Liz Trussová nemôže uniknúť dedičstvu Borisa Johnsona
Bývalý premiér zmenil britskú politiku, ale svojej nástupkyni zanechal množstvo problémov
Aj keď členovia Konzervatívnej strany v pondelok zvolili za svoju novú líderku Liz Trussovú, nostalgia za Borisom Johnsonom je stále hmatateľná – aj u samotného Borisa Johnsona. Vo svojom záverečnom prejave z Downing Street v utorok ráno sa Johnson oprel do tých, ktorí „zmenili pravidlá uprostred zápasu“, aby prešiel k svojim najväčším premiérskym hitom od brexitu po vakcináciu.
VRÁTI SA EŠTE?
Špekuluje sa, že podobne ako jeho hrdina Winston Churchill, aj Johnson sa jedného dňa môže vrátiť z divočiny. Nič také nevylúčil, keď sa porovnával (pretože k antickým odkazom nemal nikdy ďaleko) s Cincinnatom, cnostným rímskym konzulom, ktorý sa z úradu vrátil k svojmu pluhu, ale nakoniec ho povolali do služby aj druhýkrát.
Ale aj keď Johnson už nikdy nebude viesť svoju stranu a sľúbil, že novú vládu plne podporí, len málokto pochybuje, že bude aj naďalej vrhať dlhý tieň. To, ako bude hodnotiť jeho historické, často búrlivé účinkovanie vo funkcii, zadefinuje Konzervatívnu stranu a konzervativizmus v postJohnsonovej ére.
Pre svojich nasledovníkov (a Johnson nemá ani tak priaznivcov ako obdivovateľov) je záchrancom, ktorý dokončil brexit, a Houdinim, ktorý vykúzlil úplne novú volebnú koalíciu v tej časti krajiny, ktorá 70 rokov volila labouristov. Podľa kritikov to bol bezohľadný šofér, ktorý zámerne prerazil zvodidlá a vyviedol krajinu z EÚ.
Jeho priaznivcom môže byť ľúto, že vedie chaotický osobný život, má chaotický spôsob práce a sklon hovoriť čokoľvek, čo mu práve napadne. Napriek tomu v ňom vidia jedinečnú politickú myseľ – inštinktívne charizmatickú, súťaživú, kreatívnu – a politika, ktorý sa poučil z troch rokov vo funkcii premiéra a mohol by byť schopný návratu alebo aspoň mať slovo v otázke budúcnosti strany. Argumentujú tým, že urobil správne veľké veci, ale nedokázal sa obklopiť správnymi ľuďmi a dovolil, aby ho množstvo chýb, vrátane zvyšovania daní, odklonilo zo správneho smeru.
DOBRÝ ZAČIATOK, ZLÝ KONIEC
Prieskumy však naznačujú, že širšia verejnosť dospela k úplne odlišnému záveru. Pre väčšinu Britov bol sklamaním. Len 22 percent z nich si podľa najnovšieho prieskumu YouGov myslí, že bol skvelý alebo dobrý; 55 percent si myslí, že bol zlý či rovno hrozný.
To je ďaleko od čísel, s ktorými začal. Johnson získal uznanie za to, že dokončil odchod Británie z Európskej únie, za čo ho voliči vo voľbách v roku 2019 odmenili obrovskou väčšinou. Preformoval konzervatívnu voličskú základňu tým, že hovoril o frustrácii robotníckej triedy, ktorá bola unavená zo stagnácie miezd, rovnakým spôsobom, akým Donald Trump pretvoril Republikánsku stranu.
Lenže Johnson nestrácal čas a tento kredit rýchlo míňal. Po rozsiahlych sľuboch až príliš často nasledovala dráma, rôzne škandály a problémy s implementáciou pravidiel. Boli to vážne problémy, od škrípajúcej Národnej zdravotnej služby a sociálnej starostlivosti až po štrajky vo verejnom sektore, ktorým sa venoval len na pol plynu.
Brexit a politika, ktorú viedol, predstavujú historický základ, ktorý musí byť stredobodom Johnsonovho dedičstva. Vzťahy s Európou sú chladné.
Tí, ktorí tvrdia, že brexit poskytne dlhodobé príležitosti, hovoria, že ešte treba počkať. Svoje nádeje sa čiastočne vkladajú do blížiacej sa deregulácie, ktorú sľúbila Liz Trussová, aby naštartovala rast a inovácie.
VĎAKA ZA UKRAJINU
V niektorých oblastiach bolo možné zaznamenať určitú víziu. Vládny strategický dokument zverejnený vo februári bol serióznym úsilím o nápravu základných príčin rozdielov v príjmoch a príležitostiach.
Ale podobne ako Johnsonov prísľub napraviť zaostávanie vo vzdelávaní v súvislosti s covidom, ani jeho sľuby o zvyšovaní životnej úrovne neboli nikdy kryté zdrojmi potrebnými na to, aby sa stali realitou.
Oblasťou, kde skutočne urobil, čo mal, bola pomoc Ukrajine. To, že Johnson inštinktívne pochopil, čo je v hre, a to, že sa jednoznačne postavil na stranu Kyjiva – od vojenskej pomoci po výcvik ukrajinských vojakov a jeho vlastné diplomatické úsilie – odhalili silný zmysel pre geopolitickú orientáciu. Tento fakt si zaslúži pozitívnu zmienku v súpise jeho dedičstva.
Ešte je príliš skoro povedať, či širšia verejnosť svoj názor časom zmení. Johnson v lete, keď sa zápas o vedenie toryovcov uberal svojím smerom, do značnej miery absentoval. Urobil si však čas na vylepšenie svojho odkazu, navštívil Kyjiv (kde je národným hrdinom) a prisľúbil investíciu 700 miliónov libier do navrhovanej jadrovej elektrárne Sizewell C v Suffolku.
EŠTE JEDNA STAROSŤ
Jedným z problémov, ktorým musí aj naďalej čeliť, je prebiehajúce vyšetrovanie Dolnej snemovne, či vedome zavádzal parlament v súvislosti s kauzou Partygate. Parlamentný výbor rozhodne, či sa dopustil pohŕdania parlamentom, a môže odporučiť sankcie vrátane ukončenia Johnsonovej parlamentnej kariéry. Snemovňa
by potom hlasovala, čím by sa jeho budúcnosť a odkaz opäť dostali do centra politickej diskusie.
Minulý týždeň vláda vydala právne stanovisko prominentného advokáta Davida Pannicka, v ktorom tvrdí, že činnosť výboru je zásadne chybná a „paralyzuje demokraciu“. Toryovci sú však pod tlakom, aby veľmi netlačili na pílu. Nemotorný pokus vlády zrušiť sankciu voči bývalému poslancovi Owenovi Patersonovi sa však skončil jeho rezignáciou a zahanbením pre Johnsona. To je lekcia, ktorú si Trussová určite zapamätá.
V čase, keď Johnson začína nový život, je nepravdepodobné, že by okrem podpory novej líderky narobil veľa hluku. Nestavil by som sa však, že zostane dlho ticho.
Po prvé, živí v sebe ľútosť. Johnson dal jasne najavo, že si myslí, že ho hodili cez palubu. A vždy si našiel publikum, ktorému nebolo možné odolať. Určite bude pre neho ľahké vysielať svojej významnej základni nasledovníkov jasné signály. Každý jeho (vysoko honorovaný) prejav a stĺpček v novinách budú médiá analyzovať. Každá vtipná a dobre mierená línia by mohla byť pre konkrétnu politiku premiérky Trussovej zničujúca alebo by sa mohla ukázať ako silná vo voľbách.
NEDÝCHA MI NA KRK?
Medzitým budú konzervatívci diskutovať o Johnsonovom odkaze. Niektorí dúfajú, že ho pochovajú, iní, že ako svoja silnejšia verzia znovu povstane z popola zlyhania. Liz Trussová si obliekla jeho kabát, no bude sa stále nervózne pozerať cez plece na to, čo jej predchodca urobí ďalej.
Liz Trussová si obliekla jeho kabát, no bude sa stále nervózne pozerať cez plece na to, čo jej predchodca urobí ďalej.