu bez podmienok nesľubuje a vraví, že bude závisieť od ochoty trojkoalície hlasovať za zákony SaS. „Uvidíme, aké naše návrhy prejdú, lebo my máme dosť návrhov na schôdzi,“povedal.
Menoval najmä daňové novely SaS. Strana na septembrovú schôdzu navrhuje zvýšiť dane na lieh, hazard či zdaniť ruskú ropu, no zároveň so znížením DPH pre gastro, na palivá a zrušením koncesionárskych poplatkov. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) pripustil, že by iniciatívy SaS mohli podporiť.
Kým premiér Eduard Heger a predseda OĽaNO Igor Matovič očakávajú, že klub SaS bude hlasovať za návrhy, ktoré vychádzajú z programového vyhlásenia vlády, Richard Sulík hovorí o princípe „niečo za niečo“.
„UKÁZALI, ŽE IM IDE O FLEKY“
Sulík ešte v pondelok povedal, že SaS mieni nominovať na post podpredsedu parlamentu Martina Klusa a od trojkoalície žiada, aby strane zostali predsedovia parlamentných výborov.
Členovia klubu SaS ich vedú viacero. Poslankyňa Vladimíra Marcinková šéfuje európskemu výboru, Marián Viskupič finančnému, Jana Bittó Cigániková vedie zdravotnícky výbor, Vladimír Ledecký sociálny výbor a nováčik v klube SaS a odídenec z OĽaNO Juraj Krúpa je predsedom branno-bezpečnostného výboru.
Predseda klubu OĽaNO Michal Šipoš povedal, že názor na túto Sulíkovu požiadavku si môže urobiť každý sám. „Potvrdil, že funkcie majú prednosť pred podporou návrhov v prospech občanov a štátu. Pritom je evidentné a jasné, že strana SaS nemá objektívne nárok na obsadenie toľkých predsedov výborov, keďže prešla do opozície.“
Šipoš však zároveň dodáva, že podobne ako o otázke voľby nového podpredsedu parlamentu budú v OĽaNO ešte len rokovať. „Keď budú tieto otázky na stole, zasadne k nim poslanecký klub, na ktorom sa, ako vždy, demokraticky dohodneme,“dodal predseda klubu OĽaNO.
Podobne v utorok na obsadenie predsedov výborov odpovedal aj Matovič. „Takto ďaleko sme v našich debatách vo vnútri ešte nešli,“reagoval. „V prípade parlamentných výborov sú nejaké tradície, niektorý výbor je dôležitý viac, niektorý menej. Záleží aj na tom, sa SaS bude v opozícii správať. Keď to bude jedna veľká pomsta – ako to možno včera prezentovali, že nám urobia zo života peklo – doplatia na to iba ľudia.“
Kritický k Sulíkovej požiadavke bol aj predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský. „Personálne otázky, týkajúce sa parlamentu, sa ešte v rámci zvyšných koaličných partnerov neriešili,“povedal.
„No je pre mňa zarážajúce, že strana SaS nechce znášať politické nevýhody vládnutia, ale na druhej strane sa dožaduje zachovania politických výhod, to znamená flekov.“
Naopak, predseda Sme rodina Boris Kollár vyhlásil, že nemá problém s tým, aby SaS zostali súčasné miesta predsedov aj po odchode z koalície. Pokiaľ by sa tieto miesta menili, považoval by to za „úbohé“.
Predsedníctvo výborov sa zvykne v parlamente rozdeľovať po voľbách. Kľúčom sú nielen výsledky volieb, ale aj niektoré nepísané parlamentné tradície: opozícia napríklad získava posty šéfov niektorých kontrolných výborov či výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.
ODVOLÁVANIE MATOVIČA SA ZATIAĽ NEČRTÁ
Vzťahy medzi SaS a trojkoalíciou by mohlo v septembri výrazne ovplyvniť odvolávanie Igora Matoviča v parlamente. Klub SaS sa v utorok dohodol, že všetkých 21 poslancov by takýto návrh podporilo. No záviselo by to od toho, kto by takýto návrh predložil.
Zámer odvolávať Matoviča z postu ministra financií v Národnej rade prezentovala v lete len strana Republika, ktorá má iba päť poslancov. Na zvolanie mimoriadnej schôdze s takýmto bodom programu treba podpisy aspoň 30 poslancov parlamentu.
Sulík v pondelok na diskusii Denníka N vyhlásil, že si nevie predstaviť, že by jeho poslanci hlasovali za takýto návrh, ak by bol jedným z predkladateľov Milan Mazurek. Iné by to bolo, ak by predkladateľmi návrhu na odvolanie Matoviča boli poslanci Smeru a Hlasu, s tým klub SaS problém nemal. Takýto
Nie je povinnosť vlády dávať si schvaľovať dôveru. Peter Pellegrini vládol posledný rok so 74-kou a nedával si schvaľovať dôveru v parlamente.
Eduard Heger predseda vlády
scenár však komplikuje vyhlásenie Roberta Fica. „Vy si myslíte, že my sme nejaké malé deti, že nás Sulík považuje za idiotov, že my zajtra odvoláme Matoviča a Sulík sa víťazoslávne vráti do vlády?“pýtal sa predseda Smeru v auguste. „Oni nevedia vyhnať Matoviča, tak sa obrátia na opozíciu, aby urobila špinavú robotu, odvolajú Matoviča a Sulík s obludou Kolíkovou sa vrátia naspäť do vlády.“
Ďalšou možnosťou je, že by návrh na odvolanie Matoviča iniciovali poslanci SaS, napríklad spolu s Hlasom. O takejto úvahe hovoril Sulík v utorok v Exprese – a prakticky ju vylúčil. „Nás je 21. Viem si predstaviť, že by sme oslovili poslanca Miroslava Kollára a Tomáša Valáška. To je 23. Potom chýba sedem hlasov, ktoré by sme asi museli ísť niekam hľadať,“vyratúval predseda SaS.
Moderátor Braňo Závodský sa spýtal, či by nešli práve za Petrom Pellegrinim. „Aj do Hlasu. No pri samotnom hlasovaní treba 76 hlasov a Fico sa vyjadril, že oni by za to neboli. Nemá zmysel, aby sme zbierali hlasy a predkladali návrh, keď tam nevidíme 76 hlasov.“
Premiér Heger v utorok znovu vylúčil, že by pre odchod SaS z vlády žiadal parlament o opätovné vyslovenie dôvery svojmu kabinetu. Povedal, že to by mohol rovno dať demisiu. „Nachádzame sa v menšinovej vláde, ktorá nemá parlamentnú väčšinu. Nie je povinnosť vlády dávať si schvaľovať dôveru. Peter Pellegrini vládol posledný rok so 74kou a nedával si schvaľovať dôveru v parlamente,“ozrejmil.
Vláda Petra Pellegriniho formálne stratila väčšinu v septembri 2019, teda asi pol roka pred voľbami, keď koalíciu opustil poslanec klubu MostHíd Martin Fedor, ktorý prešiel do strany Dobrá voľba. O pár týždňov ho nasledoval aj poslanec Peter Kresák.
Smer, SNS a Most mali potom už len 73 poslancov, no v parlamente sa spoliehali ešte na trojicu nezaradených poslancov okolo Petra Marčeka, ktorí ešte na začiatku volebného obdobia odišli zo Sme rodina.