Nový seriál o ŠtB: Neskoro, ale predsa
Najsilnejšie momenty prichádzajú vo chvíli, keď ľudia dostanú do rúk svoj spis. Alebo záznam činnosti niekoho známeho či blízkeho. Priamo pred kamerou sú konfrontovaní s vlastnou minulosťou.
Nastáva moment ticha, prekvapenie, krútenie hlavou. Pri listovaní v kope papierov prebieha vnútorné kino dávno zažitého a šok z toho, že ľudia z najbližšieho okolia dokázali hrať na dve strany.
Na verejnoprávnej Jednotke odštartoval nový dokumentárny cyklus ŠtB: Prísne tajné. V dvadsiatich dieloch postupne odkryje rôzne aspekty fungovania niekdajšej tajnej polície v totalitnom režime. Dramaturgický grif vystavenia respondentov záznamom z minulosti v ňom funguje ako jeden z nástrojov budovania napätia a emócie. Hovorí však aj o niečom úplne zásadnom.
Ukazuje sa, že ani vo štvrtej dekáde po páde režimu slovenská spoločnosť poriadne nevie, ako bola v socialistickom štáte kontrolovaná a riadená. Nejde pritom len o to, či tušíme, ktorý sused a kolega bol agentom či dôverníkom. Ale o to, že sme nespracovali náš život pod represívnym aparátom. Takto totiž vzniká živná pôda na prerastanie zneužívania moci do súčasnosti.
Znakom veľkého manka je už to, že seriál o ŠtB vznikol až teraz. Nie je to výčitka voči tvorcom obsiahleho cyklu, ktorý určite stojí za pozretie. V tomto prípade platí skôr: neskoro, ale predsa.
CHRÁNIŤ ŠTÁT, NIE ĽUDÍ
Keď padne otázka o morálnosti či etike činnosti ŠtB a jeho vlastného konania, Alojz Lorenc sa na chvíľu zamyslí a potom povie definíciu celého toho obludného systému: „Ak sú zákony súčasťou morálky, tak potom sa za etické dá považovať aj dozor nad ich dodržiavaním.“O aké zákony ide a hlavne akými prostriedkami sa ich litera vyžaduje, pritom ostáva zákerne otvorené. A práve to je priestor pre represiu ŠtB.
Všetko by mohlo byť jasné už zo samotného názvu. Označenie Štátna bezpečnosť nijako nezakrýva, že sa tu nerieši ochrana obyvateľov, ale udržanie vládneho režimu. Tajná polícia vznikla preto, aby potláčala prejavy nevôle či protestu voči systému, v ktorom sa ľudia mali cítiť šťastní. Prenikla do všetkých oblastí spoločenského života a vytvorila neviditeľnú paralelnú štruktúru kontroly.
Dokumentárny cyklus ŠtB: Prísne tajné štartuje dielom Pád – Legenda Alojza Lorenca. Namiesto všeobecného pilotného filmu máme do činenia s vedúcou figúrou štátneho policajného mechanizmu. Niekdajší prvý námestník federálneho ministra vnútra bol kľúčovou postavou riadenia ŠtB v záverečnej fáze režimu.
Nenahovorí toho na kameru veľa, ale aj z toho mála sa dá vyčítať to podstatné. Stojí pred nami reprezentant technológie moci, ktorý za hlavné považuje vykonanie stanovenej agendy.
Nijako nezakrýva, že výmenou za osobný kariérny postup bol pripravený ujať sa akejkoľvek štátnej úlohy.
Na výkonných kádroch, ktoré boli ochotné a schopné riadiť spoločnosť ako stroj, stála aj mašinéria ŠtB.
NECHAŤ HOVORIŤ PRÍBEHY
Ako sa chopiť natoľko komplexnej témy, ako boli chápadlá Štátnej bezpečnosti a jej dosahu na život spoločnosti? Autori námetu Tibor Búza a Fedor Blaščák a tím produkčnej spoločnosti B Production si v spolupráci s historikmi zvolili dva hlavné princípy.
Z pôvodne až takmer päťdesiatky čiastkových námetov nakoniec vybrali dvadsať tém, ktoré spolu tvoria mozaiku činnosti tajnej polície. Ide napríklad o témy provokačných akcií, politických procesov, únosov, kontroly hraníc, zneužívania psychiatrie či prenikania do oblastí cirkvi, športu, disentu alebo alternatívnej kultúry.
Voľba rôznych tém jednak ukazuje širokospektrálnosť agendy ŠtB, a zároveň divákovi umožňuje vstúpiť do cyklu na ktoromkoľvek mieste, keďže jednotlivé diely fungujú aj samostatne.
Druhým princípom je rozprávanie konkrétnych ľudských príbehov. Všeobecný kontext poskytujú nahovorené texty v pozadí, no v centre pozornosti stoja jednotlivci. Z výpovedí priamych účastníkov deja, historikov a pamätníkov sa štrikujú osobné osudy, ktoré majú oveľa väčší potenciál na zasiahnutie diváka než vypočítavanie historických faktov.
OSLOVIŤ AJ STREDNÝ PRÚD
Na pritiahnutie pozornosti môže poslúžiť už dynamická úvodná sekvencia seriálu, pohybujúca sa niekde medzi Majorom Zemanom a estetikou Netflixu a iných strímingových služieb. Už z nej je jasné, že sa výrazne pracovalo aj s formálnou stránkou cyklu.
Žáner dokumentu sa presúva z domovskej Dvojky na obrazovku mainstreamového publika Jednotky a tomu zodpovedá aj spôsob oslovenia.
Nejde tu len o zoskupenie „hovoriacich hláv“, príbehy sú rozprávané aj pomocou hraných sekvencií, animácií a dobových filmových záznamov. V estetike prevládajú temné farebné tóny, vládne tu šero, navodzujúce atmosféru utajenia. Všade sa fajčí, na tvárach trónia okuliare s hrubými rámami, postavy šuštia v dlhých kabátoch.
Miera štylizácie a umelej drámy sa však drží na uzde, nevyhnutnej hrozbe zjednodušovania či príliš populárneho jazyka kontrujú jasné výpovede historikov, ktorí sú zasadení do presvetlených interiérov. Je jasné, že sa tu nehľadá zábava, ale pravda. Špecialista sa toho možno veľa nedozvie, bežnému divákovi sa môžu otvoriť oči.
Tvorcovia námetu a členovia producentského tímu oslovili
Znakom veľkého manka je už to, že seriál o ŠtB vznikol až teraz. Nie je to výčitka voči tvorcom cyklu, ktorý určite stojí za pozretie. V tomto prípade platí skôr: neskoro, ale predsa.
trinásť režisérov, ktorí sa ujali komponovania jednotlivých dielov. Autorský rukopis vnáša do série dynamiku, ako celok napriek tomu pôsobí kompaktne. Réžiu viedli napríklad Michal Baláž, Martina Sľúková, Braňo Špaček, Jana Bučka Kovalčíková, Jaro Vojtek, Róbert Šveda či Lukáš Diko.
KROK K MINULOSTI
Pamätníčka Blanka Babuljaková drží v ruke obrovský spis, z ktorého sa po dlhých rokoch zrazu mnohé dozvie. Napriek tomu ju opantá skepsa. Bude to ešte vôbec niekoho zaujímať? Mladých, ktorí to nezažili, určite nie, obete sa snažia zabudnúť a pre tých, ktorí spolupracovali, je tiež najlepšie ticho.
S týmito výzvami majú do činenia aj tvorcovia a zároveň koproducenti a vysielatelia RTVS a Česká televízia.
Presun na Jednotku a vysielací čas krátko po desiatej večer – čiže nie do slotu pre tých, čo nevedia spať – je dobrý ústretový krok. Súčasťou
života série počas nasledujúcich mesiacov budú aj projekcie a debaty v školách a kultúrnych centrách. Dokumentárny cyklus by sa tam mohol stať štartérom širšej spoločenskej diskusie.
Autori cielene pracovali s presahmi tém do súčasnosti. Dozvieme sa, že únos Michala Kováča mladšieho mohol mať predobraz v konkrétnej akcii ŠtB, pripomenie sa likvidácia materiálov ešte za úradovania ministra Kaliňáka a vložený bol aj dnes žeravý odkaz na prezidenta Putina.
Na rozdiel od Českej republiky, kde sa téma ŠtB – aj keď nie v takejto ucelenej forme – objavila už v rôznych formátoch, u nás je séria ŠtB: Prísne tajné síce zásadným, no stále pionierskym činom. Minulosť stále ostáva pred nami. Teraz máme príležitosť sa k nej aspoň o krok priblížiť.