Trh zlyhal, treba zaviesť cenové stropy
Ako by mala Európa a naša vláda reagovať na posledné skokové zvýšenie cien energií? Pýtali sme sa odborníkov v Paneli expertov
Keďže elektrina na burze stojí niekoľkonásobne viac, ako sú jej výrobné náklady, viacerí ekonómovia z Panela expertov odporúčajú zavedenie cenových stropov. Elektrárne by pri nich aj naďalej zarábali, ale ich zisky by neboli premrštené. Domácnostiam aj firmám by sa aspoň zmiernil rast cien. Otázka v Paneli expertov znela:
Ako by mala Európa a vláda reagovať na posledné skokové zvýšenie cien energií?
Pavol Suďa Finstat
Ak trhové ceny elektriny násobne prevyšujú výrobné náklady a zároveň bytostne ohrozujú celé ekonomiky, je namieste – i v záujme samotných výrobcov elektriny – zvažovať ich zastropovanie. Riziká spojené s reguláciou sú neporovnateľné so škodami spôsobenými reťazovým krachom firiem a sociálnymi nepokojmi. Dotovanie cien energií z dane z nadmerného alebo neočakávaného zisku (výrobcov elektriny) je časovo i technicky náročnejšie ako uplatnenie cenových stropov na jednotlivé typy výroby elektriny (obnoviteľné zdroje, jadro, uhlie), ktoré možno nasadiť okamžite, a vyslať tak trhom aj verejnosti rýchly a upokojujúci signál. Dotačný mechanizmus využívaný v Španielsku a Portugalsku síce udržal priemerné ceny elektriny na nižších úrovniach ako v ostatnej Európe, no viedol k výraznému rastu spaľovania plynu na výrobu špičkovej elektriny. To je scenár, ktorému sa Európa musí pre hroziaci nedostatok plynu v nadchádzajúcej vykurovacej sezóne určite vyhnúť. Pozdáva sa mi návrh Európskej komisie zastropovať realizačné ceny elektriny tak, aby výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov, jadra aj uhlia mali spoločensky prijateľný zisk v nasledujúcich kritických mesiacoch a zároveň aby neregulovaná cena plynu viedla k jeho obozretnejšiemu využívaniu vo výrobe elektrickej energie. Tento model by mohol schladiť trhovú horúčku. K výraznejšiemu zníženiu cien elektriny prispeje hlavne zimné zapojenie opravovaných francúzskych jadrových elektrární a dostatok vody na chladenie tepelných elektrární, ktoré v letných suchách nemohli pracovať na plný výkon.
Maroš Ovčarik generálny riaditeľ Partners Investments
Zásahy štátu sú namieste. Systém, ktorý tu fungoval desiatky rokov v rámci spoločného energetického trhu, sa ukázal v exponovanej vojnovej dobe ako nefunkčný. Je efektívnejšie zastropovať cenu energie, ako následne prerozdeľovať dotácie, ktoré štát môže získať vo forme zvýšených daní od energetických firiem. Akýkoľvek zásah štátu do trhového mechanizmu nesie svoje riziká. Štát nedokáže lepšie vyhodnotiť dopyt a ponuku ako trh samotný, pričom je vysoko pravdepodobné, že takýto zásah vygeneruje nových víťazov, ale aj nové obete. V tomto momente sa však javí ako nevyhnutný. Vláda by mala pripraviť kompenzačné opatrenia pre najohrozenejšie skupiny obyvateľov, no aj ďalších subjektov, samospráv, firiem. Kombinácia vysokej inflácie a astronomických cien energie môže byť pre mnohých fatálna.
Martin Vlachynský analytik INESS
Pri spätnom pohľade vidíme množstvo chýb, ktorých sa európski politici v centrálnom plánovaní energetiky dopustili. Vypnutie jadrových elektrární, stávka na ruský plyn ako „medzistupeň“v ceste za bezuhlíkovou energetikou, obrovské kapitálové výdavky smerované na fotovoltiku a vietor, dlhodobé dotovanie cien pre voličov vo viacerých štátoch vrátane Slovenska, ktoré znížilo motiváciu k energetickej efektívnosti, zásadné manipulácie s množstvami emisných povoleniek na trhu či priamočiara korupcia vrcholových politikov Kremľom. Predstava, že narýchlo vymyslené regulačné opatrenie odčiní dve dekády pomýlených krokov, je naivná. Extrémne ceny pomohli naplniť zásobníky a udržať elektrické siete v chode. Uvediem príklad. Vysoké ceny zemného plynu využívajú krajiny, ktoré majú ekonomické problémy. Egypt začal obmedzovať vlastnú spotrebu elektriny, aby mohol predať viac svojho plynu na svetovom trhu, teda aj nám. Treba upozorniť, že za extrémne ceny sa predávalo iba miniatúrne množstvo elektriny a plynu. Takéto ceny sú pre podniky nezmyselné, väčšina s nákupom preto vyčkáva. Obrovské množstvo inflačných peňazí v obehu zároveň pôsobí ako steroid na ceny tak ako v minulosti pri čipoch, stavebnom dreve alebo lodných kontajneroch. Stačí vyslať zopár signálov a časť peňazí zase z energo-komoditných trhov utečie a ceny klesnú, hoci asi ani zďaleka na pôvodné úrovne. Oveľa dôležitejšie ako cenové stropy tak budú jasné strategické signály do budúcna – pobežia nemecké atómky? Dokedy pobeží uhlie? Postaví sa plynovod cez Pyreneje? Čo sa spraví s množstvom povoleniek? Zavedieme v tejto situácii ďalšiu uhlíkovú daň a clo. Pri analýze cien by sme nemali podliehať omylu, že ceny pred rokom 2020 boli tie správne, ku ktorým by zas mala dospieť trhová rovnováha. Je pravdepodobné, že išlo o ceny na spodku sektorového cyklu, ktoré zjavne nemotivovali k novým investíciám. Pravdepodobnosť, že sa v elektrine pozrieme pod
Dotovanie cien energií z dane z nadmerného alebo neočakávaného zisku je časovo i technicky náročnejšie ako uplatnenie cenových stropov, ktoré možno nasadiť okamžite. Pavol Suďa Finstat
100 eur za megawatthodinu, je veľmi nízka. Efekt zavedenia cenových stropov a ďalších opatrení je ťažké predvídať.
Trh je zložitá sieť motivácií a očakávaní miliónov ľudí, ktorí si navzájom signalizujú svoje pozície cenami. V prípade energetiky je tento mechanizmus o to dôležitejší, že musí prichádzať aj k neustálemu balansovaniu tokov komodity, hlavne v prípade elektriny. Ak sa politici „netrafia“a stropy budú stanovené relatívne vysoko, efekt bude minimálny. Ak však budú stanovené pod trhovými úrovňami, môže to spôsobiť postupnú atomizáciu trhu s energiami, ktorá niektorým štátom pomôže, niektorým uškodí, no európska ekonomika ako celok utrpí. Je pochopiteľné, že vláda sa snaží budovať ochranný plášť pred vysokými cenami energií. Treba si však uvedomiť, že pri súhre zlých okolností ako tuhá zima, výpadky v LNG infraštruktúre, ako bola napríklad havária vo Freeport, či priemyselná sabotáž, môže byť nedostatok plynu o rok rovnaký problém ako dnes. Opatrenia by mali byť „udržateľné“aspoň dva roky a nespoliehať sa, že o rok bude už všetko v poriadku. Sociálna politika by mala byť adresná, aj keď ide o regulované ceny. Nevidíme dôvod, aby domácnosti s vyššími príjmami, vykurujúce bazény, mali mať regulovanú cenu, resp. 85 % spotreby. To je neefektívne – Slovenské elektrárne budú mať menej zdrojov na údržbu a ďalšie investície. Čím vyšší balík elektriny bez zisku zo sektora domácností, tým väčšia snaha zvýšiť maržu v komerčnom sektore. Nakoniec to aj tak zaplatí konečný spotrebiteľ. Rast cien by vláda nemala riešiť stropmi, ale adresne dávkami. Fascinujúce je, že verejná správa doteraz neprijala záväzok napríklad vykurovania 19 stupňov Celzia. Nie sme zástancami plošnej pomoci firmám. Nedostatok zdrojov na trhu je nevyhnutne spojený aj s obmedzením výroby. O čo viac dokážu ušetriť domácnosti, o to menší vplyv bude na priemysel – a naopak.
Michal Lehuta makroekonóm, VÚB banka S
ituácia na európskom energetickom trhu je pre nízke ruské dodávky, ale aj iné špecifické faktory ako počasie naozaj kritická. Rast cien súvisí najmä s extra vysokými cenami plynu, ktorý často slúži ako zdroj na výrobu posledného množstva elektrickej energie dodávanej do siete na jej vyvažovanie. Preto získala príťažlivosť myšlienka rozdeliť trh podľa nákladovosti výroby elektrickej energie z rôznych zdrojov. Teda stanoviť cenový strop pre výroby s nižšími nákladmi, napríklad z jadra či obnoviteľných zdrojov. Takýto strop a rozdelenie trhu vrátane rozdelenia dopytu by prerozdelilo nové nadmerné zisky niektorých typov výroby späť k spotrebiteľom, no zároveň by mohlo vytvoriť ďalší nedostatok energií znížením motivácie ich vyrábať či dovážať a tiež nimi šetriť. Ekonomicky by väčší zmysel dávali finančné kompenzácie pre postihnuté subjekty, ktoré stále zachovávajú vysokú motiváciu energiami šetriť, ale aj zapájať takmer akékoľvek zdroje, ktoré v Európe ešte môžeme mať. Pre hrozbu nulových ruských dodávok plynu potrebujeme do budúcej zimy v Európe výrobu či dovozy veľmi rýchlo zvýšiť a spotrebu veľmi rýchlo znížiť. Práve extra vysoké ceny poskytujú silné motivácie šetriť, vyrábať čo najviac vo všetkých segmentoch energetického trhu, napríklad nechať zapojené aj drahé neplynové zdroje. Potrebujeme rýchlo nové investície do plynovodov a LNG terminálov a, naopak, výrazne elektrinou šetriť aj v domácnostiach. Čím menej budú šetriť domácnosti, tým menej energií zostane aj ekonomike a tým horšia môže byť aj následná recesia. Keďže európsky neregulovaný trh s energiami je jednotný a zároveň sa Slovensko chce spoliehať na európsku solidaritu pri prípadnom budúcom nedostatku plynu, najlepšie by bolo dosiahnuť riešenie pre trh s elektrinou na európskej úrovni. A to aj napriek tomu, že v samotnom prípade elektrickej energie môže byť pre ten či onen konkrétny štát výhodnejšie svoj trh určitým spôsobom uzavrieť. Keď sa však bude uzatvárať každý, všetci budú trpieť oveľa viac, ako keby sme držali spolu, ukazuje inak aj nedávna štúdia MMF.
Libor Melioris ekonóm, prezidentská kancelária
Trh nefunguje, zlyhal, povedal v marci riaditeľ spoločnosti Magna Energia Martin Ondko. Myslel tým, že spotrebitelia si nedokázali vyberať z ponúk poskytovateľov, lebo nikto nechcel nikomu nič predať. Odvtedy sa situácia ešte zhoršila. Aktuálne ponuky dodávateľov energií sú pre všetky subjekty likvidačné. Dostali sme sa do situácie, keď by balansovanie ponuky a dopytu prostredníctvom cenového mechanizmu znamenalo obrovskú hospodársku recesiu a sociálny rozvrat. Z tohto dôvodu dôjde k veľkým zásahom štátov. Čo môžeme čakať? Určite dôjde k razantnému a dočasnému obmedzeniu vlastníckych práv subjektov pôsobiacich v energetike. Opatrenia môžu mať formu excesívneho zdanenia alebo dôjde k obmedzeniu možnosti nakladať s majetkom – štát firmám prikáže, komu a za akých podmienok môžu alebo musia dodávať energie. Niektoré štáty ako Česká republika alebo Nemecko už takéto opatrenia dizajnujú. Bude to chaotické obdobie. Neexistuje ideálne opatrenie na preklenutie tohto šoku. Existujú však charakteristiky, ktoré by dobré opatrenie malo spĺňať. Na dopytovej strane je dôležité, aby každé opatrenie motivovalo firmy aj domácnosti k úsporám. Na ponukovej strane by opatrenia nemali výrobcov odrádzať od produkcie energií. Všetky opatrenia by mali byť posudzované touto optikou. V tejto oblasti je Slovensko na koni, keďže oddelenie behaviorálnych informácií na ministerstve investícií bolo vytvorené presne pre takéto problémy. Ani to nemusí stačiť. Vlády budú musieť priamo riadiť spotrebu, produkciu a distribúciu energií podobne, ako to musela robiť americká vláda počas ropného šoku v roku 1979. Americká spoločnosť to zvládla. Zvládnu to aj Európania.
Karel Hirman energetický analytik
Vzhľadom na posledné rapídne cenové skoky na burzách elektriny a plynu, burzové procesy a ceny stratili svoju kredibilitu, dôveryhodnosť a únosnosť pre akúkoľvek skupinu spotrebiteľov v akejkoľvek krajine EÚ. Je nutné tieto ukazovatele z cenotvorby energií vylúčiť. Takéto cenové úrovne by viedli k plošným bankrotom firiem naprieč všetkými sektormi vrátane energetiky, zrúteniu rozpočtov organizácií štátnej aj verejnej správy a samospráv. Do sociálne neriešiteľnej situácie by dostalo podstatnú časť domácností. Ako jediný účinný nástroj zostáva zastropovanie cien na nadnárodnej úrovni aj celej EÚ. Princípom na jednej strane by malo byť zachovanie primeranej úrovne zisku producentov a dodávateľov energií, na strane druhej to musí byť únosné pre podstatnú časť podnikateľských subjektov, verejných organizácií a domácností. Keď štát musí sanovať nielen odberateľov, ale aj dodávateľov energií, je na stole otázka zabezpečenia energií ako verejnej služby a statku. Ak sa situácia v nasledujúcich týždňoch nestabilizuje, bude nutné zvažovať ďalšie opatrenia. Systémová zraniteľnosť celej energetiky EÚ vrátane Slovenska je založená na vzrastajúcej závislosti od dovozov základných energetických surovín, pričom tie sa dovážajú prevažne z krajín a regiónov, ktoré sú buď bezpečnostne a politicky nestabilné, alebo nepriateľské voči nám. Napríklad Rusko. Naša situácia je a bude veľmi oslabená a riziková s vplyvom na ceny. Túto slabinu musíme eliminovať, čo si vyžiada čas a financie. Druhým aspektom je prechod na obnoviteľné zdroje (OZE) aj ako jedno z hlavných systémových riešení našej závislosti. Lenže pri prechode nesmieme robiť také chyby, ako bolo predčasné uzatváranie klasických zdrojov bez vybudovania dostatočných produkčných kapacít v OZE. Súčasťou týchto strategicky chybných rozhodnutí bolo aj ideologicky motivované predčasné odstavenie funkčných jadrových elektrární. Tie boli jednou z dôležitých odpovedí na sériu ropných kríz v 70. rokoch. Dnes majú byť prirodzenou súčasťou aj odpovede na bezpečnostnú krízu a aj klimatickú krízu. Musíme tiež zvýšiť podporu inováciám v produkcii, distribúcii, efektívnosti spotreby a skladovaniu energií. Najbližšie mesiace budú našimi hlavnými nástrojmi úspory a zavádzanie energeticky efektívnych riešení.
Lívia Vašáková generálna riaditeľ ka sekcie plánu obnovy Úradu vlády SR
Pri znižovaní emisií aj pri vysokých cenách energií platí, že ekologickejšia a najlacnejšia je tá energia, ktorú vôbec nie je potrebné vyrobiť a spotrebovať. Musíme sa zamerať na energetickú efektívnosť a prijímať také opatrenia, ktoré umožňujú znižovať spotrebu energie. Pri domácnostiach je to napríklad energetická obnova domov. V priemysle i celom podnikovom sektore odporúčame klásť citeľne väčší dôraz na zintenzívnenie energetických auditov ako zdroja racionalizačných opatrení. Vo všeobecnosti je žiaducim prínosom aj lepšia integrácia obnoviteľných zdrojov a rozvoj samospotreby. Netreba zabúdať na verejný sektor. Národná implementačná a koordinačná autorita na Úrade vlády SR pripravila sériu praktických riešení, ako efektívne a rýchlo znížiť spotrebu energií – Desatoro riešení pre správcov verejných budov. Na európskej úrovni sa čoraz viac hovorí o plánovanej reforme trhu s elektrinou, ktorej cieľom je oddeliť ceny elektriny a plynu. Takáto reforma je potrebná, pretože rast cien elektriny je spôsobený primárne rastom cien plynu, ktorý sa v mnohých krajinách vrátane Nemecka do veľkej miery využíva na jej výrobu. V prípade Slovenska ako malej ekonomiky s malým vplyvom na európsky trh je vhodnejšie počkať na európske riešenie, ktoré môže byť doplnené opatreniami pre zraniteľných zákazníkov, ako sú domácnosti či verejný sektor.
Peter Kažimír guvernér Národnej banky Slovenska
To, či a ak áno, akou formou dočasne zastropovať skokový rast cien energií, je v rukách vlád a Európskej komisie. Ak ma pamäť neklame, ministri zodpovední za oblasť energetiky sa možnými opatreniami majú zaoberať tento piatok. Hovorili sme to niekoľkokrát, cielené a dočasné adresné riešenia sú potrebné. Vidím zmysel v adresnej finančnej pomoci pre nízkopríjmové skupiny u nás, v Európe. Čo sa týka rizík, je z nášho pohľadu dôležité pozrieť sa na to, čo dočasné opatrenia znamenajú pre vývoj inflácie o rok, o dva, o tri. Existuje riziko, že opatrenia, ako napríklad dočasné zníženie DPH alebo iné podobné kroky, môžu v budúcnosti opätovne potiahnuť rast cien, a tým zvýšiť celkovú úroveň inflácie.
V prípade Slovenska ako malej ekonomiky s malým vplyvom na európsky trh je vhodnejšie počkať na európske riešenie, ktoré môže byť doplnené opatreniami pre zraniteľných zákazníkov.
Lívia Vašáková
Úrad vlády