Ospravedlnenie buduje dôveru

Západ prehliadal nespravodlivosť spôsobenú východnej a strednej Európe

Fínska premiérka Sanna Marinová mala v roku 1991 šesť rokov. V tom roku som počúval jedného úradníka v Helsinkách, ktorý nariekal nad návratom Estónska k nezávislosti. Krajina devastovaná zlou komunistickou vládou by vraj bola nevyhnutne nestabilná, chudobná a plná zločinu: pre Fínsko by to bola katastrofa. Onen úradník nebol sám. Minulý mesiac sa pani Marinová za chyby svojich predchodcov ospravedlnila.

UŽ SME INÍ

Možno by sa mohla porozprávať aj s kolegom Olafom Scholzom. Chyby jej krajiny za posledných tridsať rokov sú v porovnaní s tými nemeckými smiešne. Fínsko sa usilovalo o energetickú nezávislosť od Ruska, zatiaľ čo Nemecko katastrofálne zvýšilo svoju závislosť od ruského plynu a vybudovalo dva plynovody cez Baltské more. Z vojenského hľadiska Fínsko nikdy nestratilo ostražitosť. Odpornú nemeckú kombináciu vlastného záujmu a naivity zamaskovalo svätuškárstvo.

Pokiaľ však ide o ďalšie chyby, v nemeckom verejnom diskurze je zakorenená „Vergangenheitsbewältigung“– vyrovnávanie sa s minulosťou. Scholz vo svojom silnom a podnetnom prejave o budúcnosti Európy, ktorý predniesol minulý týždeň v Prahe, uviedol, že vražedná nacistická okupácia Československa nás stále „bolí a zahanbuje“. Priznal, že Západ často prehliadal povojnovú nespravodlivosť spôsobenú krajinám východnej a strednej Európy. Oslobodenie od nacistov bolo predchodcom ďalšej totalitnej nadvlády, tentoraz zo strany Sovietov.

Kancelár v prejave zdôraznil, hoci len implicitne, obrovský posun v nemeckom myslení. Jeho krajina bola proti členstvu chudobných krajín so slabými inštitúciami v EÚ. Teraz Scholz výslovne podporuje expanziu na západný Balkán, rozšírenie o Moldavsko, Ukrajinu a možno aj Gruzínsko. Osobitný dôraz kládol na odolnosť dodávateľských reťazcov. Toto od lídra krajiny, ktorá desaťročia verila, že väčší obchod a investície do totalitných krajín ich urobia priateľskejšími. Tieto vynikajúce myšlienky by však boli dôveryhodnejšie, keby ich sprevádzalo aj uznanie toho, že Nemecko bolo donedávna súčasťou problému, nie jeho riešením.

UZNAŤ CHYBU

Scholz teraz prejavuje chvályhodnú chuť na odvážne, veľkolepé zmeny. Podporil napríklad návrh Emmanuela Macrona na vytvorenie Európskeho politického spoločenstva. To by malo zahŕňať aj štáty mimo EÚ: tých, ktorí čakajú na vstup, ako aj pobrexitové UK. Tieto návrhy však budú musieť prekonať deficit dôvery vo východnej polovici kontinentu, ktorý vytvorili roky krátkozrakých a sebastredných rozhodnutí a zle zvoleného jazyka. Poľská vláda práve predstavila žiadosť o odškodnenie vo výške 1,3 bilióna eur za vojnové škody. Nemecká ľútosť za nacistické zločiny však nesiaha tak ďaleko – predstavitelia v Berlíne tvrdia, že otázka odškodnenia je „uzavretá“.

Spontánne pokľaknutie západonemeckého kancelára Willyho Brandta v roku 1970 pri pamätníku povstania vo varšavskom gete pripravilo pôdu pre čiastočné zmierenie s komunistami ovládaným Poľskom. To od Scholza nikto nečaká. Ale aby uspela nová Ostpolitik, potrebuje rovnako ako jej predchodkyňa otvorenosť a úprimnosť ohľadne minulosti.