Deti sú už v škole, učitelia nie

Matematikára zastupuje učiteľ biológie, deti na prvom stupni učí družinárka. Školy plátajú rastúci nedostatok učiteľov

Riaditeľ bratislavskej základnej školy Pankúchova trávil týždeň pred začiatkom školského roka pracovnými pohovormi. Len tri dni pred prvým školským dňom stihol prijať novú učiteľku výtvarnej výchovy, po dvoch mesiacoch sa mu podarilo nájsť aj nového matematikára.

Väčší problém má pri anglickom jazyku. Naraz mu odišli až tri učiteľky angličtiny a náhradu sa mu zatiaľ zohnať nepodarilo. Od septembra sa tak časť žiakov už nebude učiť anglický jazyk v menších skupinách, kde môžu lepšie konverzovať v cudzom jazyku.

Podobne náročné augustové týždne mal aj riaditeľ základnej školy na druhej strane Slovenska pod Tatrami v obci Lomnička. Učiteľ matematiky mu tesne pred koncom prázdnin oznámil, že si našiel prácu v zahraničí. Odchádza, lebo si tam zarobí oveľa viac. Náhradu zatiaľ nenašiel, žiakov tak bude učiť časť hodín učiteľ biológie. Ten síce z predmetov nemá štátnicu, ale na vysokej škole mal aj matematické vzdelanie.

Mnohé deti nastúpili v pondelok do škôl, kde ich niektoré predmety nemá kto učiť. Víkend pred prvým školským dňom zverejnil portál Edujobs až 870 inzerátov na pozíciu učiteľa. Riaditelia zháňajú najmä matematikárov, fyzikárov či angličtinárov, ale aj učiteľov prvého stupňa.

UČITEĽ MÁ ROZOSTAVANÝ DOM A TRI PÔŽIČKY, ZARÁBA V ZAHRANIČÍ

Učiteľ z Lomničky aj angličtinárka z Bratislavy odišli zo školstva z rovnakého dôvodu – z nízkeho platu už nedokázali uživiť svoju rodinu.

Už neplatí, že problém vyžiť z nízkeho platu majú iba učitelia v Bratislave, keďže náklady na život stúpajú na celom Slovensku. Učiteľ z Lomničky bude pracovať ako šofér, aby si zarobil. „Má novopostavený dom a tri pôžičky. Povedal mi, že si musí ísť zarobiť,“hovorí riaditeľ školy Miroslav Zelina.

Učitelia sa v školách obracajú, ako sa dá, ale mnohí to po čase vzdajú. Riaditeľ v Lomničke dal mesačné neplatené voľno pred prázdninami aj mladej angličtinárke. Nešla však na sabatikal. S manželom si išli na tri mesiace zarobiť do inej práce, aby zaplatili náklady za rozostavaný dom.

V základnej škole Nejedlého v Bratislave hľadajú učiteľku prvého stupňa, nemčinára aj učiteľa technickej výchovy. „Niektorí sa odsťahovali z Bratislavy, niektoré pani učiteľky šli na materské dovolenky, alebo odišli zo školstva z finančných dôvodov. Na techniku nevieme dlhodobo zohnať kvalifikovaného učiteľa,“hovorí Miroslava Komorníková.

Na nemeckom jazyku sa tak deti nebudú deliť do skupín a techniku budú učiť neodborne. „A ešte budeme dúfať, že niektorí začínajúci učitelia si to nerozmyslia a zostanú v školstve,“hovorí riaditeľka.

Nielen z Bratislavy, ale aj z celého Slovenska prichádzajú správy od zúfalých riaditeľov, ktorí nemajú koho zamestnať.

Učitelia odchádzajú na iné pracovné pozície, kde im viac zaplatia.

Miroslava Komorníková riaditeľka ZŠ Nejedlého

Doteraz však presne nevieme, kto a akí učitelia chýbajú. Ministerstvo školstva ešte nepublikovalo štúdiu od analytikov z rezortného Inštitútu vzdelávacej politiky.

Z tejto publikácie minister školstva Branislav Gröhling vytiahol v statuse na Facebooku iba niekoľko čísel. Podľa nich tento školský rok chýba viac ako tisíc učiteľov a o tri roky ich môže byť až 9-tisíc. Najväčší nedostatok je v Bratislavskom kraji. Podrobnejšie informácie ministerstvo školstva nezverejnilo. „Správa bude v najbližšej dobe publikovaná,“sľubuje.

Analytik Michal Rehúš odhaduje, že Inštitút vzdelávacej politiky vychádzal pri odhadoch pravdepodobne z viacerých vstupných dát. „Napríklad pracovné ponuky na miesta učiteliek a učiteľov, vek vyučujúcich či vývoj veľkosti žiackej populácie,“hovorí analytik z Centra vzdelávacích analýz.

Stále ide o odhady a počty chýbajúcich učiteľov môžu byť v realite iné. Podľa Rehúša v mnohých školách zaskakujú učitelia na dôchodku či bez kvalifikácie. „Takýto stav je dlhodobo neudržateľný a môže negatívne vplývať na kvalitu vzdelávania,“dodáva Rehúš. Nedostatok učiteľov je pritom v čase, keď vláda vyhlásila štyri výzvy pre školstvo z peňazí Európskej únie. Dokopy až za 170 miliónov eur by sa mali vybudovať nové školy a škôlky, v 49 obciach by sa mala odstrániť dvojzmenná prevádzka.

PRICHÁDZA SILNÝ POPULAČNÝ ROČNÍK

Z európskych peňazí sľuboval bývalý minister školstva Branislav Gröhling aj prílev asistentov učiteľa do škôl. Je otázne, ako školy naplnia novovzniknuté pracovné miesta.

Prehľad o tom, ktoré školy potrebujú učiteľov, ukazujú zatiaľ iba pracovné inzeráty. Portál Edujobs iba cez víkend zaznamenal 870 inzerátov škôl, ktoré tesne pred novým školským rokom stále hľadali učiteľov. Približne každý druhý inzerát bol v Bratislavskom kraji, teda 500. V prvý školský deň počet inzerátov klesol len mierne – na 858.

Dáta z Edujobs ukazujú, že učitelia hľadali nových učiteľov celý august. Ešte začiatkom augusta bolo zverejnených viac ako 1200 pracovných pozícií. To znamená, že za jeden me

siac dokázali riaditelia obsadiť štvrtinu voľných miest.

Školám chýbajú najmä učitelia matematiky, fyziky, informatiky, angličtiny a slovenčiny. Nedostatok je však aj medzi učiteľmi na prvom stupni základných škôl a vychovávateľmi v školských kluboch detí, teda v družine. „S desiatkami riaditeľov po celom Slovensku sme riešili, ako vyriešiť nové triedy na prvom stupni,“tvrdil v prvý školský deň Gröhling.

Do škôl práve prichádza silný populačný ročník. „Do prvého ročníka základných škôl nám teraz nastupuje skoro 60-tisíc detí a do prvého ročníka stredných škôl je to vyše 50-tisíc,“vysvetľuje Gröhling.

Jedným z riaditeľov, ktorí na portáli Profesia hľadajú učiteľa na prvý stupeň, je aj Miroslav Zelina z Lomničky. Situácia v škole je tento rok kritická, pretože v prvom ročníku majú až dvanásť nových tried. Tento rok sa totiž po prvýkrát úplne zrušil nultý ročník, ktorý slúžil ako medzizastávka pre deti, ktoré sa potrebovali pripraviť na prvý ročník. So zavedením povinnej školskej dochádzky pre 5-ročné deti sa však nultý ročník zrušil.

V Lomničke sa preto nahromadili deti v prvom ročníku. Riaditeľovi sa nepodarilo nájsť nového učiteľa, deti preto bude mať na starosti učiteľ z druhého stupňa. Ten síce nemá kvalifikáciu pre prvý stupeň, ale má pedagogické vysokoškolské vzdelanie.

Ani v Základnej škole Nejedlého v Bratislave nenašli od septembra učiteľku na prvý stupeň. Najmenšie deti tak budú dočasne učiť vychovávateľky zo školského klubu detí, ktoré si doplnia potrebné vzdelanie. Na základnej škole Pankúchova v Bratislave zase nevedia nájsť vychovávateľky do školského klubu detí.

VLÁDA PLATY ZVÝŠILA, ALE MLADÝCH ĽUDÍ TÝM NEPRITIAHNE

„Som presvedčená o tom, že je to najmä z finančných dôvodov, keďže náklady na život sú v Bratislave vyššie ako v iných regiónoch Slovenska. Učitelia odchádzajú na iné pracovné pozície, kde im viac zaplatia,“hovorí riaditeľka ZŠ Nejedlého Miroslava Komorníková.

Aj riaditeľ zo školy Pankúchova súhlasí s tým, že najhlavnejším dôvodom nedostatku učiteľov sú nízke platy. Mladšie učiteľky dokážu fungovať v hlavnom meste iba tak, že bývajú spolu v podnájme. „Zvyčajne sa dajú dokopy traja, aby spolu utiahli podnájom. Ale otázka je, ako dlho to vydržia,“hovorí riaditeľ Štefan Rác.

Do školy mu chodia praxovať študentky pedagogických škôl, ale väčšina mu hovorí, že si bude hľadať prácu mimo školstva.

„Idú do školy s tým, aby mali titul. Ale sú rozhodnuté, že nebudú učiť,“hovorí riaditeľ Rác. Nízky plat vidí ako jeden z hlavných dôvodov.

Tabuľkový plat učiteľa na základnej škole sa začína na sume 915 eur v hrubom, pri učiteľoch v škôlkach je to 738 eur. Platy nepedagogických zamestnancov (upratovačky, školníci, kuchárky) sa začínajú na sume približne 580 eur, čo je menej než minimálna mzda.

V lete vláda schválila zvýšenie platov učiteľov, ktorí by od januára 2023 mali dostať o 10 percent navyše a od septembra 12 percent. Podľa analytika Michala Rehúša však zvýšenie platov ledva pokryje infláciu a je málo ambiciózne. „Kritický je najmä tento rok, keď hrozí, že reálne učiteľské platy sa v porovnaní s minulým rokom výrazne prepadnú o takmer 10 percent,“tvrdí.

Podľa neho preto nemožno hovoriť o tom, že toto zvýšenie platov zatraktívni učiteľskú profesiu. „Ide len o náplasť na infláciu, aj to možno nedostatočnú,“hovorí Rehúš. Podľa neho treba skokové a najmä garantované zvýšenie platov, aby začali mať mladí ľudia o prácu učiteľa záujem.

Vysoký nedostatok učiteľov v Bratislavskom kraji spôsobuje fakt, že učiteľský plat nepokryje vyššie náklady na život v okolí hlavného mesta. „Učiteľky a učitelia v Bratislavskom kraji si teda môžu za svoj plat dovoliť menej ako ich kolegyne a kolegovia v iných častiach Slovenska. Zároveň si môžu výrazne lepšie zarobiť v iných profesiách,“vysvetľuje.

Nedostatok učiteľov má dôsledok aj v klesajúcej kvalite. Riaditelia priznávajú, že si pri obsadzovaní pozícií už nemôžu vyberať najlepších kandidátov, ale sú radi, ak sa vôbec niekto prihlási. Školy nemôžu napríklad ani prepúšťať učiteľov, ktorí učia nekvalitne.

„Každý rok sa ozýva menej a menej učiteľov, na niektoré inzeráty niekedy nedostaneme žiadnu reakciu, prípadne reagujú nekvalifikovaní záujemcovia o prácu,“hovorí riaditeľka Komorníková. Aj Rác dodáva, že na viacero pozícií sa mu tento školský rok prihlásil iba jeden záujemca.

Riaditelia nemajú možnosti ako súkromní zamestnávatelia, aby mladých ľudí lákali napríklad vyššími odmenami. „Minimálne osobné príplatky majú len kolegovia, ktorí vedú nejaký tím, inak nie,“hovorí riaditeľka Komorníková. Podľa nej by však bolo ideálne, ak by riaditeľ dostal dve– či tritisíc eur, ktorými môže motivovať učiteľov.

NÁJSŤ ĽUDÍ DO DVOJZMENNEJ PREVÁDZKY JE PROBLÉM

Riaditelia z východného Slovenska hlásia, že problém nie je iba v Bratislave. Na portáli Profesia hľadali desiatky učiteľov v Prešovskom aj Košickom kraji.

Len týždeň pred koncom prázdnin hľadali učiteľov v základnej škole nielen v Lomničke, ale aj v Kecerovciach či v Chminianskych Jakubovanoch. Ide o veľké školy, kde takmer všetci žiaci pochádzajú z rodín z vylúčených lokalít. Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia majú pri vzdelávaní menšiu podporu z domu a okolia, preto je práca učiteľov v týchto školách často náročnejšia.

„Áno, častejšie sa nám menia učitelia, je to náročnejšia práca,“hovorí riaditeľka školy v Kecerovciach. Tento rok im odišlo sedem učiteľov, niektorí aj pre vyčerpanie. Podľa riaditeľky je problémom aj dochádzanie učiteľov z neďalekých Košíc. Keďže za benzín teraz zaplatia oveľa viac, radšej nastúpia do práce v meste.

Tieto školy majú problém zohnať učiteľov nielen pre nízky plat, ale aj pre zlé pracovné podmienky, ktoré sa často v požiadavkách odborárov prehliadali. Všetky školy fungujú v dvojzmennej prevádzke a riaditelia zhodne tvrdia, že majú problém zamestnať učiteľov práve na popoludňajšiu zmenu. Tá sa zvyčajne začína poobede okolo jednej a končí sa podvečer okolo piatej. „Keď záujemcom oznámime, že ide o druhú zmenu, nevyhovuje im to a nenastúpia. Najmä keď sú to učiteľky s malými deťmi,“vysvetľuje riaditeľ Miroslav Zelina.

Rehúš súhlasí s tým, že zlepšenie pracovných podmienok je kľúčové. „Predovšetkým by učiteľky a učitelia mali mať k dispozícii dostatok podporného personálu,“tvrdí analytik. Ide o asistentov učiteľov, školských psychológov či špeciálnych pedagógov. Dôležité sú aj kvalitné učebné materiály a metodická podpora, vďaka ktorej dokážu ľahšie zvládnuť vyučovanie desiatok detí v triede.

Základná škola v Kecerovciach v auguste hľadala viacerých učiteľov, všetky miesta sa podarilo obsadiť. Pri niektorých predmetoch si môžu vyberať z viacerých uchádzačov, no napríklad pri matematike a fyzike či technickej výchove sú radi, keď sa im vôbec niekto prihlási. Problém mali tento rok aj s učiteľmi do špeciálnej triedy.

Víkend pred prvým školským dňom zverejnil portál Edujobs až 870 inzerátov na pozíciu učiteľa. Riaditelia zháňajú najmä matematikárov, fyzikárov či angličtinárov, ale aj učiteľov prvého stupňa.

Konfrontácia s takzvaným Občianskym tribunálom bola spontánna, hovorí Filipp Sedov. Videl fanúšikov Putina, ako si robia videoprenos, tak im povedal svoj názor. Sedov (30) pochádza z ruského Jaroslavľa, na Slovensku žije štyri roky.

Sledujete slovenskú politiku?

Mám základný prehľad. Viem, kto je prezidentka, viem, kto sú ministri, viem, že opozícia by rada dosiahla predčasné voľ by.

Aký z nej máte dojem?

Stále ju porovnávam s politikou v Rusku, kde som prežil väčšinu života. Na vašom politickom systéme oceňujem to najdôležitejšie: že máte demokraciu. Jej nevýhodou je, že aj zlí ľudia sa môžu dostať k moci, ale to nie je chyba demokracie. Tento scenár ani nie je nevyhnutný. Na Slovensku totiž prebiehajú slobodné voľby a nemôžete vopred vedieť, ako dopadnú. V Rusku je o výsledku rozhodnuté dopredu.

Časť ľudí dnes píše, že Slovensko sa rúti do katastrofy a je lepšie odtiaľto čo najskôr odísť. Aj známy bloger Samo Marec nedávno napísal text o tom, prečo premýšľa nad odchodom zo Slovenska. Vy takéto pocity nemáte?

Ja som si trochu naštudoval slovenské dejiny a mám pocit, že to u vás stále ide smerom hore. Máte demokraciu, vstúpili ste do Európskej únie, HDP vám dlhodobo rastie, hoci by určite mohol rásť aj viac. Za posledných sto rokov urobila vaša krajina neuveriteľný pokrok. Dokonca by som povedal, že v niektorých čiastkových veciach ste na tom lepšie ako západná Európa.

V čom?

Mám pocit, že na Západe sa to už preháňa s politickou korektnosťou. Na Slovensku môžete slobodne diskutovať aj o témach, ktoré súvisia so sexuálnymi menšinami alebo migráciou a na Západe sú skoro tabu. Keby ste sa na Západe voči väčšinovému názoru vymedzili, mohol by prísť nejaký typ sankcie.

Na Slovensku sme v situácii, že na nenávisti k migrantom a homosexuálom si môžete ľahko vybudovať politickú kariéru a zástup fanúšikov na sociálnych sieťach.

Určite neschvaľujem žiadne nadávky ani žiadne otrasné názory na tieto skupiny. Hovorím o situácii, keď niekto chce slušne a vecne diskutovať, tak má možno viac priestoru než na Západe. Na Slovensku pokojne môžete povedať, že štát si nemôže dovoliť postarať sa o každého utečenca. V Nemecku by vás s takýmto názorom mohli hneď považovať za nacionalistu.

Keby ste mali možnosť, koho by ste na Slovensku volili?

V posledných voľbách som si hovoril, že by som volil PS/ Spolu. Ich hodnoty sa asi najviac zhodovali s mojimi, program som však detailne neštudoval. Ale celkovo to beriem tak, že ako cudzinec príliš nemám čo hovoriť do slovenskej politiky, keďže tu ani nemám volebné právo.

Keby sa k moci dostal Smer s fašistami, čo sú strany, ktoré pomáhajú Putinovým záujmom, mohlo by sa vás to nejako dotknúť?

Nad tým som sa nezamýšľal. Ale áno, keby sa dostala k moci vláda, ktorá sa chcela priateliť so súčasným ruským režimom, asi by nemala záujem, aby na Slovensku žili Rusi, ako som ja.

Na Slovensku ste od leta 2018, chceli by ste tu už zostať?

Minimálne ďalšie roky áno, potom by som zvážil, či ísť ďalej. Nie je to preto, že by mi na Slovensku bolo zle, som skôr zvedavý, ako sa žije v zahraničí.

Návrat do Ruska si za súčasných pomerov neviete predstaviť?

Nie, uvedomujem si, čo by mi asi hrozilo. Keď som súhlasil s rozhovorom pre váš denník, vedel som, že robím nezvratné rozhodnutie. Odkrývam v ňom svoju identitu a svoje meno, ktoré ani v tom videu s Občianskym tribunálom nezaznelo. Za to, ako sa verejne vyjadrujem, by ma v Rusku podľa nových zákonov mohli poslať do basy. Na Slovensku mám pobyt do roku 2026. Vzhľadom na to, že Európska únia momentálne mení vízové postupy pre Rusov, neviem, ako to so mnou bude ďalej. Pokiaľ však moja krajina vedie vojnu, považujem za svoju povinnosť nemlčať a jasne sa postaviť za Ukrajinu.

Mnohým prisťahovalcom z Ruska hrozia komplikácie vo chvíli, keď im vyprší platnosť pasu. Vtedy musia požiadať ruské úrady o nový, pričom si nemôžu byť istí, či ho dostanú. Robí naša vláda niečo, aby vám pomohla?

Podľa toho, čo písal jeden z mojich krajanov na Facebooku, vymysleli provizórne riešenie. Malo by spočívať v tom, že keď nám vyprší pas, tak dostaneme špeciálny papier pre cudzineckú políciu, aby nás nemohli vyhostiť. S tým však nemôžete plnohodnotne žiť, pretože banky alebo iné úrady takýto papier nemusia uznávať. Váš štát by mohol Rusom, ktorí vystupujú proti vojne, poskytnúť aj väčšiu podporu.

Keď sme vo februári písali príbehy Rusov na Slovensku, vyplynulo z nich, že len máloktorý si vybral našu krajinu cielene. Väčšinou tu skončili náhodou: chceli napríklad odísť do Česka, nezískali víza, tak to skúsili na Slovensku. Aký bol váš príbeh?

Pochádzam z mesta Jaroslavľ, ktoré leží severovýchodne od Moskvy, tam som prežil 26 rokov. Ani ja som k Slovensku nemal žiadnu zvláštnu väzbu. Mojím cieľom bolo odísť z Ruska niekam do Európskej únie a bolo mi v podstate jedno kam. Podal som si prihlášku na projekt Erasmus, ktorý poskytuje granty na pobyty v rámci EÚ. O ten projekt je medzi mladými Rusmi veľký záujem a nie každému sa to podarí. Podal som si preto prihlášku do rôznych krajín. Keď ma kontaktovali, že je možnosť ísť na Slovensko, hneď som to využil.

Čo ste v Rusku študovali?

Politické vedy na vysokej škole v Jaroslavľskej oblasti.

Za minulého režimu boli u nás spoločenské vedy najviac poznačené ideológiou. Aké to bolo na vašej fakulte?

Školu som končil v roku 2016, to znamená, že počas môjho štúdia sa odohrali udalosti okolo Krymu. O tom sa verejne diskutovať nemohlo nielen na našej škole, ale ani celkovo v spoločnosti. Ak niekto verejne povie, že Krym patrí Ukrajine, riskuje obvinenie z trestného činu ohrozovania celistvosti štátu. Inak sa však na našej fakulte ideológia príliš neprejavovala. Aj naši profesori si uvedomovali, že voľby v Rusku nie sú férové. Bralo sa to, že takto je to v Rusku nastavené historicky a nedá sa to zmeniť, pretože by sa celý štát mohol zosypať.

Pred piatimi rokmi sme mali reportáž z protikorupčného protestu v Rusku. Keď sme sa demonštrantov pýtali na Krym, tak aj viacerí z tých, ktorí nemali radi Putina, povedali, že podľa nich patrí Rusku. Aký je váš názor?

Anexia Krymu jednoznačne narušila bezpečnostný systém, ktorý sa v Európe budoval od konca druhej svetovej vojny.

Aký názor mali na Krym vaši spolužiaci na vysokej škole?

Väčšina túto tému príliš neriešila a menšina anexiu podporovala. Keď vypukol prvý konflikt na Donbase, hovorili, že je to v poriadku, pretože zobrať si Krym nestačí. V Rusku je to naozaj tak, že aj mnohí z tých, ktorí sú inak proti Putinovi, považujú Krym za ruský. Tieto nálady poznám zo svojho okolia aj zo svojej pôvodnej práce. Počas školy som začal pracovať v lokálnej agentúre na výskum verejnej mienky. Bežne sme sa Rusov pýtali na to, ako sú spokojní so súčasnou situáciou.

A?

Vnímali to tak, že sa majú oveľa lepšie ako za Sovietskeho zväzu. Majú viac jedla na stole, môžu si kúpiť auto. Demokracia im nechýbala, neprekážalo im, že Putin vládne od roku 2000. Naopak, pripisovali mu zásluhy za to, že sa pomery po jeho nástupe zlepšili.

Kedy ste začali premýšľať nad odchodom z Ruska?

Moje prvé sklamanie prišlo v roku 2012, keď sa Putin znovu

Za to, ako sa verejne vyjadrujem, by ma v Rusku podľa nových zákonov mohli poslať do basy. Na Slovensku mám pobyt do roku 2026.

stal prezidentom. V Rusku vtedy prebiehali veľké protesty, ale režim sa zariadil po svojom. Mal som dvadsať a cítil som, že to nejde dobrým smerom. To hlavné prišlo v roku 2014, keď moja krajina protizákonne poslala armádu na územie iného štátu a podporovala tam teroristov. Najviac mi prekážalo, že ľudia v Rusku – prepáčte, že to poviem veľmi vulgárne po slovensky – to „mali v p**i“. Aj keď už neskôr pocítili vplyv sankcií, dôležitejší bol pre nich sentiment, že anexiou Krymu sa naplnila historická spravodlivosť.

Oficiálna propaganda im vysvetlila, že Ukrajinu ovládajú fašisti.

Ja som sa na Ukrajinu vybral v marci 2018, krátko pred tým, než som prišiel na Slovensko. Navštívil som Kyjiv aj Ľviv. Mesto Ľviv propaganda označovala za banderovský brloh, kde stačí povedať slovo rusky a hneď dostanete päsťou do tváre. V tomto krásnom meste s osobitou atmosférou som strávil skoro dva týždne. Po ukrajinsky nehovorím, takže som komunikoval len v ruštine. Mal som možnosť rozprávať sa s desiatkami ľudí v obchodoch, baroch, na univerzite, boli medzi nimi starí aj mladí, aj ľudia v uniformách. Nikto sa nepokúsil napadnúť ma za to, že som Rus. Nespochybňujem, že aj na Ukrajine sa nájdu neonacisti, ale označiť preto celú Ukrajinu za nacistickú je šialenstvo. Je to podobné, ako keby niekto hovoril o Slovensku, že je nacistické, lebo tu máte kotlebovcov a Republiku.

Čo ste vedeli o Slovensku, než ste sem prišli?

O tom, že dostanem grant na Slovensko, som sa dozvedel v marci 2018. Práve prebiehali protesty po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. To bolo pre mňa veľmi zaujímavé sledovať. V Rusku len za Putina zavraždili desiatky novinárov a spoločnosťou to nijako nepohlo. Pre ľudí u nás je podstatné, že sa im žije lepšie než v minulosti, a to stačí. Na Slovensku však pre vraždu novinára protestovali desaťtisíce ľudí a musela sa obmeniť vláda.

Po príchode ste žili rok na Orave. Čo ste tam robili?

Bol som ako dobrovoľník v školstve, pomáhal som na gymnáziu v Dolnom Kubíne a na obchodnej akadémii. Zároveň som viedol konverzačné hodiny ruštiny.

Čo ste robili potom?

Dva roky som pracoval v automobilke Kia a momentálne pracujem v Bratislave ako projektový manažér pre projekt Erasmus. Robíme prieskumy a focusové skupiny.

Ako často sa vás Slováci pýtajú na názor na Putina?

Veľmi často. Cestoval som napríklad po Slovensku stopom. Keď vodiči zistili, odkiaľ som, tak jedna z prvých otázok bola, čo si myslím o Putinovi a ruskej politike. Väčšinou to potom prebiehalo tak, že z môjho názoru zostali zaskočení.

Ľudia z Občianskeho tribunálu vás hneď obvinili, že ste vyslaný agent. Asi mysleli americký. Často počúvate takéto reakcie, keď Slovákom hovoríte o Putinovi?

Mňa v prvom rade prekvapilo, aký silný je u vás proruský sentiment. V Rusku mnoho ľudí ani netuší, že priamo v Európskej únii sú krajiny ako Slovensko a Bulharsko, kde toľko ľudí podporuje Putina. So záujmom som od Slovákov počúval reči o tom, že sme Slovania a musíme držať spolu. Presne tak to šíri ruská propaganda.

Európsku úniu teda Rusi vnímajú tak, že je ako celok proti Rusku?

Áno. Rusi sú veľmi fixovaní na Ameriku. Berú ju ako protivníka, ako svoj protipól, ale zároveň majú radi americký Apple, Netflix, McDonald‘s, módne značky Calvin Klein či Tommy Hilfiger. Je v tom isté pokrytectvo, ale Ameriku v každom prípade vnímajú, že má nejakú osobitosť. Európsku úniu im však propaganda vykresľuje len ako nesvojprávny prívesok USA, ktorý Američania štvú proti Rusku.

A aké teda boli reakcie, keď ste Slovákom hovorili o Putinovi niečo iné, než si čítajú na Facebooku?

Napríklad keď som pracoval medzi robotníkmi v Kii, počúval som od nich, že som mladý a týmto veciam nemôžem rozumieť. Alebo som si vypočul, že som určite „lúzer“, ktorý musel z Ruska odísť, pretože tam neuspel, a teraz nadáva na svoju vlasť.

Fanúšikom Ruska je napríklad aj otec mojej kamarátky. Keď som bol u nich, tak mi nadšene ukazoval videá ruských zbraní, ktoré by vraj poľahky zničili Ameriku. Asi čakal, že aj budem nadšený a vykríknem „Da, Rossija“. Mne z toho bolo skôr smutno. Potom ešte hovoril, že Amerika je najšpinavšia krajina na svete. Tým sme končili a bežal som na MHD.

Ako ste prežívali 24. február?

Bol som zhodou okolností v Rusku. Naraz som dostal desiatky notifikácií, tak som si vybral mobil a prezeral som rôzne zdroje, aby som vedel, čo sa deje. Nemohol som uveriť, že sa nachádzam v štáte, ktorý niečo takéto rozpútal. Dal som si mikinu, vyšiel som na ulicu a kričal som na ľudí, prečo nejdú protestovať proti vojne. Prvý človek, ktorý sa pristavil, sa ma pýtal, že aká vojna? Povedal mi, že sa nemusím báť. On vraj v roku 1968 prišiel na tanku do Československa a takisto z toho nebola vojna. A vlastne sa ani nič hrozné nestalo. To bol paradox. Prvý človek, s ktorými som sa v ten deň zarozprával, mal niečo spoločné s inváziou do krajiny, v ktorej dnes žijem.

Ako ste sa cítili?

Cítil som sa otrasne. Viezol som sa v MHD a pozoroval som ostatných. Ja som mal od rána veľký stres, lebo som už videl fotografie mŕtvych tiel a zbombardovaných domov. A tí ľudia išli do práce akoby nič, „business as usual“.

Ako ste sa dostali späť na Slovensko?

Už v nasledujúci deň som mal let z Moskvy. To bolo aj moje šťastie, pretože následne boli lety do Európskej únie zrušené. Do Moskvy som cestoval nočným vlakom, ktorý bol plný vojakov základnej služby. Povedali im, že ich vezú údajne na cvičenie na rusko-ukrajinskú hranicu. Nemali z toho dobrý pocit. Apeloval som na nich, nech robia hocičo, ale nech nejdú bojovať na Ukrajinu. V ruštine sa hovorí „neberte hriech na svoju dušu“, toto som im povedal.

Čo vám na to povedali?

Oni vedeli, čo sa deje, a sami sa báli. Viacerí mi povedali, že neznášajú Putina. Nikto z nich neopakoval frázy propagandy, že hurá, ideme denaficikovať Ukrajinu.

Hoci to asi bola malá vzorka vojakov, je to zaujímavé.

V Rusku celkovo ľudia odchádzajú do armády skôr za sociálnymi benefitmi než pre ideológiu. Ešte pred vojnou som v rámci Ruska bežne cestoval pomocou aplikácie Bla Bla Car, cez ktorú si môžete dohodnúť zdieľanú jazdu. Dvakrát sa mi stalo, že som sa viezol s profesionálnymi vojakmi, dôstojníkmi. Aj oni používali spolujazdu, aby ušetrili. S jedným z nich som sa viezol v januári tohto roka. Rozprával mi, aká je v armáde neskutočná korupcia a čo všetko sa tam rozkráda. Práve ho posielali do Bieloruska na cvičenie.

Desiatky Rusov žijúcich na Slovensku zorganizovali v apríli protest pred ruskou ambasádou. Zároveň spísali petíciu proti vojne. Pridali ste sa aj vy?

Časovo som to nezvládal, inak obe tie iniciatívy podporujem. Na svoj Facebook som si dal po vypuknutí vojny dlhý status určený pre mojich ruských známych, v ktorom jasne hovorím, čo si myslím. Pre mňa vojna mnoho nezmenila. Moji známi už predtým vedeli, aký mám na Putinovu politiku názor. Počas jari som bol ako dobrovoľník pomáhať na slovensko-ukrajinskej hranici. Vykladal som tam veci, prípadne som pomáhal s tlmočením, keď bolo potrebné.

Prejdime k tomu, čo sa v deň ústavy dialo pred parlamentom. Vedeli ste, čo je takzvaný Občiansky tribunál za partičku?

Nie, nepoznal som ich.

Ako teda vznikla tá vaša konfrontácia?

Išiel som sa pozrieť do parlamentu na deň otvorených dverí. Cestou späť som videl skupinku ľudí, ktorá mala slovenskú a ruskú vlajku. Nechápal som, ako môžu podporovať štát, ktorý začal vojnu a priamo či nepriamo ničí život miliónom ľudí. Videl som, že si robia živé video. Vedel som si predstaviť, aké typy divákov ho asi budú pozerať, tak som sa rozhodol, že im do toho prenosu niečo poviem. Keď sa dozvedeli, že som Rus, tak namierili na mňa kamery. Asi čakali, že tento mladý pán z Ruska im povie tú ich pravdu, ktorú chcú počuť.

Video z vašej polemiky zdieľala aj facebooková stránka slovenskej polície. Viaceré médiá z toho následne urobili článok. Taký ohlas ste asi nečakali.

Určite nie. Keď som videl, že sa to video šíri, bol som nervózny z toho, aké budú reakcie. Veľmi ma potešilo, že väčšina bola pozitívna. Písali mi aj známi, že sa im to páčilo, takže som mal dobrý pocit. Jediné, za čo som sa hanbil, bolo, že som na videu povedal, že Rusko je zlá krajina. To si v skutočnosti nemyslím a takto som to povedať nechcel.

Čo by ste teda povedali o Rusku?

Že Rusko nie je zlá krajina, ale má zlý režim. Tento režim je zlý nielen pre Rusov, ale predstavuje aj najväčšiu výzvu pre Európu v tomto storočí.

Ľudia z Občianskeho tribunálu by mali byť vďační za to, že môžu slobodne kritizovať vládu aj prezidentku. Ak by to isté urobili v Rusku, tak by ich hneď brali do väzby.

FOTO N - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ