Iveta Radičová: Premiér mal konať
Podľa bývalej predsedníčky vlády Ivety Radičovej je na Slovensku stále de facto premiérom Igor Matovič
OĽaNO je strana jedného muža a to vysvetľuje, prečo Matoviča vyzvali na odchod iba dvaja ľudia zo strany, hovorí sociologička a bývalá premiérka slovenskej vlády Iveta Radičová.
Ako by ste nazvali to, na čo sa v politike posledné týždne pozeráme?
Keď zažívate nepríjemný príbeh, tak preváži želanie – už nech sa to skončí. Akokoľvek, ale len nech sa to skončí. Takže prežívam to s týmto pocitom, že stačilo trápenia a sledovania toho, čo sa deje na politickej scéne, a je čas na veľmi konkrétne činy, ktoré sú nevyhnutné.
A myslíte, že sa to už skončilo?
Práveže je to nový začiatok, ktorý bude možno ešte pikantnejší, tvrdší, razantnejší. Ale azda sa už skončilo minimálne obdobie nečinnosti. Sme jediná krajina, ktorá neprijala nevyhnutné opatrenia ako reakciu na kombináciu kríz, ktoré zažívame.
Krajina, ktorá prázdninovala.
Nie je to prvý raz. Zažívam opakovanú scénu z leta pred druhou vlnou pandémie. Celé leto nič, potom typický kovbojský výstrel od pása Igora Matoviča bez súhlasu ostatných, zablokovanie a výsledok poznáme. Nezmyselné celoplošné testovanie a dôsledky v podobe jedného z najvyšších úmrtí na pandémiu na počet obyvateľov. Teraz nejde o fyzické životy, aj keď prežitie nie je jednoduché, ale ide o vážnu existenciu domácností a hlavne o prežitie našej ekonomiky. Táto kríza si vyžaduje veľmi okamžité riešenia.
Je vôbec v rozlišovacej schopnosti verejnosti pochopiť, kto čo hovorí, alebo je to už len o fandení?
Naša politická scéna je skvelý námet pre humoristov, ale pre realitu každodennosti je to desivé. Hovorím o ponuke, ktorá tu je. Málo hovoríme o opozícii a o tom, o čo sa pričinil najmä Robert Fico: rozmazanie špiny a spochybňovanie všetkých politikov s dôsledkom, že mnohí ľudia sú stratení, nevedia, kde je pravda, kde sú fakty. Prejavuje sa to v totálnom náraste nedôvery voči politike ako remeslu a voči politike ako takej.
Nemáte tu dnes jediného politika, ktorému by dôverovala väčšina. Väčšina nedôveruje nikomu. Robertovi Ficovi nejde len o politickú budúcnosť, ale najmä o ňu a jeho taktika spochybňovania zaúčinkovala. Ale za silnej podpory koalície. Na to, aby tu bol fungujúci právny štát, nestačí veta, že „rozviazali sme polícii ruky“. Polícia potrebuje silnú politickú podporu – to nie je zásah do práce – a najmä zmeny legislatívy, ktoré zabránia zopakovaniu toho, že sa na Slovensku vytvorí zločinecká sieť vo vrcholových orgánoch, ktoré mali strážiť právny štát. Máme preukázané a odsúdené, že tu taká sieť bola. Výsledkom je vojna v polícii a to, že do celého procesu negatívne zasahuje novozvolený generálny prokurátor. Nehovorím o zlome, ktorý nastal obvinením šéfa SIS, nominanta Sme rodina.
Tým sa vlastne zabránilo prijatiu akýchkoľvek lepších zákonov.
Presne o tom hovorím. Podpora voľných rúk z radov politiky a hlavne vládnej koalície nenastala. Vidíme zamrznuté naplnenie sľubu o očiste štátu, spoliehanie sa na to, že to nejako pôjde samo, a s podkopávaním autority vyšetrovateľov aj z radov vládnej koalície. Vlajková loď vzniku tejto koalície s obrovskou podporou, ústavnou väčšinou, narazila minimálne na plytčinu, ak si náhodou neprerazila dno.
Richard Sulík a ostatní ministri za SaS podali demisiu. Urobili v SaS správne rozhodnutie?
Neviem, či som ten najvhodnejší adresát na túto otázku. V mnohom nedokážem mať odstup, nadhľad a byť objektívna, ale pokúsim sa. Kríza trvá od vzniku vládnej koalície, vládne s obrovskými problémami, až to vyvrcholilo do roka a do dňa do pádu Matovičovej vlády. Myslieť si, že to bude znamenať zmenu štýlu politiky a komunikácie, bude viac ako naivné. Rozlišujme preto dve veci. Najprv si odpovedzme na otázku, čo konflikty vo vládnej koalícii vecne spôsobovalo. Keď sa na to dôkladne pozriete, tak máte odpoveď, že to nemôže dlhodobo fungovať. Je to vážna kolízia úplne rozdielnych pohľadov na zásadné regulatívy v štáte – či už ide o podnikateľský sektor, alebo o spôsob riešenia sociálnej nespravodlivosti. Matovič chce sociálne balíčky, jednorazové rozdávanie, čo vyvoláva úplný odpor zo strany SaS, ktorá uprednostňuje systémové riešenia. Ako príklad uvediem rozdávanie peňazí počas pandémie verzus systémová valorizácia, či už pre dôchodky, alebo pre nízkopríjmové rodiny. To sú ťažké vecné spory, ktoré nemajú kompromis. Druhý rozmer je štýl politiky v podobe osobných útokov, útoky na integritu, spochybňovanie, urážanie protivníka naprieč politickým spektrom. Takže neprekvapilo ma to, je to pokračovanie vecných sporov. Nie som generál po bitke, ale v deň volieb, počas noci, keď vznikala táto vládna koalícia, som použila jedno jediné slovo – netlieskam. Tieto spory som očakávala.
Urobili v SaS správne, keď podali demisiu?
Otázka, či správne – nesprávne, nie je namieste. Urobili pre nich jediné možné, z ich pohľadu správne. Keď raz nemôžete a nedokážete s niekým vládnuť spôsobom, ktorý vám vnucujú, tak odchod je namieste. Konštatujem, že v tejto poslednej letnej kríze sa SaS správala vysoko racionálne.
Politici OĽaNO hovoria, že Sulík povalil tretiu vládu. Vaša bola tá prvá. Je to iná situácia?
Situácia je naozaj iná a podčiarknem to päťkrát. Je rozdiel, či máte ústavnú väčšinu alebo máte 79 poslancov, z ktorých štyria sú z OĽaNO a sú ručičkou na váhach. Je to aj iný typ krízy, ktorý treba riešiť. Vtedy to bola kríza globálnych trhov, kde bolo treba udržať spoločnú menu. Na globálny problém boli možné len globálne odpovede a nebolo možné jediné národné riešenie. Myslím si, že toto je s odstupom desiatich rokov zrejmé už aj Richardovi Sulíkovi a veľmi rýchlo po páde vlády to bolo zrejmé aj Igorovi Matovičovi, lebo napokon ani on nehlasoval za zotrvanie vlády.
Dnes čelíme dôsledkom pandémie, inflácii, ktorá sa začala už pred vojnou na Ukrajine. Následne vojna na Ukrajine s nevyhnutným morálnym geopolitickým postojom. Tu má zase problém Sulík, lebo to vníma podnikateľsky a biznisovo. Sú tu ekonomické dôsledky samotnej vojny. Očakávalo sa, že na naše sankcie odpovie Putin svojimi, a môžeme očakávať totálne privretie kohútikov na plyn. Na toto potrebujete hľadať odpovede úplne iným spôsobom, ako to bolo pred desiatimi rokmi. Predovšetkým na národnej úrovni. Potrebujete okamžite riešiť dôsledky zvýšených cien na domácnosti, ale aj na udržanie ekonomiky. Španieli, Portugalci, Nemci už prijímajú druhý balík – my ho nemáme a to, čo ponúka vládna koalícia, nie je to, za čo by som osobne zdvihla ruku. Potom je tu aj nadnárodný rozmer: čo môže urobiť EÚ, ktorej sme členom. 50 percent nášho exportu ide do Nemecka, recesia v Nemecku bude recesia aj u nás. Zastropovanie cien plynu z Ruska nie je riešením. Výsledok bude okamžité zastavenie dodávok plynu, nič tým nevyriešime. Ale ako konečne začneme riešiť spotové ceny na burze, ktoré sa menia v priebehu dňa na desaťnásobok?
Už aj Richard Sulík hovorí, že tu trh nefunguje.
Áno, tlieskam, že to skonštatoval. EÚ vie urobiť vážne zásahy. Pre takéto burzy vždy fungujú regulatívy, zásahy, obmedzenia takýchto nenormálnych výkyvov. Tu vidím cestu. Igor Matovič volí politiku, ktorá je neprijateľná. Predloží niečo, o čom je on presvedčený, že je jediné možné a správne, a zatiaľ predkladá veci, ktoré sú škodlivé a treba ich naprávať. Situáciu stavia tak, že kto za to nezahlasuje, je proti ľuďom. To je lož. Na politickej scéne nie je nikto, kto by nechcel prijímať riešenia pre ľudí, ale aj pre firmy. Ale to, čo predkladá vládna koalícia, je nevhodné, nedostatočné, nepokrýva to problém a je to neskoro. Matovič odmieta rokovať o alternatívach.
Takže teraz nevyčítate Sulíkovi to, čo urobil?
V tejto situácii urobil jediný možný racionálny krok – takto sa vládnuť ďalej nedá, nikam to neviedlo. Treba hovoriť tie čísla,
Nemáte tu dnes jediného politika, ktorému by dôverovala väčšina. Väčšina nedôveruje nikomu.
ako to vyzerá s dôveryhodnosťou voči vláde a inštitúciám? Neviete vymáhať dodržiavanie pravidiel, ak o tých pravidlách občanov nepresvedčíte. Vládnutie je nesmierne bezduché, bez razantných krokov a rozhodnutí, a nenechávam bokom premiéra Hegera. Dva mesiace čakal a opakoval vetu, že udrží štvorkoalíciu, a potom prišiel s návrhom zmien v koaličnej zmluve v čase, keď sa existujúca zmluva partnermi nedodržiavala, najmä zo strany Sme rodina. To je nečinnosť. Viem, že má podobnú situáciu, akú som zažila ja, že predseda je oddelený od premiéra. Nebudem sebastredná a nechcem používať príklady z vlastnej éry, kde som ako premiérka zaujala rezolútne iný postoj ako predseda SDKÚ. Použijem preto príklad Pellegriniho, keď sa osamostatnil od Fica odvolaním prezidenta Policajného zboru. Nevidím takýto ťah od premiéra v tejto totálne kritickej situácii. A čin premiéra bol namieste, je to v jeho kompetencii. Tak ako je v jeho kompetencii nebyť reproduktorom, hovorcom predkladaných riešení Igora Matoviča. Nemôžem si pomôcť, my máme stále de facto premiéra Igora Matoviča.
Richard Sulík hovorí, že vládu nepovalil, že bude vláda menšinová a SaS bude tvrdá, ale konštruktívna opozícia. Môže to fungovať?
Keď som povedala, že Richard Sulík a SaS sa správali racionálne, tak to neznamená, že k tomu dávam pozitívne znamienko. Racionálne nemusí byť vždy najsprávnejšie. Možností je vždy viac, napríklad z pohľadu sklamaných voličov, ktorí dali tejto vláde silný mandát. Právom to vyčítali našej vláde a právom to budú vyčítať Sulíkovi a Matovičovi, že tento mandát pustili dolu Dunajom. Je tu niekoľko podpisov pod pádom vlády, nikdy to nie je len jeden. Tí istí aktéri ako spred desiatich rokov. Pán Sulík si teraz znovu našiel nejaké vhodné meno, že kto by bol podľa neho vhodný premiér, ako ho tak počúvam. Prišla som k záveru, že on pozná jediného vhodného premiéra, a to je on sám. Má problém s kompromismi aj v situáciách, keď sú v zostave ľudia, ktorí mu ruku na kompromis podávajú. Nie je vždy možné si hľadieť len svoju vidinu a svoj rezort. Hlavný problém súčasnej vládnej koalície je, že neprekročili stranícky princíp rozhodovania a rezortizmus. Nenašli jediný moment, keď by fungovali ako vláda ako celok.
Mali by teda v SaS urobiť všetko pre to, aby neboli predčasné voľby?
V politike vznikajú patové situácie, keď jediným riešením je rozdať karty. Na Slovensku mám aj ja vnútornú autocenzúru, pretože sa pozerám na tú alternatívnu ponuku.
Veď práve. Keď sa pozrieme, čo nás čaká, nie je toto dobrá, demokratická vláda?
Pri všetkej úcte, štýl politiky Igora Matoviča je neakceptovateľný. Toto si jeden politik nemôže dovoliť, to je vylúčené. Čo ešte nazveme demokratické? Skrátené legislatívne konanie, ktoré sám označí, že to bol bager? Porušenie všetkých možných zákonov? Predkladanie premiérom vlády zákonov na schvaľovanie do vlády so zásadnými pripomienkami? Veď to je povinnosť premiéra, že takýto zákon na vládu nemá predkladať. To už je také lámanie princípov demokracie, že vyslovujem silnú námietku proti takémuto porušovaniu princípov deľby moci. V tej našej, aj tak defektnej demokracii sa to stále viac vzďaľuje od toho, čo občania ešte považujú za demokraciu. Máme výskum STEM-u a Focusu z minulého roka, kde občania hodnotia tri základné piliere demokracie – slobodu, rovnosť príležitostí a rovnosť pred zákonom a spravodlivosť vrátane sociálnej spravodlivosti. To, že je tu sloboda, si myslí 40 percent občanov. Viac si ich myslí, že pred rokom 1989 sme boli slobodnejší. To je mienka národa po takýchto vládnutiach. Hlavné piliere demokracie občania hodnotia ako nenaplnené. Je neprípustné, aby politici lámali nosné princípy demokracie cez koleno. Otvára to dvere extrému. Tak potom sa nehrajme na demokraciu a nekamuflujme a radšej pevnú ruku.
Iba dvaja poslanci OĽaNO vidia Igora Matoviča ako problém a chceli, aby odstúpil. Prečo sú v stranách takéto vzťahy? Ani zo SaS nikto nepovedal nahlas, že neodchádzajte, hoci sú tam takí ľudia.
Nová generácia politikov založila novú podobu politických subjektov, ešte stále hľadáme, ako ich správne pomenovať. Koľko má Matovič členov – 35? Nech 50. To nie je štandardná strana založená na členstve s normálnymi štruktúrami, kde máte diskusiu. To je strana jedného muža. Pán Matovič je majiteľom poslaneckého klubu aj členov, ktorých má v hnutí, ktoré honosne nazýva ako nezávislé osobnosti. Ja tam žiadnu nezávislú osobnosť nevidím. Ani sa neprejavuje. To sú ľudia, ktorým on dal šancu, a nebyť tej, tak si myslím, že by sa im v živote neprisnilo, že niekedy môžu byť poslancami Národnej rady. To je taký rýchly výťah, že možno to ešte dodnes spracúvajú, že čo sa im to v živote vlastne udialo. Majú plný rešpekt voči otcovi zakladateľovi, až taký, že de iure premiér to potvrdil vetou, že je iba na rozhodnutí pána Matoviča, ako dopadne kríza a či odstúpi z funkcie. Vôbec do toho rozhodnutia nevstúpil ani nezasiahol. O interných rozhovoroch nemá zmysel hovoriť.
Poradili by ste Ivanovi Korčokovi, aby prijal ponuku od Richarda Sulíka a vydal sa na cestu stať sa slovenským premiérom?
Pána Korčoka si dlhodobo vážim, vždy odviedol profesionálnu, špičkovú prácu. Mali sme i spor, ktorý sme vyriešili s úctou a ku cti obidvoch zúčastnených. Dodnes veľmi intenzívne komunikujeme. Je dlhoročný kariérny diplomat, už so skúsenosťou z účasti vo vláde. Premiérska funkcia a pozícia je len a len na jeho rozhodnutí. Nebudem robiť politiku za iných a pre iné hnutia, to sa nerobí. Toto bol zenit, ktorý Richard Sulík niekoľkokrát v politickej kariére prekročil. Či už v roku 2008, keď mal záujem na výmene Dzurindu za Mikloša, alebo keď aj mňa sústavne vymieňal za niekoho iného od prvého dňa vládnutia.
Teraz sa zdá, že chce vymeniť seba v SaS.
Sme si tým istí? Pretože tak trochu poprel ponuku, ktorú dal aj mne v SaS. Nebola to ponuka byť predsedníčkou, ale ísť na líderskej pozícii do nastávajúcich volieb. Dokonca mi ju dal písomne. Bolo to po roku 2012, pravdepodobne v roku 2016. Odmietla som to a dokonca sme si vymenili esemesky s Richardom Sulíkom, ktorý tvrdil, že sa také stretnutie neodohralo. To sa nepatrí, lebo sa odohralo, a že asi som mu zle rozumela, lebo nemyslel predsedu SaS. Niečo na spôsob, ako keď som bola volebný líder SDKÚ.
Takže by ste pánovi Korčokovi poradili, nech sa uistí, čo mu vlastne Richard Sulík ponúka?
A čo presne mu ponúka.
Zatiaľ nie sú známe mená náhradníkov, ale hovorí sa o tom, že na ministerstvo zahraničných vecí by mal ísť pán Káčer, na spravodlivosť dostal ponuku pán sudca Bradáč, na hospodárstvo pán Hirman – všetko slušní ľudia s dobrými skúsenosťami. Vidíte etický problém v tom, keď niekto nastúpi po odídených ministroch SaS na tieto posty?
Vidím etický problém v tom, či vedia, do čoho reálne vstúpia. Vážim si ich ako odborníkov, ale vstúpia do menšinovej vlády, ktorá sa bude nevyhnutne musieť opierať o ďalšie hlasy v parlamente. SaS hovorí svoje pozície veľmi jasne. To, že sa na rozhodnutia svojich nasledovníkov bude pozerať viac než kriticky, tak o tom niet pochybnosti. Riziko, že zákony budú prechádzať s pomocou extrému, fašistických strán, je z môjho pohľadu nesmierne veľké, napokon už sa to udialo. A druhý moment: bez verejného súhlasu Igora Matoviča s navrhovanými zmenami by som do toho zásadne nešla.
Sulík niekoľkokrát narazil na totálne odmietnutie. Aj Gröhling. Veď sme zažili až veselý príbeh, že kto pôjde s protestujúcimi učiteľmi pochodovať, a pretekali sa, či minister financií alebo minister školstva. Igor Matovič naozaj blokoval jednotlivé kroky a financie, a nielen pre tieto rezorty. Pozrite sa na železnice, na dopravu, kamkoľvek. Bez toho, aby mali jasné, že stiahne svoje návrhy a podporí tie ich, je ich účasť viac než riziková.
Opakujete, že najväčším problémom tejto vlády nie je ani Sulík, ani Matovič, ale Boris Kollár a jeho Sme rodina. Prečo?
Nedôvera občanov voči výkonu tejto vlády narastá. Takáto miera nedôvery tu snáď ešte nikdy nebola. Predložený zákon z dielne Sme rodina o verejnom obstarávaní – pardon, ale táto verzia, to bol čisto prokorupčný zákon. Kto zablokoval súdnu mapu? Dokonca hrozí, že ani nebude v praxi realizovateľná. Kto zablokoval vysokoškolský zákon? Kto presadil s opozíciou novelu pri nájomných bytoch, kde developeri nebudú musieť byť v registri partnerov verejného sektora? Mám pokračovať? Kto predkladá protipandemické riešenia významnej pomoci, cez ktorú prepadla významná časť ľudí? Kto predkladá návrhy na riešenia dôchodkov alebo záchranu domácností, ktoré nemajú známky adresnosti a neriešia tých, ktorí sú najviac postihnutí? Vidím problém vo vecnej politike Sme rodina, ktorá predkladané zákony z dielne iných rezortov výrazne modifikovala, až tak, že je to kompromis, ktorý sa bude musieť opravovať.
Mnohí komentátori hovoria o tom, že toto je mačistická, egoistická politika, kde si muži merajú „pipíkov“. Dialo by sa toto, keby vládli ženy?
Bola som na konferencii Fórum 2000 a mali sme veľmi plodnú debatu aj na túto tému ako odkaz Madelaine Albrightovej. Nemyslím si, že všeobecne platí – hurá, viac žien a bude to lepšie. Podpisujem vetu, že potrebujeme viac rozumných, morálnych žien so srdcom na pravom mieste, ktoré sa držia princípov, ale vedia meniť taktiku. A rovnaké by som prosila aj od mužov v politike.
V tejto situácii urobil (Sulík) jediný možný racionálny krok – takto sa vládnuť ďalej nedá, nikam to neviedlo.