Dvíhajme úroky rýchlo a poriadne! Alebo nie?
Zvyšovanie úrokov nie je zázračným jednoduchým nástrojom, ktoré infláciu okamžite a bez problémov zastaví
Inflácia rastie a s ňou aj obavy a nervozita spotrebiteľov a podnikov. Zraky sa upierajú na centrálne banky: primeraná stabilita cien je základnou, i keď nie jedinou náplňou ich práce. Centrálne banky dnes už netvrdia, že inflácia je dočasný fenomén. Na infláciu nasadili tradičnú muníciu: dvíhanie úrokových sadzieb. Niektoré to robia svižne (v USA), niektoré až s náboženským zápalom (v Česku a Maďarsku), iné zas váhavo a s neskrývanou nechuťou (v eurozóne).
Ľudské myslenie funguje na mentálnych skratkách.
Keď máme nejaký problém, z ponúkaných riešení vyberieme tie, ktoré sa zdajú rýchle a jednoduché na pochopenie. Takýmto typom riešenia je aj dvíhanie úrokových sadzieb.
SÚ VYŠŠIE ÚROKY ZÁZRAČNÝM LIEKOM NA INFLÁCIU?
Bohužiaľ, nie je to také jednoduché. Dôkaz o obmedzenom vplyve úrokových sadzieb na infláciu živenú externými faktormi máme pred očami.
Maďarská národná banka heroicky zdvihla svoju základnú úrokovú sadzbu na 11,75 percenta, čo je najviac v Európskej únii. Inflácia si to vôbec nevšimla a dostala sa na 13,7 percenta.
Veľmi podobný príbeh sa odohral v Česku. Národná banka zvýšila svoju úrokovú mieru až na sedem percent. To však nezabránilo inflácii vyšplhať sa na 17,5 percenta.
Európska centrálna banka po veľkom váhaní zdvihla v júli tohto roka svoju úrokovú mieru z nuly na pol percenta. Inflácia v eurozóne dosiahla len 8,9 percenta.
Platí azda perverzná priama úmera, že čím vyššia úroková miera, tým vyššia inflácia? Samozrejme, nie. Presnejšie: vo veľkej väčšine prípadov nie. Vyššie úrokové miery sú klasickým liekom na neprimeraný rast cien. Všetkého však veľa škodí.
Sú aj názory, že príliš rýchly a príliš vysoký rast úrokových mier môže priliať olej do inflačného ohňa.
Alebo – lepšie povedané – ropu.
Súčasná zvýšená inflácia má jasne viditeľné zdroje. Tým hlavným sú vysoké ceny energií. V eurozóne narástli v júli spotrebiteľské ceny celkovo o spomenutých 8,9 percenta, no ceny za elektrinu, plyn a iné palivá až o 46,5 percenta. V USA bola situácia podobná. Celková inflácia činila 8,5 percenta, no energie pre spotrebiteľov zdraželi o 32,9 percenta.
Za vysokými cenami energií je viacero faktorov, tým hlavným je však vojna na Ukrajine a výpadok dávok ropy a plynu z Ruska.
Aby klesla cena energií, musel by sa dramaticky znížiť dopyt po nich a/alebo by sa musela zvýšiť ich ponuka. Podstatné zníženie dopytu nie je možné bez zásadnej predstavy energetického hospodárstva. To je úloha na desaťročie.
Podstatné a rýchle zvýšenie ponuky by bolo možné len vtedy, ak by Európa kapitulovala a dohodla sa s Ruskom. To nie je ani lákavé, ani možné.
Samozrejme, že sa hľadajú náhradní dodávatelia. Budeme napríklad kupovať viac ropy a plynu z arabských krajín. Tieto krajiny však v najbližších rokoch nahradia len časť výpadku ruských dodávok. A budú nám arabské krajiny predávať energie lacnejšie len preto, že my zdvihneme úrokové sadzby? Sotva.
Týmto spôsobom argumentuje aj Joseph Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu: „Budeme mať po zvýšení úrokov viac ropy a budú jej ceny nižšie?
Budeme mať potom viac lacnejších potravín?“Stiglitz si myslí, že rýchle a výrazné zvyšovanie úrokov môže dokonca infláciu ešte zvýšiť.
Podniky nemajú problém preniesť zvýšené výrobné náklady do spotrebiteľských cien. Stiglitz tvrdí, že zisky (amerických) podnikov rastú rýchlejšie ako ceny vstupov. Konečné ceny spotrebiteľov (index spotrebiteľských cien) sú teda disproporčne nafúknuté o rast ziskov.
Stiglitz tiež upozorňuje na vplyvy úrokových mier na cenu a dostupnosť bývania. Vo vyspelých krajinách bývajú ľudia buď v nájomných bytoch, alebo vo vlastnom bývaní, ktoré je zaťažené hypotékou (Slovensko je tomto smere výnimkou, lebo väčšina Slovákov má vlastný byt alebo dom bez hypotéky). Vyššie úroky predražia nájmy i hypotéky. Pretože náklady na bývanie tvoria podstatnú časť koša spotrebiteľských cien, zdvihne sa aj celková inflácia.
Pokiaľ by reálne mzdy rástli rýchlejšie ako inflácia, nebol by to problém. V USA vďaka tesnému trhu práce rastú nominálne mzdy slušným tempom. No reálne mzdy (očistené o infláciu) klesajú. V druhom kvartáli 2022 napríklad reálne mzdy v súkromnom sektore v USA klesli o 3,1 percenta (na Slovensku až o 4,5).
Klesajúca dostupnosť bývania stavia do problematickej pozície najmä mladé a sociálne slabšie rodiny.
„LEPKAVOSŤ“INFLAČNÝCH OČAKÁVANÍ
Ceny energií nie sú, samozrejme, jediným zdrojom zvýšenej inflácie. V posledných mesiacoch sa čoraz viac prejavuje aj vplyv inflačných očakávaní podnikov a domácností na strednodobý a dlhodobý rast cien. Inflačné očakávania môžu mať pre cenový vývoj ešte horšie vplyvy ako ceny energií a iných vstupov.
Mimoriadne nepríjemnou stránkou inflačných očakávaní je ich „lepkavosť“. Keď sa raz usadia v hlavách spotrebiteľov a podnikateľov, je veľmi ťažké ich stade dostať. Na korekciu inflačných očakávaní zatiaľ okrem zvyšovania úrokov nemáme iný liek.
Dnes však ešte nie je jasné, kedy a do akej miery sa inflačné očakávania stanú dominantnou zložkou inflácie. Takisto nevieme povedať, či dvíhanie úrokov bude mať na inflačné očakávania rovnaký efekt ako v 70. a 80. rokoch.
Svet i spoločnosť sa odvtedy veľmi zmenili. Napríklad trh práce je vplyvom demografických zmien ďaleko napätejší ako pred polstoročím. Zmrazovať alebo aspoň spomaľovať rast nominálnych miezd (čo je významný inflačný impulz) je dnes prakticky nemožné.
Zvýšená inflácia nie je záležitosťou tohto roka. Je veľmi pravdepodobné, že obdobie s dynamickým rastom cien potrvá niekoľko rokov. Aby sa inflácia znížila, musia pominúť jej hlavné príčiny.
Od príliš uvoľnených úrokových sadzieb až po obnovenie rovnováhy na trhu energií, surovín, ale aj na trhu práce. Zvyšovanie úrokov nie je zázračným jednoduchým nástrojom, ktoré infláciu okamžite a bez problémov zastaví.
Centrálne banky musia dávkovať zvyšovanie úrokov primerane a odolať tlaku verejnosti i časti médií, ktoré volajú po rýchlych a jednoduchých riešeniach.
Zvýšená inflácia nie je záležitosťou tohto roka. Je veľmi pravdepodobné, že obdobie s dynamickým rastom cien potrvá niekoľko rokov.